Denník N

Nadšenie zo vzniku najvyššieho správneho súdu tlmia obavy, či tam bude mať kto súdiť

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Po rokoch diskusií má vzniknúť najvyšší správny súd. Počítalo sa, že sa odčlení z Najvyššieho súdu, ale celkom tak to nebude a sudcovia s tým majú problém. Poslancom poslali krátko pred hlasovaním otvorený list.

Zriadiť na Slovensku najvyšší správny súd bola ambícia mnohých ministrov a ministeriek spravodlivosti. Vždy však chýbala politická vôľa, aby sa to podarilo presadiť. Súčasná ministerka Mária Kolíková (Za ľudí) je teraz krok od toho, aby to skutočne dotiahla do konca.

O novele ústavy, ktorá počíta aj so vznikom najvyššieho správneho súdu, od štvrtka rokujú poslanci. „To, čo vnímam ako kľúčové, je zriadenie najvyššieho správneho súdu,“ povedala Kolíková, keď v Národnej rade predstavovala svoj návrh novely ústavy.

Správny súd rieši žaloby voči rozhodnutiam štátu – či už stavebného, alebo daňového úradu – a zaoberať sa bude aj volebnými sťažnosťami. Významnou kompetenciou je tiež disciplinárna právomoc. Najvyšší správny súd sa stane aj disciplinárnym súdom pre sudcov, prokurátorov a ďalšie právnické profesie – exekútorov aj notárov. Diskusia o tom, či to bude platiť aj pre advokátov, nie je ešte uzavretá. Ministerka by to chcela.

Otázka je, či bude mať aj sudcov

Správny súd už dostal prezývku „malý ústavný súd“. Vzniknúť má na Nový rok, pričom naplno začne fungovať v Bratislave od leta 2021. Je to ambiciózny a trochu riskantný plán, a to nielen preto, že v tejto chvíli nie je zrejmé ani to, kde presne bude jeho sídlo. O to viac, ak sa čoraz hlasnejšie ozývajú sudcovia, ktorí by na ňom mali súdiť, a dávajú najavo, že sa im nepozdáva spôsob, akým tam majú prejsť zo svojho doterajšieho pôsobiska.

Ministerka počíta s tým, že na najvyššom správnom súde bude pracovať tridsať sudcov. Predstava je, že základ vytvoria súčasní sudcovia správneho kolégia Najvyššieho súdu, prípadne správni sudcovia krajských súdov. Zvyšok doplnia odborníkmi z externého prostredia.

Ministerka spravodlivosti v Národnej rade. Foto – TASR

Miesta sa však budú obsadzovať po výberovom konaní. A to sa bude týkať aj sudcov správneho kolégia Najvyššieho súdu, ktorí s tým už v pripomienkovom konaní mali problém. Ich predstava bola taká, že na nový súd prejdú „automaticky“. Pripomínajú, že tak to bolo aj v Českej republike, keď zriaďovali najvyšší správny súd tam. Ten v Česku funguje od roku 2003.

Predseda kolégia Jozef Milučký upozorňuje, že za podmienok, ako sú nastavené, je len 15 až 16 sudcov ochotných prejsť na nový súd. V kolégiu je teraz 22 aktívnych sudcov. „Čo je žalostne málo, a to som možno optimista,“ dodal. Problém je, že sudcovia sa ocitnú na rovnakej štartovacej čiare s právnikmi z externého prostredia.

Sudcovia sa podľa Milučkého nebránia určitej forme súťaže. „Ale chápem aj výhrady skúsených kolegov, ktorí celú túto situáciu vnímajú skôr profesionálne – ako otázku určitého odborného ‚poníženia’“, dodal predseda kolégia.

Pripomína aj to, že s kolegami už raz prešli náročným výberovým konaním na pozíciu sudcu Najvyššieho súdu. Ten je na rovnakej úrovni ako nový najvyšší správny súd.

„Viem, že sudcovia správneho kolégia si veľmi želali a želajú vznik najvyššieho správneho súdu, ale niekedy mám obavy, aby tento krásny projekt nezlyhal práve na personálnych otázkach, pretože bez ‚kostry kvalitných a skúsených sudcov‘, ktorí na správnom kolégiu rozhodne sú, by tento projekt nemohol byť úspešný,“ povedal Milučký.

Nekompromisná Kolíková

Na problém s výberovým konaním upozorňovali sudcovia Najvyššieho súdu už v pripomienkovom konaní. Ministerka spravodlivosti im však neustúpila a na výberovom konaní trvá.

Nepôjde však o klasický konkurz, akým prechádzajú uchádzači o nové sudcovské miesta. Toto výberové konanie bude v rukách súdnej rady. Ako by malo prebiehať, zatiaľ nie je zrejmé.

„Nechám to na súdnu radu. Je dôležité, aby to bol nejaký proces výberu, ale jeho hĺbku a dôraz nechám na súdnu radu,“ povedala Kolíková pre Denník N.

Predseda súdnej rady Ján Mazák sa však verejne sudcov správneho kolégia zastal. Je za ich presun bez výberového konania. To by sa malo podľa neho týkať len kandidátov z externého prostredia.

Sudcovia zo správneho kolégia by podľa Mazáka mohli absolvovať formálny pohovor pred súdnou radou. Vyjadrili by sa, prečo chcú pôsobiť na najvyššom správnom súde, a otázky pre nich by mali mať obdobný charakter.

„Neoceniteľným prínosom takého prístupu by bolo zachovanie orgánovej pamäte najvyššieho správneho súdu prostredníctvom súčasného správneho kolégia alebo aspoň väčšiny jeho sudkýň a sudcov,“ skonštatoval Mazák.

Zákon však len s formálnym prístupom súdnej rady nepočíta. Naopak, predstava je, že pôjde o verejné vypočutie, akým prechádzajú kandidáti na ústavných sudcov pred ústavnoprávnym výborom. A tie bývajú nekompromisné.

Podobný prístup zvolila už aj súdna rada, keď vyberala predsedu Najvyššieho súdu či jeho podpredsedníčku.

Sudcovia píšu poslancom

Prečo ministerka nechce, aby sudcovia Najvyššieho súdu prešli na nový súd automaticky? „Je to úplne nová inštitúcia. V justícii sa teraz deje veľmi veľa vecí a aj s ohľadom na túto agendu, ktorou správne súdnictvo je, je dobré, aby každý jeho sudca prešiel istým prehodnotením. Každý sa môže rozhodnúť, či chce ísť na najvyšší správny súd,“ skonštatovala Kolíková.

Ilustrácia N – Hedviga Gutierrez

To bol dôvod, prečo vo svojom návrhu nič nezmenila ani napriek pripomienkam sudcov správneho kolégia. Tí sa preto obrátili vo štvrtok priamo na poslancov Národnej rady, ktorí rozhodnú o osude novely ústavy. Upozorňujú, že ak neprejdú priamo na najvyšší správny súd, hrozí narušenie kontinuity rozhodovania v agende správneho súdnictva, ktorá spadá do rozhodovacej právomoci správneho kolégia.

Preto je podľa nich dôležité, aby základ najvyššieho správneho súdu tvorili nielen sudcovia správneho kolégia, ale aj administratívny aparát, ktorý dnes na Najvyššom súde majú.

„Preto navrhujeme priamo zákonom upraviť prechod sudcov súčasného správneho kolégia Najvyššieho súdu s ich súhlasom, so zachovaním statusu predsedu senátu, na novovznikajúcu súdnu inštitúciu, čo v predkladanom legislatívnom návrhu absentuje,“ napísali.

Predsedom aj nesudca

Je však málo pravdepodobné, že poslanci ich návrh budú akceptovať. Problém s návrhom Kolíkovej totiž nemal nikto z koalície. „Je to náš zámer na očistu súdnictva,“ dodal poslanec SaS Alojz Baránik, ktorý nerozumie, prečo majú sudcovia problém s výberovým konaním.

„Členovia správneho kolégia by mali byť najlepšie kvalifikovaní, nemali by mať žiadne obavy z výberového konania,“ dodal.

Pristúpiť na zmenu výberu sudcov najvyššieho správneho súdu Baránik nie je ochotný pristúpiť. Chce však presadiť inú zmenu, a to, aby sa predsedom najvyššieho správneho súdu mohol stať aj nesudca. Kolíková nie je proti tejto iniciatíve, naopak, schvaľuje ju.

Problém s tým má najmä opozícia. Boris Susko (Smer) hovorí, že ako problém vidí aj to, že na súd môžu nastúpiť nesudcovia. „Ale to, že predseda môže byť nesudca, nie je dobré a neprispeje ku kvalite rozhodovania ani činnosti najvyššieho správneho súdu,“ povedal na rokovaní ústavnoprávneho výboru.

Predseda výboru Milan Vetrák (OĽaNO) vyjadril pochopenie pre jeho obavy. „Ale otázka je, či sú tieto obavy také silné, aby sme bránili takejto úprave. Dúfajme, že sa nám podarí vybrať takého, ktorý to zvládne,“ dodal.

Susko vidí problém aj v tom, že najvyšší správny súd bude rozhodovať aj o zákonnosti volieb či o rozpustení politickej strany alebo hnutia. Ak v jeho čele bude stáť nesudca, vníma to ako ohrozenie, že môže dôjsť k zásahu výkonnej moci do súdneho rozhodovania.

Na výhrady ministerka reagovala príkladom z Českej republiky, kde bol prvým predsedom najvyššieho správneho súdu Josef Baxa, ktorý na post nastúpil z ministerstva spravodlivosti.

„Asi sa to dalo očakávať, že nastane i tento scenár,“ reagoval na návrh predseda správneho kolégia Milučký. Pripomenul, že Baxa síce prišiel z ministerstva, ale predtým bol riadnym kariérnym sudcom. Pätnásť rokov predtým pôsobil ako trestný sudca.

„Je pravdou, že do pozície predsedu išiel z funkcie námestníka ministra spravodlivosti, ale bol stále sudcom,“ dodal Milučký s tým, že v Českej republike sa podľa ich právnej úpravy nemôže stať nikto predsedom najvyššieho správneho súdu ako nesudca.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Mária Kolíková

Najvyšší správny súd

Reforma súdnictva

Slovensko

Teraz najčítanejšie