Denník N

Ústavná väčšina neznamená neomylnosť

Vládni poslanci pred podpisom koaličnej zmluvy. Foto N - Tomáš Benedikovič
Vládni poslanci pred podpisom koaličnej zmluvy. Foto N – Tomáš Benedikovič

O zrušení právomoci Ústavného súdu preskúmavať súlad ústavných zákonov s ústavou.

Autor je nezávislý expert spolupracujúci so stranou Most-Híd,
predseda Helsinského výboru pre ľudské práva na Slovensku

K diskusii o odobratí či neodobratí právomoci Ústavného súdu preskúmavať súlad ústavných zákonov s ústavou mám niekoľko poznámok.

Podľa ústavy „štátna moc pochádza od občanov“. Uvedené ustanovenie je vyjadrením tézy, že „demokracia je vláda ľudu“, že najvyšším suverénom v štáte je ľud, spoločenstvo všetkých občanov a občianok. V demokratickom právnom štáte (liberálnej demokracii) však musí byť suverenita ľudu obsiahnutá vo všetkých zložkách moci, nielen v moci zákonodarnej či dokonca výhradne v moci ústavodarnej.

Peter KubinaMarek Káčer vypočítavajú vo svojich podrobných analýzach viacero argumentov za aj proti oslabeniu právomoci Ústavného súdu posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou. Myslím si však – i keď je to možno len môj dojem –, že trochu zužujú princíp suverenity ľudu na väčšinové hlasovanie zboru volených zástupcov, ktorý má ten ľud reprezentovať.

Takáto interpretácia však zatieňuje skutočnosť, že moderná demokracia sa nevyčerpáva systémom reprezentatívneho vládnutia (či dokonca prijatím ústavy), ale tkvie zároveň aj v systematickom a kontinuálnom dodržiavaní princípov právneho štátu a individuálnych ľudských práv. Uvedené tri komponenty sú od seba neoddeliteľné, spolu tvoria systém liberálnej demokracie a spolu sú aj vyjadrením demokratickej suverenity ľudu.

Myslím si, že nie je ani celkom adekvátne porovnávať problém „materiálneho jadra“ demokratickej ústavy s ústavami totalitných štátov. Komunisti či nacisti predsa v takýchto kategóriách vôbec nerozmýšľali,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie