Denník N

Telemedicína pomáha pacientom bez návštevy lekára, masová môže byť už do piatich rokov

Prototyp miniatúrneho bezšošovkového mikroskop u z roku 2010. Posiela na diaľku informácie lekárovi. Je určený najmä pre telemedicínu, keď má lekár prehľad o stave pacienta aj bez jeho návštevy. Foto - TASR
Prototyp miniatúrneho bezšošovkového mikroskop u z roku 2010. Posiela na diaľku informácie lekárovi. Je určený najmä pre telemedicínu, keď má lekár prehľad o stave pacienta aj bez jeho návštevy. Foto – TASR

Fedor Lehocki (39) pochádza z Bratislavy. V roku 2001 vyštudoval Fakultu elektrotechniky a informatiky STU, odvtedy na univerzite pôsobí. Stal sa riaditeľom Národného centra telemedicínskych služieb. Na STU sa špecializuje na zdravotnícku informatiku a medicínske inžinierstvo.

Čo znamená telemedicína?

Je to poskytovanie zdravotnej starostlivosti na diaľku s využitím informačných a komunikačných technológií.

Kde všade sa využíva?

Možnosti aplikovania telemedicíny sú veľmi široké vzhľadom na súčasný pokrok v technológiách. Zaujímavým príkladom môže byť manažment chronických ochorení ako diabetes alebo vysoký krvný tlak. Využíva sa na sledovanie zdravotného stavu pacienta aj v domácom prostredí. Pri cukrovke je to zaujímavé tým, že je štandardná starostlivosť poskytovaná na úrovni pravidelných prehliadok, keď pacient v určitých intervaloch pravidelne navštevuje svojho lekára. Ten mu po vyšetrení upravuje liečbu alebo, v prípade dobrých výsledkov, ju ponechá. Pri telemedicíne sa pacient vie monitorovať aj doma cez glukomer a prostredníctvom mobilnej aplikácie môže lekárovi posielať informácie aj každý deň. Lekár má priebežnú informáciu napríklad o vývoji zdravotného stavu pacienta, hmotnosti, cukre v krvi – glykémii, fyzickej aktivite, strave. Vie potom liečbu priebežne upraviť a komunikovať s pacientom pred prípadným zhoršením stavu. Pri vysokom tlaku má pacient doma tlakomer, k tomu mobilnú aplikáciu, cez ktorú odosiela lekárovi dáta. Vidí potom napríklad na vývoji tlaku, či zaberajú nové lieky.

Využíva sa na Slovensku telemedicína už aj v praxi?

Od januára prebieha veľká klinická štúdia pre 400 diabetických pacientov s viac ako 20 zdravotníckymi zariadeniami. Štúdia sa realizuje s partnermi v rámci projektu Centrum výskumu závažných ochorení, podporeného z Operačného programu VaV (partneri Novartis Slovakia, s. r. o., Medirex Group Academy, n. o., Anext, a. s., a Univerzita Komenského v Bratislave). Testujú sa nové technológie a skúša sa, aké by boli výhody pre pacienta a ako nové technológie pacienti aj lekári akceptujú. STU a Národné centrum telemedicínskych služieb analyzuje zozbierané dáta po prvých troch mesiacoch, či prišlo aj k zlepšeniu zdravotného stavu, indikovaného nameranými hodnotami glukózy v krvi. Máme prvé výsledky, že sa výsledky zlepšili, a prišlo k poklesu glykovaného hemoglobínu v porovnaní s hodnotami pred začiatkom štúdie. Je to základ na diskusiu s odborníkmi a môžeme ukázať dôkazy, ako takýto prístup môže zlepšiť pacientov stav. Potom je to už na prispôsobení legislatívy a vytvorení dohôd o preplácaní liečby.

Kde je to v zahraničí rozbehnuté naplno?

Technológia je síce dostupná a existuje, no ani v Únii sa nezavádza celoplošne. V niektorých krajinách, ako napríklad v Nemecku, je to regionálne. V nemocnici Charité v Berlíne majú telemedicínske centrum, ktoré komplexne monitoruje zdravotný stav pacientov s chronickým zlyhávaním srdca. Je to štandardná starostlivosť a existuje niekoľko rokov, sledujú niekoľko sto pacientov. Lídrami v zavádzaní elektronického zdravotníctva sú Estónsko a Dánsko.

Výhoda je teda v tom, že na základe pozorovania pacienta sa dá rýchlejšie reagovať na ochorenie?

Áno. Pacient sa aj tak denne sleduje. Diabetici majú denník, kam si viackrát denne zapisujú hodnoty glukózy v krvi, ktorý potom ukážu lekárovi. Pri telemedicíne má lekár priebežné informácie o pacientovi a môže kontrolovať, či dodržuje pokyny a či liečba zaberá. Veľká výhoda je, že zozbierané dáta vieme integrovať s ďalšími dátami a s výsledkami pacienta. Analýzou rôznych dát hľadáme vzory, ktoré by predpovedali vývoj pacientovho stavu v budúcnosti a umožnili nám včas upozorniť lekára a pacienta na možné riziko. Zároveň by dostal odporúčanie, čo má zmeniť, aby tomu zabránil. Napríklad aby upravil jedálny lístok a viac sa hýbal. Tomuto sa na STU a v Národnom centre telemedicínskych služieb primárne venujeme.

Sú niektoré zariadenia aj implantované do tela pacienta?

Niektoré sú iba na nosenie, ako merač EKG alebo tlaku, modernejšie verzie sú však už menšie a komunikujú bezdrôtovo. Potom sú implantovateľné. V súčasnosti sa už dlhodobo používajú zariadenia na kontinuálne meranie glykémie. Pacient si pichne do oblasti brucha senzor s ihlou, ktorý bezdrôtovo komunikuje s ďalšou časťou zariadenia, ktorú nosí. Vývoj ide veľmi rýchlo dopredu, sú aj iné zariadenia, ktoré sa dajú implantovať pod kožu pacienta, aby monitorovali tlak, glykémiu, ale podlieha to rôznym schvaľovaniam, keďže je to invazívne. Ďalší vývoj sa uberá aj k „tlačenej“ elektronike. Predstavte si tenkú lepiacu pásku, na ktorú sa potlačí elektronika senzora, nalepí sa to na kožu pacienta a zbiera informácie. Vyzerá to ako tetovanie. Sú to zatiaľ iba prototypy, ale približne toto by mal byť budúci vývoj. Existujú aj tabletky s kamerou a vysielačom používané pri endoskopii, ktoré prehltnete, a sledujú stav tráviaceho traktu.

Fedor Lehocki zo STU. Foto - Medirex
Fedor Lehocki zo STU. Foto –Medirex

Implantujú sa niektoré zariadenia aj natrvalo, keď niekomu môže hroziť infarkt či mŕtvica?

Niektoré sú podobné ako pacemaker – stimulátor, ktorý sa bežne voperuje do tela. Keď príde k poruche rytmu alebo zlyhaniu, pacient dostane elektrický šok do srdca, zároveň vie informácie poslať aj lekárovi. Na Slovensku s podobnými zariadeniami majú skúsenosti v Národnom ústave srdcovocievnych chorôb.

Ako je zariadenie v tele napájané?

Zdroj energie je jeden z najslabších bodov trvalo implantovaných zariadení. Keby sa vybila baterka, pacienta by museli znova operovať, sú však aj bezdrôtové nabíjačky, ktoré sa iba priložia k telu. Prototypy ďalších zariadení sú čoraz menšie a potrebujú aj menej energie, môžu sa dobíjať z ľudského tepla alebo z cukru v krvi cez chemické procesy, kde senzor mení cukor na svoju energiu.

Výhoda má byť aj v tom, že lekár monitoruje pacienta v odľahlej oblasti. Čo však v prípade, keď tam nie je signál, alebo vypadne a varovanie sa neodošle.

Telemedicína bola vyvinutá práve pre odľahlé oblasti, buď pre ľudí v rurálnych oblastiach Spojených štátov, severských krajinách, alebo sa monitorovali napríklad pracovníci na ropných plošinách a kozmonauti. To boli začiatky, ale dnes to nie je chápané len ako poskytovanie starostlivosti na diaľku. Dnes je na diaľku už aj domov pacienta alebo iné poschodie tej istej nemocnice, kde je lekár. Aplikáciu treba navrhnúť tak, aby bola schopná odoslať informácie a lekár mohol zareagovať. Rovnaké riziko, že padne vyťažená sieť, je aj  inde, no ak je to pre život kritická aplikácia, môže sa to  riešiť cez garantovanú šírku komunikačného pásma, satelitným spojením a pod.

Prístroje môžu údaje zmerať zle, nemôže to ohroziť potom zdravie pacienta?

Sú to riziká informačného systému, venuje sa tomu celý rad expertov, tak ako aj pri internet bankingu, no pri telemedicíne sú bezpečnostné opatrenia navrhované ešte silnejšie. Scenárov je veľa a aj ľudský faktor hrá veľkú rolu. Ani najlepší systém nie je odolný voči ľudskému zásahu. Stačí, že oblejete notebook kávou, a prestane vám fungovať, aj keď je inak relatívne odolný napríklad proti pádu. Môže sa do toho aj niekto nabúrať a pozmeniť dáta. Pacient môže mať vysoký tlak, ale lekár dostane informáciu, že sa má dobre, a nezasiahne. Keď dlhšie sledujete pacienta a zrazu nastane zmena, viete podľa jeho histórie analyzovať a štatisticky vyhodnotiť či porovnať s inými pacientmi, či je to možná zmena, alebo niečo podozrivé.

Komunikovali ste aj s poisťovňami, ministerstvom zdravotníctva, či by mali záujem o tieto technológie?

Máme s nimi stály kontakt, ešte z prvých stretnutí, kde sme sa spolupodieľali na strategických cieľoch eHealth na Slovensku. Na ministerstve uvažovali, že v pokračovaní národného programu elektronizácie zdravotníctva bude aj telemedicína. Je však dôležité, aby poisťovne služby preplácali. Sledujú, aký je tento trend na Slovensku aj vo svete. Diskutuje sa, aké výhody by mal pacient, koľko času by sa ušetrilo, ako by sa zvýšila kvalita, aby mal pacient lepšiu a kvalitnejšiu starostlivosť a lekár ju vedel poskytovať.

Je reálne pri súčasnom stave zdravotníctva, aby sa zaviedli tieto moderné technológie do praxe?

Náklady na zdravotníctvo sa zvyšujú celosvetovo, máme starnúcu populáciu, kde je viac nákladnejších ochorení. Európska komisia vydala smernice o tom, ktoré služby by sa mali zavádzať aj napriek tomu, že do nich bude treba investovať, ale mali by dlhodobo znižovať náklady prevenciou zhoršenia stavu u rizikových pacientov. Dlhodobo by to mohlo peniaze ušetriť, no iba pri zachovaní alebo zvýšení kvality starostlivosti.

Je trend do budúcnosti, že o 20 rokov telemedicína nebude iba pre chronicky chorých, ale bude to masové?

Bude to skôr o dva až päť rokov.

Bude o to záujem, keď sa debatuje o zásahu do súkromia a zneužití údajov?

Zo strany pacientov bude záujem, vždy vítajú každú novinku, ktorú im lekár dá, aby sa zlepšila starostlivosť o zdravie. Bezpečnosť a súkromie boli veľké otázniky, ktoré treba riešiť na technickej, ale aj legislatívnej úrovni. Myslím, že sa to dá ošetriť, aby to bolo akceptované nielen medzi pacientmi, ale aj v širšej komunite zdravotníckych pracovníkov.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Rozhovory

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie