Denník N

Moldavské voľby boli optikou Moskvy súbojom proruského „dobra“ a „zla“ zo Západu

Moldavská prezidentka Maia Sandu. Foto - TASr/AP
Moldavská prezidentka Maia Sandu. Foto – TASr/AP

Za hlasovaním moldavských voličov v prospech proeurópskej kandidátky vidia v Moskve nátlak Západu, považujú však za normu, že dnes v prezidentskom kresle v Kišiňove sedí puncovaný agent Kremľa.

Autor je prezident IVO
Príspevok vznikol v rámci projektu podporeného Partnerstvom pre otvorené informácie

Nedávne prezidentské voľby v Moldavsku sa skončili pozoruhodnými výsledkami. V obidvoch kolách Maia Sanduová, expremiérka a líderka proeurópskej Strany akcie a solidarity, zvíťazila nad úradujúcim proruským prezidentom Igorom Dodonom, pričom v druhom kole s výrazným rozdielom – 58 : 42 percent hlasov. Voľby vyvolali veľkú pozornosť v Európe, ale najmä v Rusku, ktoré stále považuje Moldavsko za súčasť pásma svojich „privilegovaných záujmov“. O volebný súboj sa tu zaujímali tak provládne médiá, ktoré sa snažili priamo vstúpiť do prebiehajúcej kampane na strane jedného z kandidátov (niektoré ruské denníky majú špeciálne verzie pre čitateľov v Moldavsku), ako aj vrcholoví ruskí politici – minister zahraničných veci, riaditeľ Služby vonkajšej rozviedky a napokon aj samotný ruský prezident.

Moldavsko je jedným z troch postsovietskych štátov, ktoré podpísali s Európsku úniou Asociačnú dohodu (okrem neho ešte aj Ukrajina a Gruzínsko). Je jazykovo, kultúrne a historicky blízke Rumunsku, členskej krajine Európskej únie a NATO. Vďaka proaktívnej krajanskej politike Bukurešti mnohí občania Moldavska vlastnia rumunské pasy – podľa údajov z roku 2018 ich bolo 521-tisíc z celkového počtu 3,5 milióna obyvateľov (vrátane Podnesterska). Na druhej strane, na území nepriznanej separatistickej entity s názvom Podnesterská moldavská republika (PMR), ktorá v súčasnej podobe existuje od roku 1992, žije približne 200-tisíc obyvateľov vlastniacich pasy Ruskej federácie.

Pre Rusko má existencia PMR podobný význam ako existencia „samostatného“ Abcházska a Južného Osetska na území Gruzínska a dvoch „ľudových republík“ (Doneckej a Luhanskej) na území Ukrajiny. Ide o možnosť ovplyvňovať spoločensko-politický vývoj v  bývalých sovietskych republikách, predovšetkým komplikovať ich účasť na procese európskej integrácie, ktorú si Moldavsko, Gruzínsko a Ukrajina vybrali za svoj strategický cieľ. Moskva však označuje eurointegračné snahy za výsledok nátlaku zo strany Západu s cieľom oslabiť Rusko.

Vojna s Rumunskom? 

O tom, že Kremeľ pristupuje k Moldavsku práve z týchto pozícií, najlepšie svedčila pohotová odozva na výsledky moldavských volieb od ruského politológa, známeho prokremeľského propagandistu, Sergeja Markova, ktorého miestne médiá označujú za osobu blízku Vladimirovi Putinovi. Volebná komisia v Kišiňove ešte nestihla oznámiť oficiálne výsledky, ale Markov už zverejnil status na Facebooku s pravdepodobným scenárom ďalšieho vývoja. Ten by podľa neho mohol vyústiť dokonca až do novej vojny v Európe, a to za účasti Ruska a Západu, pričom agresorom sa v tomto scenári malo stať susedné Rumunsko. Podľa Markova je víťazka volieb Sanduová „politický nepriateľ Ruska“, prorumunská politička, údajne občianka Rumunska, a s jej príchodom k moci sa „hrozba anšlusu Moldavska [Rumunskom] a jeho úplnej rumunizácie a derusifikácie stáva veľmi reálnou.“

Podľa prokremeľského analytika „Rusko by malo vopred zabrániť katastrofickému scenáru, v ktorom o tri roky neskôr, v predvečer pre Rusko politicky dôležitého roku 2024, keď sa skončí štvrté Putinovo prezidentské obdobie, rumunské tanky pôjdu do Podnesterska, aby potlačili s rumunizáciou nesúhlasiacich neposlušných ruských občanov“.

Markov nevidí v tomto scenári inú možnosť než ruskú vojenskú pomoc Podnestersku, avšak, ako podotýka, to by už bola vojna „s krajinou NATO na suverénnom území tejto krajiny“ (už teda počíta s tým, že Rumunsko anektuje aj Podnestersko). Uvádza, že to „dáva NATO príležitosť aktivovať článok 5 zmluvy, podľa ktorého musia všetky krajiny ísť do vojny s Ruskom“ a vyzýva, aby sa „tomuto scenáru globálnej katastrofy“ zabránilo už teraz.

Čo by sa podľa neho malo urobiť? Tu je jeho odporúčanie: „Teraz musí EÚ tlačiť na Rumunsko a žiadať, aby nedošlo k anšlusu Moldavska, aby sa o tri roky nezačala veľká európska vojna… EÚ je povinná zabrániť európskej vojne, ktorú môže Rumunsko rozpútať o tri roky.“

Kde sa u známeho proputinského propagandistu nabralo toľko čiernej farby na vykreslenie blízkej budúcnosti v tejto časti Európy? A vôbec – prečo by malo dôjsť práve k anexii Moldavska Rumunskom a následne k vojne medzi NATO a Ruskom? Predsa ak niekto na území Moldavska v posledných troch desaťročiach bojoval, tak to nebolo ani NATO, ani Rumunsko. Boli to v 90. rokoch proruskí separatisti v Podnestersku a príslušníci 14. ruskej armády, ktorí ich podporovali a bojovali s regulárnymi silami Moldavskej republiky.

Odvtedy je tento konflikt „zmrazený“, pokoj zbraní tu chránia príslušníci moldavských, ruských a podnesterských mierových síl. A ak sa tu niekto naozaj „hral“ s hranicami, tak to boli tí istí proruskí separatisti, ktorí de facto odčlenili územie Podnesterska od územia Moldavska а vyhlásili tu „nezávislý“ štát. Treba zároveň dodať, že na území PMR sa popri ruských mierotvorcoch stále nachádzajú aj príslušníci regulárnych ruských ozbrojených síl.

Zápas proruského „dobra“ s prozápadným „zlom“ 

Známy kremeľský propagandista vo svojom čiernom scenári zrejme iba nadviazal na atmosféru vytvorenú v období pred moldavskými voľbami provládnymi ruskými médiami a poprednými ruskými politikmi, ktorí vykresľovali súperenie medzi Igorom Dodonom a Maiou Sanduovou ako boj medzi Rusku blízkym „dobrom“ a „zlom“ podporovaným zo Západu. Porážka „dobrého“ Dodona v takomto súperení naozaj mohla byť vnímaná v Moskve ako ťažká, nenapraviteľná katastrofa.

Nepríjemným prekvapením bola pre ruských propagandistov Dodonova prehra už v prvom kole. Ruské médiá spustili pred druhým kolom masívnu kampaň diskreditácie jeho súperky, zjavne koordinovanú s kampaňou samotného Dodona. Denník Vzglajd označil Sanduovú za „bábku Západu“. Radio Sputnik citovalo Dodonove slová, že Sanduová  mohla mať podiel na krádeži miliardy dolárov z moldavských bánk, k tomu dodalo, že bývalá premiérka podceňuje význam osláv oslobodenia krajiny od fašizmu, je oportunistka a nemá jasný názor na rumunského diktátora Iona Antonesca.

Aj portál Eurasia Daily dal priestor Dodonovej propagande: „Sanduová prirovnáva komunizmus k fašizmu. Ona je agresor a hľadá nepriateľov. Pre ňu je nepriateľom Rusko. Porozmýšľajte, či potrebujete takúto prezidentku?“

Podľa Komsomolskej pravdy Sanduová chce obmedziť používanie ruského jazyka a diskriminovať rusky hovoriacich obyvateľov Podnesterska, hlasovať za ňu znamená „hlasovať za manželstvá osôb rovnakého pohlavia, za zatvorenie škôl a nemocníc, za zjednotenie s Rumunskom a za úplný kolaps poľnohospodárskeho sektora“.

Agent v prezidentskom kresle

V ruských médiách prezentácia Igora Dodona ako politika predstavujúceho najlepšiu voľbu pre občanov Moldavska dominovala. Kto je však v skutočnosti Igor Dodon? Je to iba politik s prirodzeným spôsobom sformovanými sympatiami k Rusku alebo sa v pozadí jeho proruských postojov skrýva niečo vážnejšie?

Investigatívny portál Dossier nedávno zverejnil rozsiahly príspevok obsahujúci dokumenty, ktoré svedčia o tom, že Dodon nie je iba voči Rusku ústretový politik, ale osoba konajúca v úplnej zhode s Kremľom na základe vzájomnej koordinácie, nachádzajúca sa pod jeho priamym vplyvom.

Z publikovaných dokumentov vyplynulo, že moldavský prezident poskytoval náčrty textov svojich verejných vystúpení ruskej ambasáde v Kišiňove, tá ich zasielala de facto na odobrenie do Moskvy. Vo februári 2019 ruská ambasáda napríklad poslala generálovi rozviedky Vladimírovi Černovovi, šéfovi správy ruskej prezidentskej kancelárie pre regionálne a kultúrne vzťahy so zahraničím, náčrt textu vystúpenia Dodona na pripravovanej bezpečnostnej konferencii v Mníchove.

Investigatívni novinári zistili tiež, že Dodon nielen pravidelne posielal utajované dokumenty generálovi Černovovi, ale často volal do Moskvy zástupcovi riaditeľa ruskej Služby vonkajšej rozviedky (SVR) Jurijovi Zubakovovi, ďalším dôstojníkom SVR a významným predstaviteľom ruského politického a ekonomického establišmentu. Pochopiteľne, že porážka takéhoto človeka, doslova agenta Moskvy v prezidentskom kresle, je naozaj veľká strata pre Kremeľ a ďalšie vyhliadky pre jeho politiku vo východnej Európe.

Kremeľská paľba západným smerom

Neskrývané sympatie k Dodonovi, motivované zámerom podporiť ho vo volebnom zápase, sprevádzali ruské médiá a politici obvineniami Západu zo zasahovania do vnútorných záležitostí Moldavska.

V polovici októbra, keď bola volebná kampaň v Kišiňove v plnom prúde, agentúra RIA Novosti citovala ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, podľa ktorého „USA sa správajú hrubo, nezdvorilo, nehanebne, pritom sa snažia všetkých poučovať o rešpektovaní práva každého národa zvoliť si svoj vlastný osud. Toto právo sa však snažia formovať prostredníctvom svojich veľvyslanectiev, ako to bolo v Kyjeve počas dvoch majdanov. Všetci predsa dobre vedia, koľko zástupcov FBI aj CIA sa nachádzalo v tamojších oficiálnych vládnych budovách. Americká strana robí to isté v Moldavsku. Vidíme to dokonca aj z verejných vyhlásení amerického veľvyslanca.“ Podľa denníka Izvestija ruský minister zahraničia obvinil USA z toho, že sa usilujú premeniť Moldavsko na ďalší „hnisavý vred na postsovietskom priestore“.

O pár dní sa k Lavrovovi pridal aj riaditeľ SVR Sergej Naryškin. Ten vydal špeciálne vyhlásenie, v ktorom obvinil USA z prípravy „revolučného“ scenára pre Moldavsko v súvislosti s prezidentskými voľbami. Podľa Naryškina Američania „nie sú spokojní so súčasnou hlavou štátu Igorom Dodonom, ktorý udržiava konštruktívne vzťahy s krajinami Spoločenstva nezávislých štátov vrátane Ruska“.

Naryškin vyhlásil, že „americké ministerstvo zahraničia nariadilo svojmu veľvyslanectvu v Kišiňove, aby vopred naladilo opozíciu na organizovanie masových protestov v prípade jeho (Dodonovho) opätovného zvolenia s požiadavkou anulovať výsledky hlasovania. Diplomati z amerického veľvyslanectva naliehajú na príslušníkov moldavských silových zložiek, aby nezasahovali do možných pouličných protestov a aby okamžite prešli na „stranu ľudu“. Existujú informácie o príprave príchodu skupiny amerických špecialistov na „farebné revolúcie“ do Moldavska s jasnými úlohami“.

Naryškinová logika je zarážajúca a pre občanov Moldavska urážlivá – podľa nej kandidát, s ktorým Rusko z nejakých dôvodov nesúhlasí, nemôže zvíťaziť v čestných voľbách a musí sa spoliehať iba na pokútny zásah zvonku.

Pár dní pred prvým kolom volieb, reagujúc pre agentúru RIA Novosti na video, ktoré zverejnila na svojom Twitteri nemecká ministerka obrany a predsedníčka CDU Annegret Krampová-Karrenbauerová, v ktorom popriala úspech Sanduovej ako predsedníčke partnerskej strany pridruženej k EPP, hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová zahromžila: „Považujeme takéto výzvy vysokopostaveného oficiálneho zástupcu NSR za priame zasahovanie do vnútorných záležitostí Moldavska. Tvrdenia o vzťahu medzi hlasovaním v prospech Sandu a európskou budúcnosťou krajiny presahujú všetky hranice, nie je možné ich interpretovať inak ako pokus o vydieranie moldavských voličov“.

Otvorenú podporu pre kandidáta-prezidenta Dodona z najvyšších ruských miest hovorkyňa ruskej diplomacie za zasahovanie do moldavských volieb zjavne nepovažovala. Je možné, že iba pozabudla na predvolebný videorozhovor Putina s Dodonom, v ktorom sa ruský prezident zdôveril svojmu moldavskému kolegovi: „Veľmi dúfam, že po prezidentských voľbách, ktoré sa u vás majú konať doslova o mesiac – mimochodom, chcel by som vám popriať úspech v týchto voľbách – budeme môcť pokračovať v začatej práci na obnovení našich medzištátnych vzťahov a ich rozvíjaní.“

Zacharovová si zrejme nevšimla ani vystúpenie ruského prezidenta v rámci Valdajského fóra, v ktorom Vladimir Putin vyjadril nádej, že „voliči v Moldavsku ocenia úsilie terajšieho prezidenta ich krajiny Igora Dodona o rozvoj vzťahov s Ruskom“.

Odídu ruskí vojaci?

Hoci ruské médiá strašili možnosťami dramatických zvratov v Moldavsku pred voľbami a po nich, opakovali mantry o Západom pripravovanom „majdane s moldavským prízvukom“ alebo o „minskom scenári pre Dodona“, prezidentské voľby sa napokon uskutočnili v celkom pokojnej atmosfére a víťazstvo proeurópskej demokratickej kandidátky bolo nespochybniteľné, i keď porazený Dodon, zrejme inšpirovaný Donaldom Trumpom, po zistení, že voľby prehral, zareagoval vyhlásením o volebných podvodoch. Jeho doterajší patrón a najvyšší politický kurátor Vladimír Putin však ako jeden z prvých svetových štátnikov zablahoželal Sanduovej k víťazstvu a tým pripravil Dodona o možnosť spochybniť volebné výsledky.

Putin si iste nemohol nevšimnúť, že Sanduová pred voľbami označila za jednu zo svojich priorít zlepšenie vzťahov s Ruskom, preto zrejme tak demonštratívne ústretovo zareagoval. Sanduová však zároveň po voľbách zopakovala, že stiahnutie ruských vojsk z Podnesterska je jej prvoradou úlohou, najmä v kontexte reintegrácie regiónu: „Zbrane, ktoré ruskí vojaci strážia, musia byť odvezené z územia krajiny a mierové sily v Podnestersku musia byť nahradené civilnou pozorovateľskou misiou pod záštitou OBSE.“ Toto vyhlásenie vyvolalo v Moskve nespokojné reakcie. Hovorkyňa ministerstva zahraničia Zacharovová uviedla, že Rusko považuje slová Sanduovej za „podkopávanie procesu riešenia situácie v regióne“, Putinov hovorca Dmitrij Peskov vyhlásil, že odchod ruských vojakov „môže viesť k vážnej destabilizácii“.

Novozvolenej moldavskej prezidentke treba popriať veľa výdrže pri plnení náročného predsavzatia. Kremeľ totiž vie brániť svoje „privilegované záujmy“.

Ak má pre vás práca našich novinárov pred prezidentskými voľbami väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete ich podporiť aj darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie