Denník N

Čínska sonda vezie na Zem dve kilá mesačného povrchu. To najťažšie ju ešte len čaká, hovorí astronóm

Na fotografii je štart misie z čínskej provincie Hainan 24. novembra 2020. Foto - TASR/AP
Na fotografii je štart misie z čínskej provincie Hainan 24. novembra 2020. Foto – TASR/AP

Modul, ktorý prinesie prvé mesačné vzorky od roku 1976, by mal pristáť v polovici decembra v Číne.

Čínska sonda Čchang-e 5 včera odletela z Mesiaca a začala záverečnú fázu svojej misie. Počas nej sa musí pripojiť k modulu, ktorý ju čaká na obežnej dráhe, a prežiť vysokorýchlostné klesanie zemskou atmosférou.

„Jedna z najťažších častí misiu ešte čaká,“ hovorí astronóm Jiří Šilha z Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie na Univerzite Komenského o dokovacom manévri, keď sa sonda pripája k vesmírnej lodi. Podobný princíp využívala aj americká misia Apollo.

„Bolo by nezmyselné míňať veľa energie a paliva na dopravenie celej lode na povrch Mesiaca. Lepšie je poslať z orbity iba jej malú časť, ktorá sa po misii pripojí k veľkej a spolu idú domov,“ vysvetľuje astronóm.

Podľa predpokladaného časového harmonogramu by sa sonda a stúpajúci servisný modul mali stretnúť v sobotu.

Mesačné vzorky by mali byť späť na Zemi zhruba v polovici tohto mesiaca.

Všetko riadi automatika

Odlet z Mesiaca čínska vesmírna agentúra vysielala naživo. Kamera, ktorá vzďaľujúcu sa sondu snímala, zostala spolu s pristávacím zariadením na Mesiaci.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vesmír

Veda

Teraz najčítanejšie