Denník N

Šéf bratislavskej organizácie cestovného ruchu: Snažíme sa meniť vnímanie hlavného mesta v očiach Slovákov

Ing. Vladimír Grežo
Ing. Vladimír Grežo

Desaťtisícom ľudí z cestovného ruchu v Bratislave a okolí hrozí, že prídu o prácu. Podľa Vladimíra Greža z mestskej organizácie Bratislava Tourist Board bol dopad na hlavné mesto najsilnejší z celého Slovenska. Pandémia však ukázala aj veľkú schopnosť spolupatričnosti.

Ako veľmi zlý bol rok 2020 pre turizmus?

Rok 2020 bol pre turizmus niečím, čo sa vymyká z porovnateľných hodnôt. S niečím takýmto sa ešte nikto z nás nestretol.Možno jedenkrát sa medzinárodné prostredie takto zachvelo a to pri výbuchu sopky na Islande. V novodobých dejinách je však pandémia covidu horšia, priniesla zneistenie, ktoré pretrvá ešte veľmi dlho,ako aj zásahy do fungovania systémov a životov.

Sú na tom rovnako zle prírodné destinácie a mestá?

Prírodným destináciám na Slovensku, ktoré sú spojené s horami alebo s vodou sa darilo výrazne lepšie a my sme im samozrejme držali palce. Zavládla akási spolupatričnosť. Ale darilo sa im len veľmi krátko. V úplne inej situácii je Bratislava. Možnosť rozbehnúť domáci cestovný ruch a teda aj nahradiť zahraničných návštevníkov sa ukázala pri Bratislave ako veľmi, veľmi limitovaná a cestovný ruch situácia extrémne zasiahla.

Koľko percent turistov, ktorí v minulosti prišli do Bratislavy, bolo zo zahraničia?

Asi 66 %. Najčastejšie sú to turisti z Česka, Nemecka, Veľkej Británie, Rakúska a Poľska.

Tým, že väčšina týchto turistov necestovala sa v problémoch ocitli ľudia z gastronómie, hoteliérstva, turistickí sprievodcovia. Koľkým ľuďom reálne hrozí, že prídu o prácu?

Desaťtisícom.

Veľa Slovákov tento rok trávilo dovolenku doma, prečo neprišli do Bratislavy?

Dôvodov je viac. Samozrejme prvý je, že ak niekto hľadá oddych, tak ho nájde skôr v prírodnom prostredí, napríklad v horách. Na druhej strane, v Bratislave pracuje niekoľko stotisíc ľudí z celého Slovenska. Táto skupina sa do Bratislavy nevyberie,pretože by išla akoby na svoje pracovisko.

Stupeň bezpečnosti z hľadiska pandémie bol pritom v Bratislave vyšší ako na mnohých iných miestach, čo sa neskôr aj ukázalo na počte nakazených. Aj vďaka naším kampaniam a snahe sa jedno jediné číslo podarilo zdvihnúť do kladného hodnotenia, a to je počet prenocovaní domácich návštevníkov v mesiaci august. Všetky ostatné čísla sa prepadli o desiatky percent.

No a Bratislava, ako aj iné veľké mestá, iné hlavné mestá, so sebou nesie tieň, ktorý by sme mohli nazvať vzťahom krajiny a hlavného mesta. Ide o množstvo nevyvážených vzťahov, ktoré nie sú spojené ani s cestovným ruchom, ani s daným mestom, ale odzrkadľujú nastavenie celej krajiny, štátu aj vlády  a môže to byť ďalší dôvod, prečo sa návštevník nasmeruje niekam inam.

Naznačujete, že ľudia z ostatných častí Slovenska nemajú veľmi radi Bratislavu, či Bratislavčanov, a preto neprišli?

Ja si myslím, že ten vzťah je deformovaný desaťročia. Ako Bratislavčan mám pocit, že sa často zamieňa nevôľa vo vzťahu k rozhodnutiam vlády s lokalitou ako je Bratislava. Často to počujete aj v slovných spojeniach „Bratislava rozhodla, Bratislava urobila“, ale to nikdy nie je Bratislava, nie sú to obyvatelia Bratislavy, ani samospráva, je to sídlo vládnej moci. Rozhodnutia sa teda často spájajú s Bratislavou a ja si myslím, že pocit „mimobratislavčanov“ by v mnohom nebol takýto, keby sa viac kultivoval. Tomu sa ale doteraz nikto systémovo veľmi nevenoval. My stále zdôrazňujeme, že Bratislava je hlavné mesto nás všetkých, nielen jej obyvateľov, čím sa snažíme meniť vnímanie Slovákov.

Pomohla by podľa vás napríklad marketingová kampaň o imidži a postavení Bratislavy, zameraná na iné časti Slovenska?

Mal som stretnutia so starostami a primátormi veľkých európskych miest a vždy ma zaujímala otázka vzťahu hlavného mesta a krajiny. Naozaj som sa dopočul, či už v Škótsku alebo v Španielsku: „Sme hrdé hlavné mesto našej krajiny.“ I keď samozrejme všetky hlavné mestá majú tento problém. Myslím si, že Bratislava by nemala mať kampaň o cestovnom ruchu, ale o vzťahu Slovákov k svojmu hlavnému mestu a o jeho poznaní. Na druhej strane, desaťtisíce Slovákov študovali v Bratislave a mnohí z týchto ľudí k nej aj majú dobrý vzťah, je však tak trochu módou nemať rád hlavné mesto.

Kto by mal stáť za takouto kampaňou?

Vidím v tom dve témy. Bratislava musí riešiť svoje vlastné problémy, pretože bola dlho zanedbávaná – a to nie je fráza, to sú dáta. Štát by sa mal podľa mňa viac zapájať do podpory hlavného mesta, keď v ňom má sídla svojich inštitúcií.

A tú kampaň by určite malo viesť hlavné mesto, ale na druhej strane by si aj vláda mala situáciu lepšie uvedomiť a vysporiadať vzťah s hlavným mestom, aby nebol politicky sezónny, ale skôr vizionársky, čo sa zatiaľ za žiadnej vlády veľmi neporadilo.

Poďme späť k číslu, ktoré ste spomenuli už skôr. Povedali ste, že za dobrý augustový výsledok môže aj vaša kampaň. Akú kampaň máte na mysli?

Tento rok sme mali veľkú celoslovenskú kampaň zameranú na domáci cestový ruch. Niesla názov Bratislava – 72-hodinové mesto a jej motivačným prvkom bola akcia 2+1 noc zdarma. Vytvorili sme zároveň 72-hodinový itinerár planner, vďaka ktorému si mohli návštevníci vytvoriť vlastný program šitý na mieru. Celkovo mala kampaň na Slovensku takmer 14 miliónov zobrazení na sociálnych sieťach a web navštívilo vyše 127-tisíc unikátnych návštevníkov.

Akcia 2+1 bola zameraná na ubytovanie,keď si návštevníci zaplatili 2 noci, dostali tretiu zdarma, takže mohli v Bratislave stráviť ešte deň navyše. Nárast, ktorý sme videli v číslach bol síce malý, ale vzhľadom na všetko, čo sme spomínali, považujeme vôbec fakt, že došlo k nárastu za zázrak.

Je to dlhodobý problém turizmu v Bratislave, že ľudia neprespávajú, skôr sa prídu pozrieť na jeden deň.

Pri domácom návštevníkovi sa viac stretávame s tým, že si hľadá ubytovanie mimo oficiálnych ubytovacích zariadení. Nemyslím AirBnB, ale skôr ubytovanie u rodiny alebo priateľov. Kampaň 72 hodín pre nás preto nie je jedno-sezónna. Pracujeme s ňou ďalej, zapájame župu a rozširujeme možnosti pre ľudí.

Vladimír Grežo vedie Bratislava Tourist Board necelý rok. Organizácia sa venuje podpore cestovného ruchu, promovaniu destinácie a budovaniu spolupráce súkromného sektora so samosprávou. Pred tým stál pri založení BKIS a Mestského divadla MDPOH. Študoval na Ekonomickej univerzite, Univerzite Komenského v Bratislave a na Johns Hopkins University v Baltimore.

Čo by ste poradili ľuďom, ktorí si plánujú výlet alebo dovolenku, chcú zostať na Slovensku, ale zároveň chcú dodržiavať opatrenia a možno majú mierne obavy z pandémie?

Pre mesto Bratislava sme zriadili odbornú skupinu, ktorá sa venuje cestovnému ruchu a sú v nej kľúčoví hráči v tejto oblasti. Pravidlá, ktoré dodržiavali boli nastavované podľa medzinárodných podmienok. Sprievodcovia napríklad pracujú už štandardne s technológiami, ktoré umožňujú udržiavanie vzdialenosti, turistická autobusová doprava si sama nastavila už v lete zníženie kapacít a opatrenia podľa prísnejších štandardov združení dopravcov z Európy. V meste pritom vznikli aj nové atrakcie, ktoré počas leta reagovali na krátke obdobie rozmachu.

Napríklad kolotoč na nábreží?

Áno, napríklad tento projekt sme okamžite podporili. Vznikla pohľadnica najzaujímavejších miest, ktoré odtiaľ môžete vidieť. Sprievodcovia v spolupráci s BTB začali viac pracovať pre Bratislavčanov a domácich turistov. Svoje aktivity z centra rozšírili aj do mestských častí. Vláčiky, ktoré sú tradične v historickom centre začali fungovať aj pre vinohrady.V súvislosti s Dunajom vzniklo tiež niekoľko nových atrakcií.Napríklad nová zážitková plavba s loďou Harmónia, na ktorej sa dalo navečerať aj zabaviť.

Využívali návštevníci a Bratislavčania tieto atrakcie?

Podľa organizátorov boli atrakcie naplnené a išlo o úspešné projekty, ktoré sme aj my intenzívne promovali. Treba však dodať, že v prostredí Bratislavy sú to menšie zrnká, ktoré sa podarili.

Aká je úloha vašej organizácie?

Propagovať a spájať, prioritne komerčné prostredie s mestom. To prostredie je veľmi diverzifikované a množstvo dobrých vecí vznikne, keď sa nám podarí nájsť spoločnú reč. To znamená, že sme marketingovou organizáciou na propagáciu mesta, poskytujeme informačný servis pre všetkých návštevníkov, ale máme aj niekoľko ďalších úloh.

Vedia potenciálni návštevníci o vašich aktivitách?

Naša komunikácia bola intenzívna a veľmi skoro sme prešli do on-line prostredia. Už v čase, keď sa na jar začínalo všetko zatvárať sme vydali prvú sériu video-prehliadok Turistom vo vlastnom meste, v ktorej sme ukázali uzavreté prostredia a pripravovali sme návštevníkov na to, čo môžu navštíviť neskôr osobne. Samozrejme máme hlavný destinačný web visitbratislava.com, ktorý obsahuje množstvo tipov kam ísť a čo robiť v Bratislave. Takýto web má takmer každá destinácia vo svete, preto ho mnoho ľudí navštívi aj priamo bez googlenia.

Praha oznámila, že sa už v stratégii svojho cestovného ruchu nebude toľko zameriavať na zahraničných turistov, ale na domáci trh. Mení sa aj cieľová skupina Bratislavy?

Myslím si, že by bolo načase, aby sa trochu zmenilo národné povedomie – v dobrom slova zmysle. Ľudia, ktorí žijú mimo Bratislavy by sa sem mali raz za čas prísť pozrieť – urobiť si rodinný výlet, zobrať deti alebo vnúčatá. Mali by považovať návštevu hlavného mesta za súčasť kultúrnosti aj spoločnej hrdosti.

Z pohľadu nastavenia prenocovania a ponuky hotelov, na ktorú nemáme zásadný dosah, bude Bratislava skôr zameraná na náročnejších a zahraničných návštevníkov.

Je Bratislava pre Slovákov drahá?

Podľa mňa porovnateľne s ponukou stredísk ako Tatry a Liptov, zvlášť tento rok, kde sa týmto destináciám darilo a ceny v nich narástli. Bratislava nie je najlacnejšou destináciou, ale pri bohatosti programu a toho, čo môžete zažiť si myslím, že cena je primeraná.

Aký bude pre cestovný ruch budúci rok?

To je dnes veľmi ťažké povedať. Čaká nás veľa výziev, ale našťastie máme aj veľký priestor pre rozvoj.Len naša organizácia plánuje vyše 60 projektov nasmerovaných na promo a rozvoj destinácie na rok 2021.Veľkou výzvou je príprava kampaní na rok 2021, vidíme ako sa mení prístup silných hráčov v Európe, tak na to reagujeme a pripravujeme nové veci aj my.

Nechceme zanevrieť na projekt Turistom vo vlastnom meste, ktorý pomáha rozhýbať pohyb v Bratislave a okolí, pomáha lokálnym výrobcom a využíva potenciál mestských častí. Samozrejme, čakajú nás veľké podujatia ako Kultúrne leto alebo Bratislava maratón, ktoré veríme, že sa budú môcť konať, ďalej aktivity galérií, divadiel a veľa ďalšieho.

Slovensko

Teraz najčítanejšie