Denník N

Moldavské voľby boli optikou Moskvy súbojom proruského „dobra“ a „zla“ zo Západu

Nová moldavská prezidentka Maia Sandu. Foto - TASr/AP
Nová moldavská prezidentka Maia Sandu. Foto – TASr/AP

Za hlasovaním moldavských voličov v prospech proeurópskej kandidátky vidia v Moskve nátlak Západu, považujú však za normu, že dnes v prezidentskom kresle v Kišiňove sedí puncovaný agent Kremľa.

Autor je prezident IVO
Príspevok vznikol v rámci projektu podporeného Partnerstvom pre otvorené informácie

Nedávne prezidentské voľby v Moldavsku sa skončili pozoruhodnými výsledkami. V obidvoch kolách Maia Sanduová, expremiérka a líderka proeurópskej Strany akcie a solidarity, zvíťazila nad úradujúcim proruským prezidentom Igorom Dodonom, pričom v druhom kole s výrazným rozdielom – 58 : 42 percent hlasov. Voľby vyvolali veľkú pozornosť v Európe, ale najmä v Rusku, ktoré stále považuje Moldavsko za súčasť pásma svojich „privilegovaných záujmov“. O volebný súboj sa tu zaujímali tak provládne médiá, ktoré sa snažili priamo vstúpiť do prebiehajúcej kampane na strane jedného z kandidátov (niektoré ruské denníky majú špeciálne verzie pre čitateľov v Moldavsku), ako aj vrcholoví ruskí politici – minister zahraničných veci, riaditeľ Služby vonkajšej rozviedky a napokon aj samotný ruský prezident.

Moldavsko je jedným z troch postsovietskych štátov, ktoré podpísali s Európsku úniou Asociačnú dohodu (okrem neho ešte aj Ukrajina a Gruzínsko). Je jazykovo, kultúrne a historicky blízke Rumunsku, členskej krajine Európskej únie a NATO. Vďaka proaktívnej krajanskej politike Bukurešti mnohí občania Moldavska vlastnia rumunské pasy – podľa údajov z roku 2018 ich bolo 521-tisíc z celkového počtu 3,5 milióna obyvateľov (vrátane Podnesterska). Na druhej strane, na území nepriznanej separatistickej entity s názvom Podnesterská moldavská republika (PMR), ktorá v súčasnej podobe existuje od roku 1992, žije približne 200-tisíc obyvateľov vlastniacich pasy Ruskej federácie.

Pre Rusko má existencia PMR podobný význam ako existencia „samostatného“ Abcházska a Južného Osetska na území Gruzínska a dvoch „ľudových republík“ (Doneckej a Luhanskej) na území Ukrajiny. Ide o možnosť ovplyvňovať spoločensko-politický vývoj v  bývalých sovietskych republikách, predovšetkým komplikovať ich účasť na procese európskej integrácie, ktorú si Moldavsko, Gruzínsko a Ukrajina vybrali za svoj strategický cieľ. Moskva však označuje eurointegračné snahy za výsledok nátlaku zo strany Západu s cieľom oslabiť Rusko.

Vojna s Rumunskom? 

O tom, že Kremeľ pristupuje k Moldavsku práve z týchto pozícií, najlepšie svedčila pohotová odozva na výsledky moldavských volieb od ruského politológa, známeho prokremeľského propagandistu, Sergeja Markova, ktorého miestne médiá označujú za osobu blízku Vladimirovi Putinovi. Volebná komisia v Kišiňove ešte nestihla oznámiť oficiálne výsledky, ale Markov už zverejnil status na Facebooku s pravdepodobným scenárom ďalšieho vývoja. Ten by podľa neho mohol vyústiť dokonca až do novej vojny v Európe, a to za účasti Ruska a Západu, pričom agresorom sa v tomto scenári malo stať susedné Rumunsko. Podľa Markova je víťazka volieb Sanduová „politický nepriateľ Ruska“, prorumunská politička, údajne občianka Rumunska, a s jej príchodom k moci sa „hrozba anšlusu Moldavska [Rumunskom] a jeho úplnej rumunizácie a derusifikácie stáva veľmi reálnou.“

Podľa prokremeľského analytika „Rusko by malo vopred zabrániť katastrofickému scenáru, v ktorom o tri roky neskôr, v predvečer pre Rusko politicky dôležitého roku 2024, keď sa skončí štvrté Putinovo prezidentské obdobie, rumunské tanky pôjdu do Podnesterska, aby potlačili s rumunizáciou nesúhlasiacich neposlušných ruských občanov“.

Markov nevidí v tomto scenári inú možnosť než ruskú vojenskú pomoc Podnestersku, avšak, ako podotýka, to by už bola vojna „s krajinou NATO na suverénnom území tejto krajiny“ (už teda počíta s tým, že Rumunsko anektuje aj Podnestersko). Uvádza, že to „dáva NATO príležitosť aktivovať článok 5 zmluvy, podľa ktorého musia všetky krajiny ísť do vojny s Ruskom“ a vyzýva, aby sa „tomuto scenáru globálnej katastrofy“ zabránilo už teraz.

Čo by sa podľa neho malo urobiť? Tu je jeho odporúčanie: „Teraz musí EÚ tlačiť na Rumunsko a žiadať, aby nedošlo k anšlusu Moldavska, aby sa o tri roky nezačala veľká európska vojna… EÚ je povinná zabrániť európskej vojne, ktorú môže Rumunsko rozpútať o tri roky.“

Kde sa u známeho proputinského propagandistu nabralo toľko čiernej farby na vykreslenie blízkej budúcnosti v tejto časti Európy? A vôbec – prečo by malo dôjsť práve k anexii Moldavska Rumunskom a následne k vojne medzi NATO a Ruskom? Predsa ak niekto na území Moldavska v posledných troch desaťročiach bojoval, tak to nebolo ani NATO, ani Rumunsko. Boli to v 90. rokoch proruskí separatisti v Podnestersku a príslušníci 14. ruskej armády, ktorí ich podporovali a bojovali s regulárnymi silami Moldavskej republiky.

Odvtedy je tento konflikt „zmrazený“, pokoj zbraní tu chránia príslušníci moldavských, ruských a podnesterských mierových síl. A ak sa tu niekto naozaj „hral“ s hranicami, tak to boli tí istí proruskí separatisti, ktorí de facto odčlenili územie Podnesterska od územia Moldavska а vyhlásili tu „nezávislý“ štát. Treba zároveň dodať, že na území PMR sa popri ruských mierotvorcoch stále nachádzajú aj príslušníci regulárnych ruských ozbrojených síl.

Zápas proruského „dobra“ s prozápadným „zlom“ 

Známy kremeľský propagandista vo svojom čiernom scenári zrejme iba nadviazal na atmosféru vytvorenú v období pred moldavskými voľbami provládnymi ruskými médiami a poprednými ruskými politikmi, ktorí vykresľovali súperenie medzi Igorom Dodonom a Maiou Sanduovou ako boj medzi Rusku blízkym „dobrom“ a „zlom“ podporovaným zo Západu. Porážka „dobrého“ Dodona v takomto súperení naozaj mohla byť vnímaná v Moskve ako ťažká, nenapraviteľná katastrofa.

Nepríjemným prekvapením bola pre ruských propagandistov Dodonova prehra už v prvom kole. Ruské médiá spustili pred druhým kolom masívnu kampaň diskreditácie jeho súperky, zjavne koordinovanú s kampaňou samotného Dodona. Denník Vzglajd označil Sanduovú za „bábku Západu“. Radio Sputnik citovalo Dodonove slová, že Sanduová  mohla mať podiel na krádeži miliardy dolárov z moldavských bánk, k tomu dodalo, že bývalá premiérka podceňuje význam osláv oslobodenia krajiny od fašizmu, je oportunistka a nemá jasný názor na rumunského diktátora Iona Antonesca.

Aj portál Eurasia Daily dal priestor Dodonovej propagande: „Sanduová prirovnáva komunizmus k fašizmu. Ona je agresor a hľadá nepriateľov. Pre ňu je nepriateľom Rusko. Porozmýšľajte, či potrebujete takúto prezidentku?“

Podľa Komsomolskej pravdy Sanduová chce obmedziť používanie ruského jazyka a diskriminovať rusky hovoriacich obyvateľov Podnesterska, hlasovať za ňu znamená „hlasovať za manželstvá osôb rovnakého pohlavia, za zatvorenie škôl a nemocníc, za zjednotenie s Rumunskom a za úplný kolaps poľnohospodárskeho sektora“.

Agent v prezidentskom kresle

V ruských médiách prezentácia Igora Dodona ako politika predstavujúceho najlepšiu voľbu pre občanov Moldavska dominovala. Kto je však v skutočnosti Igor Dodon? Je to iba politik s prirodzeným spôsobom sformovanými sympatiami k Rusku alebo sa v pozadí jeho proruských postojov skrýva niečo vážnejšie?

Investigatívny portál Dossier nedávno zverejnil rozsiahly príspevok obsahujúci dokumenty, ktoré svedčia o tom, že Dodon nie je iba voči Rusku ústretový politik, ale osoba konajúca v úplnej zhode s Kremľom na základe vzájomnej koordinácie, nachádzajúca sa pod jeho priamym vplyvom.

Z publikovaných dokumentov vyplynulo, že moldavský prezident poskytoval náčrty textov svojich verejných vystúpení ruskej ambasáde v Kišiňove, tá ich zasielala de facto na odobrenie do Moskvy. Vo februári 2019 ruská ambasáda napríklad poslala generálovi rozviedky Vladimírovi Černovovi, šéfovi správy ruskej prezidentskej kancelárie pre regionálne a kultúrne vzťahy so zahraničím, náčrt textu vystúpenia Dodona na pripravovanej bezpečnostnej konferencii v Mníchove.

Investigatívni novinári zistili tiež, že Dodon nielen pravidelne posielal utajované dokumenty generálovi Černovovi, ale často volal do Moskvy zástupcovi riaditeľa ruskej Služby vonkajšej rozviedky (SVR) Jurijovi Zubakovovi, ďalším dôstojníkom SVR a významným predstaviteľom ruského politického a ekonomického establišmentu. Pochopiteľne, že porážka takéhoto človeka, doslova agenta Moskvy v prezidentskom kresle, je naozaj veľká strata pre Kremeľ a ďalšie vyhliadky pre jeho politiku vo východnej Európe.

Kremeľská paľba západným smerom

Neskrývané sympatie k Dodonovi, motivované zámerom podporiť ho vo volebnom zápase, sprevádzali ruské médiá a politici obvineniami Západu zo zasahovania do vnútorných záležitostí Moldavska.

V polovici októbra, keď bola volebná kampaň v Kišiňove v plnom prúde, agentúra RIA Novosti citovala ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, podľa ktorého „USA sa správajú hrubo, nezdvorilo, nehanebne, pritom sa snažia všetkých poučovať o rešpektovaní práva každého národa zvoliť si svoj vlastný osud. Toto právo sa však snažia formovať prostredníctvom svojich veľvyslanectiev, ako to bolo v Kyjeve počas dvoch majdanov. Všetci predsa dobre vedia, koľko zástupcov FBI aj CIA sa nachádzalo v tamojších oficiálnych vládnych budovách. Americká strana robí to isté v Moldavsku. Vidíme to dokonca aj z verejných vyhlásení amerického veľvyslanca.“ Podľa denníka Izvestija ruský minister zahraničia obvinil USA z toho, že sa usilujú premeniť Moldavsko na ďalší „hnisavý vred na postsovietskom priestore“.

O pár dní sa k Lavrovovi pridal aj riaditeľ SVR Sergej Naryškin. Ten vydal špeciálne vyhlásenie, v ktorom obvinil USA z prípravy „revolučného“ scenára pre Moldavsko v súvislosti s prezidentskými voľbami. Podľa Naryškina Američania „nie sú spokojní so súčasnou hlavou štátu Igorom Dodonom, ktorý udržiava konštruktívne vzťahy s krajinami Spoločenstva nezávislých štátov vrátane Ruska“.

Naryškin vyhlásil, že „americké ministerstvo zahraničia nariadilo svojmu veľvyslanectvu v Kišiňove, aby vopred naladilo opozíciu na organizovanie masových protestov v prípade jeho (Dodonovho) opätovného zvolenia s požiadavkou anulovať výsledky hlasovania. Diplomati z amerického veľvyslanectva naliehajú na príslušníkov moldavských silových zložiek, aby nezasahovali do možných pouličných protestov a aby okamžite prešli na „stranu ľudu“. Existujú informácie o príprave príchodu skupiny amerických špecialistov na „farebné revolúcie“ do Moldavska s jasnými úlohami“.

Naryškinová logika je zarážajúca a pre občanov Moldavska urážlivá – podľa nej kandidát, s ktorým Rusko z nejakých dôvodov nesúhlasí, nemôže zvíťaziť v čestných voľbách a musí sa spoliehať iba na pokútny zásah zvonku.

Pár dní pred prvým kolom volieb, reagujúc pre agentúru RIA Novosti na video, ktoré zverejnila na svojom Twitteri nemecká ministerka obrany a predsedníčka CDU Annegret Krampová-Karrenbauerová, v ktorom popriala úspech Sanduovej ako predsedníčke partnerskej strany pridruženej k EPP, hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová zahromžila: „Považujeme takéto výzvy vysokopostaveného oficiálneho zástupcu NSR za priame zasahovanie do vnútorných záležitostí Moldavska. Tvrdenia o vzťahu medzi hlasovaním v prospech Sandu a európskou budúcnosťou krajiny presahujú všetky hranice, nie je možné ich interpretovať inak ako pokus o vydieranie moldavských voličov“.

Otvorenú podporu pre kandidáta-prezidenta Dodona z najvyšších ruských miest hovorkyňa ruskej diplomacie za zasahovanie do moldavských volieb zjavne nepovažovala. Je možné, že iba pozabudla na predvolebný videorozhovor Putina s Dodonom, v ktorom sa ruský prezident zdôveril svojmu moldavskému kolegovi: „Veľmi dúfam, že po prezidentských voľbách, ktoré sa u vás majú konať doslova o mesiac – mimochodom, chcel by som vám popriať úspech v týchto voľbách – budeme môcť pokračovať v začatej práci na obnovení našich medzištátnych vzťahov a ich rozvíjaní.“

Zacharovová si zrejme nevšimla ani vystúpenie ruského prezidenta v rámci Valdajského fóra, v ktorom Vladimir Putin vyjadril nádej, že „voliči v Moldavsku ocenia úsilie terajšieho prezidenta ich krajiny Igora Dodona o rozvoj vzťahov s Ruskom“.

Odídu ruskí vojaci?

Hoci ruské médiá strašili možnosťami dramatických zvratov v Moldavsku pred voľbami a po nich, opakovali mantry o Západom pripravovanom „majdane s moldavským prízvukom“ alebo o „minskom scenári pre Dodona“, prezidentské voľby sa napokon uskutočnili v celkom pokojnej atmosfére a víťazstvo proeurópskej demokratickej kandidátky bolo nespochybniteľné, i keď porazený Dodon, zrejme inšpirovaný Donaldom Trumpom, po zistení, že voľby prehral, zareagoval vyhlásením o volebných podvodoch. Jeho doterajší patrón a najvyšší politický kurátor Vladimír Putin však ako jeden z prvých svetových štátnikov zablahoželal Sanduovej k víťazstvu a tým pripravil Dodona o možnosť spochybniť volebné výsledky.

Putin si iste nemohol nevšimnúť, že Sanduová pred voľbami označila za jednu zo svojich priorít zlepšenie vzťahov s Ruskom, preto zrejme tak demonštratívne ústretovo zareagoval. Sanduová však zároveň po voľbách zopakovala, že stiahnutie ruských vojsk z Podnesterska je jej prvoradou úlohou, najmä v kontexte reintegrácie regiónu: „Zbrane, ktoré ruskí vojaci strážia, musia byť odvezené z územia krajiny a mierové sily v Podnestersku musia byť nahradené civilnou pozorovateľskou misiou pod záštitou OBSE.“ Toto vyhlásenie vyvolalo v Moskve nespokojné reakcie. Hovorkyňa ministerstva zahraničia Zacharovová uviedla, že Rusko považuje slová Sanduovej za „podkopávanie procesu riešenia situácie v regióne“, Putinov hovorca Dmitrij Peskov vyhlásil, že odchod ruských vojakov „môže viesť k vážnej destabilizácii“.

Novozvolenej moldavskej prezidentke treba popriať veľa výdrže pri plnení náročného predsavzatia. Kremeľ totiž vie brániť svoje „privilegované záujmy“.

Komentáre

Teraz najčítanejšie