Denník N

Logo odkaz MMSOdkaz MMŠ: O smutnom živote počas pandémie v tábore pre utečencov na gréckom ostrove Samos

V utečeneckom tábore na gréckom ostrove Lesbos. Foto N - Andrej Bán
V utečeneckom tábore na gréckom ostrove Lesbos. Foto N – Andrej Bán

Hoci sa téma imigrantov prakticky vytratila zo slovenskej debaty, v táboroch na juhu Európy už celé roky žijú davy ľudí v bezútešných podmienkach a Európania sa o nich prestali zaujímať. Len médiá ako webový portál OpenDemocracy vytrvalo prinášajú informácie o týchto táboroch a živote v nich. Jedným z nich je aj tábor na gréckom ostrove Samos tesne pri hraniciach s Tureckom.

Reportáž z tohto ostrova je smutné čítanie. Od septembra je takmer 4-tisíc ľudí prakticky uväznených v tábore a vzhľadom na pandémiu nesmú chodiť do mesta. Keď sa covid-19 objavil aj u niektorých obyvateľov tábora, ihneď ich aj s ďalšími podozrivými umiestnili do lodných kontajnerov, kde mali prežiť karanténu. Tiesnili sa dvadsiati v malej miestnosti, infikovaní spolu so zdravými, bez tečúcej vody a postelí.

Mamadou, jeden z imigrantov, opisuje svoje zážitky z karantény: psychicky sa zrútil, prepadol paranoji a kričal zo sna, čím budil celé osadenstvo kontajnera.

Ale aj mimo kontajnerov je život v tábore nočnou morou. Bývalá budova kasární bola projektovaná pre 650 ľudí, ale v tábore je ich takmer 4-tisíc, takže väčšina žije v stanoch na svahu pri budove. Opäť bez tečúcej vody, takže umyť si ruky je problém. Vírus sa tak šíri o to ľahšie. Štvrtina obyvateľov tábora sú deti mladšie ako 10 rokov.

Napriek pomoci OSN a miliónom eur z EÚ, ktoré Grécko poberá na prevádzku táborov, tu ľudia trpia hladom a na jedlo sa stojí v rade niekoľko hodín. Ostrov Samos postihlo koncom októbra zemetrasenie, a hoci tábor priamo zasiahnutý nebol, čiastočne ho zničili dva požiare, pri ktorých prišlo o strechu nad hlavou (či skôr o stany) a všetok skromný majetok asi tisíc ľudí.

Napriek všetkým týmto útrapám ľudí v tábore najviac trápi lockdown. Predtým mohli chodiť do mesta do komunitného centra, ale teraz je všetko zavreté a opustiť tábor nesmú. Pokuty sú vysoké – 150 eur, pričom dostávajú mesačné vreckové 75 eur. Victor zo Sierra Leone bol dokonca zatknutý za to, že opustil tábor. Utiekol pred hadom, ktorého našiel v stane.

Zdravotná starostlivosť je katastrofálna, lekárov len zopár. Keď Jean pohrýzol potkan a rana sa jej zapálila, strávila mesiac v nemocnici, a keď sa vracala do tábora, lekár jej povedal, aby nejedla miestnu stravu. Lenže k inej sa nedostane.

EÚ poskytla Grécku počas posledných piatich rokov 2,77 miliardy eur na zvládanie imigračnej krízy, okrem iného zrejme aj zo strachu, aby Gréci neotvorili tábory a nepustili ľudí cez hranice do Európy, ako to urobili Maďari v roku 2015. Napriek tejto finančnej pomoci sa proces, v ktorom by mal byť každý imigrant vypočutý úradmi, ktoré majú rozhodnúť, či dostane azyl, vlečie. Ľudia na Samose čakajú na takéto vypočutie aj dva roky a stále sa odkladá.

Victor aj Jean žijú na ostrove už zhruba rok. Jean prišla z Kamerunu, odkiaľ ušla pred vojnou. „Radšej by som zomrela v tej vojne, než aby som žila takto,“ hovorí. „Mojou najväčšou chybou v živote bolo prísť sem.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Logo odkaz MMSOdkaz MMŠ

Martin M. Šimečka vyberá zaujímavé texty zo svetových médií.

Komentáre

Teraz najčítanejšie