Denník N

Podcast: Oči dokorán pre Čierne diery

Rudolf Sikora: Sústredenie energie - Čierna diera V, 1978 - 79. Zbierka GMB
Rudolf Sikora: Sústredenie energie – Čierna diera V, 1978 – 79. Zbierka GMB

Výtvarníka Rudolfa Sikoru odjakživa zaujímalo nielen umenie, ale aj matematika, fyzika, astronómia a kozmológia. V 70. rokoch vytvoril cyklus Čiernych dier, ktoré vyjadrujú túžbu ľudí byť spolu.

Denník N v spolupráci s Galériou mesta Bratislavy prináša podcast o vizuálnom umení s názvom Oči dokorán.

Každý mesiac v ňom výtvarníčka Monika Pascoe Mikyšková vyberie jedno dielo a predstaví ho spolu s autorom či autorkou, respektíve s teoretikom umenia.

Siedme vydanie približuje cyklus Rudolfa Sikoru s názvom Čierna diera V.

Podbean Player

Rudolf Sikora: Sústredenie energie – Čierna diera V, 1978 – 79. Zbierka GMB
Rudolf Sikora: Sústredenie energie – Čierna diera V, 1978 – 79. Zbierka GMB
Rudolf Sikora: Sústredenie energie – Čierna diera V, 1978 – 79. Zbierka GMB

„Od malička som kreslil a maľoval, ale mal som záujem aj o matematiku, fyziku, astronómiu a neskôr predovšetkým o kozmológiu, a teda náuku o vývoji vesmíru,“ hovorí v rozhovore s Monikou Pascoe Mikyškovou Rudolf Sikora.

Kozmológia bola tým správnym miestom, kde mohol hľadať odpovede pre svoje filozofické otázky: Načo sme tu? Kam smerujeme? Prečo vesmír vôbec vznikol?

Už dávnejšie vo svojej tvorbe využíval znamienka symbolizujúce vznik/narodenie vo forme hviezdičky a zánik/smrť vo forme krížika, ku ktorým pribudla aj šípka ako pohyb.

V rozhovore vysvetľuje, ako znamienka neustále vrstvil a zhusťoval a neskôr akoby sčítal deväť čiernych dier, až z nich vznikla jedna výsledná. „Čierna diera je v našom poznateľnom vesmíre dosiaľ najväčšou energiou. Ja som znásobil všetky znamienka vzniku a zániku, akoby predstavovali životy a energie miliónov ľudí, ktorí tu kedy žili, čím som chcel vyjadriť najmä akúsi túžbu jednotlivca byť s ďalšími ľuďmi, byť spolu.“

Rudolf Sikora

(1946)

patrí k najvýznamnejším postavám slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Od roku 1970 aktívne pôsobil v rámci neoficiálnej scény. Do pozornosti tajnej polície sa dostal už v novembri 1970, keď vo svojom dome na Tehelnej ulici usporiadal I. otvorený ateliér, na ktorom vystavovali mnohí zakázaní umelci. Z jeho iniciatívy v roku 1988 odvolali dlhoročného komunistického funkcionára Ivana Schurmanna z pozície predsedu Zväzu slovenských výtvarných umelcov. 19. novembra 1989 zvolal za pomoci priateľov prvé stretnutie v Umeleckej besede slovenskej, na ktorom vzniklo hnutie Verejnosť proti násiliu. Od apríla 1990 bol členom koordinačného výboru VPN, do politiky však aktívne vstúpiť nechcel. Vo svojej tvorbe vychádza z konceptu, pracuje s fotografiou, kresbou, grafikou, maľbou, objektom, inštaláciami i akčným umením. Ako profesor pôsobil na bratislavskej VŠVU, neskôr na FU TU v Košiciach a externe na FAMU a AVU v Prahe. Jeho diela sú zastúpené v mnohých súkromných i verejných zbierkach po celom svete.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Iné podcasty Denníka N

Vizuálne umenie

Kultúra

Teraz najčítanejšie