Denník N

Keď politici hovoria o nezamestnanosti, rastie im nos častejšie než zvyčajne

Okrem nezamestnanosti politici nadpriemerne často nehovoria pravdu pri téme diaľnic. Foto N - Tomáš Benedikovič
Okrem nezamestnanosti politici nadpriemerne často nehovoria pravdu pri téme diaľnic. Foto N – Tomáš Benedikovič

Demagóg.SK zistil, že pri niektorých témach sú politici náchylnejší vymýšľať si či skresľovať informácie. Iné výskumy spájajú nezmysly aj s počtom cudzích či negatívne ladených slov.

Autori pripravujú projekt Demagog.SK

Robert Fico bol premiérom svojej tretej vlády asi rok, keď sa pochválil, že s Mostom a SNS sa im podarilo stlačiť nezamestnanosť na „historicky najnižšiu úroveň“ – 8,39 percenta. Nebola to pravda, Slovensko malo už lepšie čísla. Paradoxne, počas prvej Ficovej vlády.

Práve nezamestnanosť patrí medzi témy, pri ktorých sa politici mýlia častejšie než zvyčajne. Keď debatujú v televíznych diskusiách, v priemere sa seknú pri približne každom piatom tvrdení (22 percent). No ak príde reč na nezamestnanosť, omyly sa šplhajú k tretine výrokov (29 percent).

Pinocchiov lákajú diaľnice 

Vyplýva to z pilotnej analýzy portálu Demagóg.SK, ktorý už desiaty rok overuje politické relácie. Za ten čas overil vyše 15-tisíc tvrdení. Teraz ich preskúmal, aby zistil, pri ktorých témach treba brať politikov s väčšou rezervou.

Factcheckeri pracovali s analytickou aplikáciou, ktorú pre nich pripravili Jozef Kapusta a Dominik Halvoník z Katedry informatiky UKF v Nitre. Pomocou umelej inteligencie najprv našli vo vetách podstatné mená – nositeľov tém. K nim potom priradili informáciu či tvrdenie, v ktorých zazneli, a či boli pravdivé, nepravdivé, zavádzajúce alebo neoveriteľné.

Demagóg.SK hľadal v tejto databáze témy, ktoré zazneli v debatách najmenej 100-krát a politici sa pri nich mýlili alebo skresľovali pravdu nadpriemerne často. Okrem nezamestnanosti sú to aj diaľnice, keď boli vedľa vo viac ako tretine prípadov (38 percent).

Spozornieť treba, aj keď spomínajú Európu (32 percent) – napríklad, keď sa odvolávajú na európske trendy alebo porovnávajú situáciu na Slovensku s inými krajinami. Naopak, keď hovoria o eurozóne, držia sa ich omyly ešte okolo priemeru (25 percent).

Takéto porovnanie má, samozrejme, svoje limity. Vychádza z predpokladu, že najviac určujúce sú pre témy podstatné mená – a nie napríklad slovesá. A tiež, v malom percente prípadov sa stane, že počítačový program nerozozná vyskloňované slovo (eurozónam), nepriradí ho k správnemu základnému tvaru (eurozóna) a v štatistike potom chýba.

Veľa prezrádza aj jazyk

Nie sú to však len témy, ktoré môžu naznačovať šancu, že ktosi nehovorí pravdu alebo zavádza. Akademici na univerzitách po celom svete skúmajú vzťah medzi hoaxami a spôsobom prejavu – počtom slov, tónom reči či emóciou jazyka.

Napríklad, tím vedcov pod vedením Kapustu sa analyticky pozerá na slovné druhy a vetné členy. Zistili, že takzvané fake news používajú častejšie cudzie slová než mienkotvorné médiá. Vysvetlenie môže súvisieť s tým, že dezinformačné portály často preberajú „senzácie“ zo zahraničia.

Tím potvrdil tiež, že „fake news“ majú negatívnejší sentiment – v ich článkoch je vyšší počet negatívnych slov než tých pozitívnych. Vysvetlenie môžu ponúkať psychologické výskumy, ktoré ukázali, že depresívne príbehy lákajú čitateľov viac než tie pekné. „Fejkovým“ médiám teda prinášajú viac pozornosti.

Mnohí výskumníci zistili, že klamári sa vyhýbajú reči v prvej osobe, keďže sa snažia čo najviac odosobniť a oddeliť seba od toho, čo hovoria.

Naopak, rôznia sa zistenia, ktoré spájajú lži s početnosťou slov. Podľa niektorých vedcov používajú „pinocchiovia“ viac slov, aby boli presvedčivejší a vyzerali dôveryhodnejšie. Iní ich kolegovia zasa tvrdia, že klamári hovoria menej, aby nemohli byť tak ľahko chytení do svojej vlastnej pasce.

Zaručený recept na odhaľovanie výmyslov, samozrejme, neexistuje. Podiel neprávd pri tej-ktorej téme, emócia jazyka alebo počet cudzích slov vo vete však môžu byť užitočnou pomôckou, kedy zbystriť pozornosť.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie