Parlament vypočúval skvelo, ale volil schizofrenicky. A zas vyhral Kollár
Dvaja kandidáti nevedeli uspokojivo vysvetliť svoje pochybné vzťahy, ale len jednému to uškodilo.
Keby sme parafrázovali slávny citát Garyho Linekera o futbale a prispôsobili ho aktuálnemu stavu vo vládnej koalícii, mohol by znieť nejako takto: „Politika je hra, v ktorej hlasuje 150 poslancov a na konci vždy vyhrá Boris Kollár.“
Nech urobí predseda Sme rodina čokoľvek – podvádza s diplomovkou, porušuje pravidlá v nemocnici alebo spúšťa svoje lyžiarske stredisko, hoci jeho vlastný minister Doležal avizoval, že lyžovačky budú teraz zakázané, nakoniec dosiahne svoje. Prejavuje sa to napríklad pri rýchlych zmenách ústavy, na ktorých záleží práve Kollárovmu ministrovi Krajniakovi.
Koalícia ich presadzuje neprijateľným spôsobom, akoby sa to učila od svojej predchodkyne. A platí to aj o voľbe generálneho prokurátora. Pretože ju obrovskou väčšinou vyhral kandidát, na ktorom trval jedine Kollár, hoci si ho podľa všetkého osvojil len na poslednú chvíľu.
Čo víťazstvo Maroša Žilinku o spôsobe voľby generálneho prokurátora vypovedá? Na jednej strane je výborné, že získal takú veľkú podporu. Ak bude pokračovať aktuálna vlna stíhaní vplyvných ľudí predchádzajúcej garnitúry, Smeru sa bude spochybňovať omnoho ťažšie, pretože ju bude dozorovať inštitúcia vedená človekom, ktorého sám volil.
