Denník N

Volič má vždy pravdu – pred voľbami

Aká je najlepšia definícia populizmu? Všetci máte kúsok pravdy.

Ako hmla sadá do dolín, tak zlezú zo svojho Olympu na hradnom vŕšku naši politickí bohovia, parlamentní šašovia a blázni medzi pospolitý ľud. Začnú sa diať neuveriteľné veci. Každý z nich bude chcieť náš hlas, človek milión sa zmení na superstar. Je stredobodom pozornosti a záujmu, pokiaľ má voličské právo.

Budú sa o nás starať ako o hviezdy prvej veľkosti. Čo nás trápi, čo nám chýba, čo nás žerie. S radosťou sa s nami vyfotia, akoby sme boli skutočné celebrity, stisnú nám dlane, potľapkajú plecia. Tiež nám sľúbia modré z neba, lebo minimálne na to má hociktorá populárna osobnosť nárok.

Hlboké úklony, pokora a chápajúci úsmev pri našom prskaní na ich politiky. Empatické načúvanie, sypanie si popola na hlavu a razantné čestné pionierske, že odteraz to bude inak, len treba tie hlasy, lebo bez nich by ani Kotleba nemal pekný biely deň.

Populizmus má svoje medze

No podľa ostrieľaného politického harcovníka Bélu Bugára aj populizmus má svoje medze. Kúzlo musí zákonite vyprchať, zvyčajne úderom polnoci v noc volieb. Potom to vyzerá ako po žúre. Sme mierne dezorientovaní s bolesťou hlavy a politici sa s nami lúčia a ďakujú za hlasy. Ostanú po nich brožúry, letáky a perá. A bordel, ale ten tu bol aj predtým.

Po preflámovanej noci prichádza akási depresia, ktorú rozchodíme, pretože život ide ďalej a účty treba platiť. Nami zvoleného politika zazrieme raz za uhorský rok v krátkom spravodajskom šote na komerčnej televíznej stanici a spomenieme si, ako s nami pred voľbami vo všetkom súhlasil. Jednoducho kamoš z mokrej štvrte. Teraz už vyzerá inak. Neprístupne a niekedy aj nepríčetne. Je potrebné sa vyhnúť sklamaniu.

Aj ty máš pravdu

O populizme sa už toho popísalo dosť. Najlepšie som ho však pochopil, keď som ako chlapec čítal Ostrovtipné príbehy i veliké cigánstva a žarty. Zaujal ma tam krátky príbeh s názvom Máš pravdu. Išlo o to, že na dedine sa pohádali dve ženy a obe sa prišli osve sťažovať na tú druhú richtárovi. Richtár si vypočul jednu a povedal jej: „Máš pravdu.“ Keď sa prišla sťažovať druhá, povedal jej to isté. Počula to richtárova žena a vytkla mu to. Odpoveď richtára bola: „Stará moja, však aj ty máš pravdu.“

Vážení, neoplatí sa vám po internetoch, krčmách a kaviarňach hádať, na koho strane je pravda. Všetci politici povedia každej z argumentujúcich strán, že majú minimálne tak trošku pravdu. Ak by som parafrázoval pána Elektry: je pred voľbami, zvyknite si.

Teraz najčítanejšie