Čo chýba filmu Americká elégia? Skutočný obraz robotníckej triedy

J. D. Vance mal ťažké detstvo, hádky boli u nich doma na dennom poriadku, opisuje americký autor v slávnej knihe Hillbilly Elegy. Mal okolo dvanásť rokov, keď ho ráno zobudila mama s tým, aby jej dal vzorku moču. V zamestnaní ju išli testovať na drogy a vlastný moč odovzdávať nechcela – prezradilo by sa, že je závislá od liekov.

Syn nielenže neposkytol moč, ale mame vykričal, načo zase fetuje. Do hádky sa zapojila stará mama a vnúčika prosila, aby mame vyhovel, inak príde o prácu a všetko bude horšie. Chlapec ich obidve zahrnul nadávkami, ale moč dať odmietol. Nechcel, aby zistili, že fajčí marihuanu.

Vance vyrastal v bludnom kruhu dedičnej chudoby v prostredí bielej robotníckej triedy, medzi ľuďmi, pre ktorých má väčšina bohatších a vzdelanejších Američanov pohŕdavú prezývku „biela luza“ alebo „vidláci“. V mestečku Middletown v americkom štáte Ohio nebola ich rozvrátená rodina výnimkou.

V prostredí plnom toxického stresu a domáceho násilia vyrástli aj jeho vrstovníci. Väčšina ich skončila vo väzení či na drogách. Vance bol široko-ďaleko jediný, kto išiel na vysokú školu. Vyštudoval prestížnu Yaleovu univerzitu.

Počas štúdia práva ho väčšina spolužiakov pokladala za exota. Nikto nemal južanský prízvuk a nikto neslúžil v armáde ako on, ktorý slúžil v Iraku. Na špičkovej škole pre budúcich členov americkej elity študovali černosi aj Hispánci. Nikto však nepochádzal z bielych robotníckych komunít zo štátov takzvaného Hrdzavého pásu (Rust Belt).

„Trvalo mi celé roky, kým som pochopil, že