Podrobnejšie majetkové priznania politikov budú až v roku 2022

Hoci ide o prvé body vládneho programu a „vlajkovú loď“ OĽaNO, väčšej transparentnosti majetkových priznaní politikov sa tento a ani budúci rok nedočkáme.

Keďže koalícia ani ministerstvo spravodlivosti zatiaľ nepripravili novelu ústavného zákona o konflikte záujmov verejných funkcionárov, budú aj na budúci rok podávať svoje majetkové priznania po starom a voliči sa z nich nedozvedia takmer nič.

Napríklad z majetkového priznania Igora Matoviča zverejneného na stránke parlamentu sa dá dnes vyčítať len to, že mal v roku 2019 príjem z verejnej funkcie 23 544 eur, ďalších 16 620 dostal ako paušálne náhrady a nemá žiadnu nehnuteľnosť.

Kolónku „hnuteľný majetok, majetkové právo alebo iná majetková hodnota, existujúce záväzky, ktorých menovitá hodnota, bežná cena alebo peňažné plnenie presahuje 35-násobok minimálnej mzdy“ vyplnil len slovom „pôžičky“.

Kontrolujú sami seba

Momentálne priznania kontroluje výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, nemá však právomoc reálne zisťovať, či verejní funkcionári niečo nezatajili, či ich majetok nerástol rýchlejšie než ich oficiálne príjmy a či sa niečo podobné nedeje u ich príbuzných, hoci od tohto roka musia v priznaní uviesť aj prírastky majetku.

Hlavným problémom zostáva, že politici kontrolujú sami seba – ten, kto má v parlamente, a teda aj vo výbore, väčšinu, rozhoduje, či niekto pri priznaní urobil chybu alebo nie.

Pokiaľ by parlament schválil novelu na budúci rok, prvé podrobnejšie majetkové priznania by politici odovzdávali v marci 2022 a týkali by sa roka 2021. Vzhľadom na rýchlosť, akou ich parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií spracúva, by sme sa viac podrobností o majetku politikov mohli dozvedieť najskôr v lete 2022.

Je teda isté, že sa aspoň o dva roky dozvieme viac o tom, čo vlastnia verejní funkcionári a či nebohatnú podozrivo rýchlo? A prečo takýto návrh neexistuje ani trištvrte roka po voľbách?

Pripravuje ministerstvo aj OĽaNO

„V rámci koalície sme o takýchto veciach rokovali a viem, že pani ministerka Mária Kolíková (Za ľudí) pripravuje legislatívny návrh,“ hovorí predsedníčka klubu SaS Anna Zemanová.

Podľa poslankyne to trvá dlhšie preto, že chcú zriadiť samostatný úrad, ktorý by mal v kompetencii majetkové priznania politikov skontrolovať a overiť, či do nich dali všetko. Zemanová predpokladá, že sa novelu ústavného zákona podarí pripraviť najskôr na jar.

„Uvedený zákon plánujeme otvoriť na budúci rok v súvislosti s majetkovými priznaniami verejných funkcionárov, kde chceme zvážiť aj zriadenie nového úradu pre majetkové priznania,“ odpovedá stručne ministerstvo spravodlivosti.

Najprv menšie zmeny a potom úrad

Na zmene ústavného zákona spolupracuje predseda ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽaNO). Vraví, že v prvej fáze, ktorá nastane v roku 2021, budú robiť vylepšenia existujúceho stavu.

Predpokladá, že budú riešiť, či je zoznam verejných funkcionárov dostatočne široký. Mali by dopracovať, ako budú politici priznávať prírastky majetku, či nerozšíria zoznam blízkych osôb funkcionárov, ktoré by takisto museli podávať priznania, a čo všetko z priznaní sa bude zverejňovať.

Podľa poslanca by sa malo vyriešiť aj to, kto by sa mohol sťažovať na nedostatky v preverovaní majetku. Momentálne to môže urobiť len verejný funkcionár na Ústavnom súde a nie ten, kto ho kontroluje.

V druhej fáze potom podľa Vetráka zriadia úrad, ktorý pracovne nazýva úrad na ochranu verejného záujmu. Ten by mal podľa neho regulovať nielen majetok verejných funkcionárov, ale aj pravidlá lobingu a etiku verejných funkcionárov a štátnych zamestnancov. Vetrák predpokladá, že by úrad s takýmito kompetenciami mohol vzniknúť najskôr o dva roky.

Podľa podpredsedu parlamentu Juraja Šeligu (Za ľudí) je v hre aj to, že by sa právomoc preverovať priznania verejných funkcionárov nepresunula na špeciálny úrad, ale na generálnu prokuratúru. „Zákon, ktorý bol prijatý ešte za Fica, je úplne bezzubý a na základe neho ešte doteraz nikto nebol povinný preukázať celý svoj majetok.“

Hmotná zodpovednosť je zatiaľ v utajení

Okrem zmeny preukazovania majetku politikov sa vláda vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že prijme zavedenie hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov. „Vláda zavedie funkčný mechanizmus hmotnej zodpovednosti a trestania pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami,“ píše sa v ňom.

Hmotná zodpovednosť bola aj jedným z desiatich bodov ankety, ktorú OĽaNO urobilo pred voľbami.

Túto zmenu má na starosti poslanec OĽaNO Lukáš Kyselica. Vraví, že konečné riešenie ešte nemajú, ale na úprave už dlhšie pracujú. „Máme ten zákon hotový na 90 percent.“

Podľa Kyselicu o definitívnej podobe rozhodne poslanecký klub, preto o ňom bližšie hovoriť nechce. „Chceme to urobiť čo najtvrdšie.“ Predpokladá, že by sa do parlamentu mohol dostať v prvom štvrťroku budúceho roka.

SaS má výhrady

V pôvodných plánoch OĽaNO sa počítalo s tým, že by sa hmotná zodpovednosť verejných funkcionárov mala zaviesť zásadným rozšírením súčasného zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a mala by byť podobná návrhu hnutia z marca 2019.

Podľa neho zákon poruší funkcionár, ktorý nebude nakladať s verejnými prostriedkami alebo s majetkom štátu či samosprávy „s odbornou starostlivosťou, hospodárne, efektívne, účinne a v súlade s účelom ich použitia“, hoci vedel, že tým môže spôsobiť škodu, „ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že škodu nespôsobí“.

V novele zrejme bude možnosť, aby sa verejní funkcionári na hmotnú zodpovednosť za svoje chyby poistili. Niektorí – hlavne z vedenia štátnych podnikov – to už niekoľko rokov robia, keďže poisťovne ponúkajú aj takýto produkt.

K špeciálnemu zákonu o hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov má výhrady najmä SaS. Predsedníčka klubu SaS Zemanová si myslí, že aj súčasné zákony umožňujú, aby verejní funkcionári niesli hmotnú zodpovednosť za svoje rozhodnutia.

„Celé to stojí na justícii a prokuratúre. Základom teda nie je meniť zákon, ale tých, ktorí tento zákon majú vykonávať.“ A to sa podľa nej deje tým, že sa koalícia snaží nájsť dobrého generálneho prokurátora a dotiahnuť zmeny v súdnictve. Zemanová si preto myslí, že by sa zákon mal meniť, až keď ani tieto zmeny nepomôžu.