Bitka o rozpočet: Orbán trvá na blokovaní, straší migrantmi a naznačuje život mimo EÚ

Viktor Orbán má za sebou ťažký týždeň. Opustil ho jeho najsilnejší človek v Európskom parlamente, jeho europoslanec József Szájer, ktorého minulý víkend prichytili na ilegálnych orgiách s drogami v batohu.

Szájer sa vzdal svojho mandátu v europarlamente a vystúpil z Fideszu. Ďalší europoslanec Fideszu a zakladateľ strany Tamás Deutsch čelí kritike od svojich kolegov v poslaneckom klube Európskej ľudovej strany, kde je momentálne členstvo Fideszu pozastavené.

Deutsch mal ostré výroky v diskusii o novom mechanizme ochrany právneho štátu, ktorý prirovnával k nacistickým a komunistickým metódam. Tridsať členov Európskej ľudovej strany preto žiada jeho vylúčenie z klubu.

Ďalšia rana pre Orbána prišla vo štvrtok večer, keď poľský vicepremiér Jarosław Gowin vyhlásil, že Poľsko môže ustúpiť v spore o európsky rozpočet. Poliakom by podľa neho stačilo, ak EÚ v osobitnej deklarácii garantuje, že mechanizmus ochrany právneho štátu nebude zneužívaný proti členským štátom.

Zostane sám?

Zatiaľ nejde o oficiálne stanovisko celej poľskej vlády, ale aj tak to naznačuje, že Poľsko môže vycúvať z doterajšej spoločnej maďarsko-poľskej pozície a nechať tak Viktora Orbána samého.

Orbána zatiaľ tieto neúspechy nezlomili a v piatok ráno vo svojom pravidelnom prejave pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió povedal, že Maďarsko trvá na oddelení mechanizmu právneho štátu od vyplácania európskych peňazí. Vyhlásenie poľského vicepremiéra komentoval len tým, že Maďarsko a Poľsko sa zaviazali na spoločný postup.

Orbán žiada, aby rozpočet a fond obnovy boli schválené rýchlo a aby diskusiu o ochrane právneho štátu odložili. Ďalšie členské štáty však takýto postup odmietajú.

Na otázku, či prípady europoslancov Józsefa Szájera a Tamása Deutscha môžu súvisieť so sporom o európsky rozpočet, Orbán odpovedal, že „aj keď fantáziu má aj on“, nemá na to žiadne dôkazy.

Orbán v piatok ráno zopakoval, že EÚ chce prinútiť Maďarsko k prijímaniu migrantov. Tvrdí, že Únia chce poskytnúť bývanie, štátne občianstvo a volebné právo 34 miliónom migrantov v súlade so „Sorosovým plánom“.

Orbán navyše naznačil, že je život aj mimo EÚ. Spomínal to v súvislosti s vakcínou spoločností Pfizer a BioNTech, ktorú schválila Británia pred Európskou úniou. To podľa Orbána znamená, že krajiny mimo EÚ dokážu svojich obyvateľov chrániť lepšie.

Nič nie je ideálne

V Európe pokračuje intenzívna diskusia o možných riešeniach rozpočtovej krízy. Rysuje sa niekoľko možností, ale ani jedna z nich nie je úplne ideálna.

Do úvahy prichádza metóda takzvanej posilnenej spolupráce, v prípade ktorej by na schválenie fondu obnovy na zmiernenie ekonomických dôsledkov koronakrízy nebolo treba súhlas všetkých členských štátov. Ďalšou možnosťou je cesta medzivládnych dohôd. V tomto prípade sú však právomoci Európskej komisie výrazne obmedzené.

Financial Times napísali o inej ceste, ako môže Únia obísť maďarské a poľské veto. Ide o takzvaný špeciálny účelový finančný mechanizmus (SPV), ktorý vychádza z európskeho práva. Môže to byť pre Úniu výhodnejšie ako medzivládne dohody, ktoré by sa uzavierali mimo európskeho práva. Z takéhoto finančného mechanizmu by mohli vynechať Maďarsko a Poľsko a zapojilo by sa toľko členských štátov, koľko s takýmto riešením súhlasí.

Metódu medzivládnych dohôd si Európska únia zvolila v prípade takzvaného eurovalu, teda európskeho nástroja finančnej stability, pred desiatimi rokmi. Riešenie súčasnej krízy medzivládnymi dohodami by mohlo naraziť hlavne na odpor Európskeho parlamentu, ktorý by z toho bol v podstate vynechaný.

Európska komisia by mohla dostať v tomto modeli svoje úlohy a mohla by si na to vytvoriť vlastné orgány.

„Je to oveľa komplikovanejšie ako využiť existujúce inštitúcie,“ povedal pre Denník N Radovan Geist z portálu Euractiv. „Trvalo by to dlhšie, pretože treba vytvoriť aj orgány riadenia. Ak by využili existujúce inštitúcie, tak to netreba riešiť. Nedá sa však vylúčiť, že nakoniec budú musieť postupovať práve takto,“ vraví Geist.

Posilnená spolupráca sa javí ako jednoduchší spôsob riešenia. „Bolo by to otvorené všetkým členským krajinám a kto nechce teraz, môže pristúpiť aj neskôr. Spôsob jej vzniku je však dlhší,“ tvrdí Geist.

Komisia musí posúdiť, či návrh nenarúša kompetencie EÚ, čo môže byť proces aj na trištvrte roka. Znamenalo by to, že členské štáty, ktoré potrebujú veľmi súrnu finančnú pomoc vzhľadom na koronakrízu, by museli čakať takmer do konca budúceho roka.

Tretia možnosť

Tretia možnosť, teda využitie špeciálneho účelového finančného nástroja (SPV), je jednoduchšia, pretože môže fungovať vďaka využitiu inštitúcií EÚ, môžu v ňom byť teda úlohy pre europarlament i Komisiu.

EÚ takúto formu využila pri takzvanom Junckerovom pláne, ktorý Komisia spustila v roku 2014 s cieľom zvrátiť prepad investícií po období hospodárskej a finančnej krízy. Vtedy použili ako garanciu európsky rozpočet, čo teraz nemusí fungovať, pretože aj rozpočet je blokovaný Maďarskom a Poľskom.

Teraz by to mohlo fungovať tak, že za pôžičky, ktoré by si Únia zobrala na medzinárodných trhoch, by ručili členské krajiny. Toto môže byť podľa Radovana Geista problém, pretože fond obnovy by mal poskytovať okrem pôžičiek aj granty.

Ak by sa predsa rozhodlo pre takéto riešenie, môže to využiť užší okruh krajín a Európsky parlament a Komisia môžu mať svoje právomoci. Bolo by možné nadviazať aj na mechanizmus ochrany právneho štátu, dodáva Geist.

Čo bude s rozpočtom?

V prípade európskeho rozpočtu EÚ nemôže obísť maďarské a poľské veto tak jednoducho. Na prijatie sedemročného rozpočtu vo výške 1 074 miliárd eur treba jednohlasné schválenie všetkými členskými štátmi.

Ak to nebude, nastupuje od januára rozpočtové provizórium. „To znamená, že EÚ bude fungovať podľa jednoročných rozpočtov, ktoré sú schvaľované ku každému roku a sú postavené na rozpočtových stropoch z predchádzajúceho obdobia,“ vysvetľuje Geist.

Problém je, že to znamená menej peňazí pre členské štáty. Peňazí pre kohéznu politiku by bolo v novom rozpočte viac a v rozpočtovom provizóriu by sa ťažšie financovali viacročné programy.

Pre maďarskú a poľskú vládu by to nebolo žiadne veľké víťazstvo: čerpanie peňazí z jednoročných provizórnych rozpočtov by mohlo byť podmienené aj mechanizmom právneho štátu, ktorého schválenie si nevyžaduje jednohlasný súhlas všetkých členských štátov.

Maďarsko a Poľsko by teda mali menej peňazí, ale aj tie by im mohli stopnúť, ak by nedodržiavali hodnoty demokracie. Blokovaním rozpočtu by však mohli škodiť aj ostatným.

Nemci by možno zmenili text

Viaceré teórie spájajú kauzy maďarských europoslancov so sporom o európsky rozpočet, ide však o nepodložené špekulácie, v horšom prípade o konšpiračné teórie. Je otázne, či tieto kauzy môžu mať vplyv na konkrétne rokovania.

Samit lídrov EÚ, na ktorom by sa mala zrodiť dohoda, sa koná budúci týždeň vo štvrtok a v piatok. Maďarská novinárka Eszter Zalánová z portálu Euobserver tvrdí, že kauzy europoslancov nebudú mať bezprostredný vplyv na rokovania, neposilňujú však už aj teraz slabú dôveru partnerov v maďarskú vládu.

„Určite nebudí dôveru a sympatiu, že maďarské provládne médiá obviňujú bez dôkazov nemecké tajné služby alebo že Deutsch spomína gestapo,“ vraví Eszter Zalánová.

Európski partneri podľa nej už poznajú radikalizáciu maďarskej vlády, ale jej tempo ich v tomto prípade zaskočilo a ani tomu nerozumejú.

„Angela Merkelová chce zachovať jednotu Únie, a preto hľadajú kompromis, aj keď dôvera voči Maďarsku je na historickom dne. Manévrovací priestor maďarskej vlády môže zužovať, že Európska komisia už pripravuje plány, ako presadiť fond obnovy pre dvadsaťpäť členských štátov – a väčšina je pripravená pokračovať v rozpočtovom provizóriu,“ tvrdí novinárka.

Ponuku, o ktorej hovoril vo štvrtok poľský vicepremiér, dostal podľa našich zdrojov aj Orbán. Denníku N potvrdil vysokopostavený diplomat EÚ, že aj Maďarsko by mohlo dostať politickú garanciu, že mechanizmus právneho štátu nebude zneužívaný na politické ciele.

„Okrem toho sa hovorí len o tom, že maďarská vláda by mohla napadnúť tento postup na Súdnom dvore EÚ a do jeho rozhodnutia nebude nový mechanizmus platiť,“ dodáva Eszter Zalánová.

Niektoré členské štáty však už vyhlásili, že súčasné riešenie ochrany právneho štátu je pre nich minimum. Zdôrazňuje to hlavne holandský premiér Mark Rutte.

Konfliktný prístup maďarskej vlády nenabáda ostatných k tomu, aby hľadali nový kompromis, vraví maďarská novinárka.

„Nemecké predsedníctvo pritom ešte nespustilo proces formálneho schvaľovania mechanizmu právneho štátu (písomné konanie v Rade a hlasovanie v parlamente), takže Nemci by možno boli ochotní meniť text, čo by bolo pre iných, napríklad pre Holanďanov, zatiaľ neakceptovateľné.“

Vôbec však zatiaľ nie je isté, že Poľsko svoje stanovisko naozaj zmení. Ako upozorňuje portál 444.hu, poľský vicepremiér Jarosław Gowin nie je členom najväčšej vládnej strany PiS Jarosława Kaczynského a často sa s ním dostáva do konfliktu.

Gowin už aj doteraz hovoril o poľskom vete oveľa opatrnejšie ako premiér Mateusz Morawiecki. Naše zdroje z Bruselu potvrdzujú, že nemôžeme vylúčiť, že Gowinovo vyhlásenie je iba súčasťou vnútropolitických bojov.