Denník N

Turistická sprievodkyňa Marecová: Je mi veľmi ľúto, keď čítam o tom, aké je to v Tatrách drahé, zlé a nemožné

Viera Marecová. Foto - archív V. M.
Viera Marecová. Foto – archív V. M.

„Poznáme pláže, prímorské letoviská, svetové mestá, ale zo Slovenska často len tie najvychytenejšie destinácie,“ hovorí turistická sprievodkyňa Viera Marecová.

Keby sme sa v tejto chvíli preniesli do Žiliny, odkiaľ pochádzam, aký zaujímavý príbeh z tejto časti Slovenska by ste mi povedali?

Celé okolie Žiliny, a najmä Kysuce majú obrovské množstvo nádherných ľudských príbehov. Z Vysokej nad Kysucou napríklad pochádza americký astronaut Eugene Cernan. Jeho otec Štefan sa s manželkou Annou vysťahovali v roku 1903 do Spojených štátov amerických. Eugene vyštudoval za elektrotechnického inžiniera a v roku 1966 prvý raz letel do vesmíru. Celkovo absolvoval tri vesmírne lety a bol posledným človekom, ktorý v rámci programu Apollo stál na Mesiaci.

Ak by som mala hovoriť o niečom bližšom k Žiline, tak by som možno spomenula, že v Kostole sv. Michala zo 14. storočia, ktorý koncom 70. rokov rekonštruovali v Dolnom Hričove, sa nachádzajú umelecké diela – fresky, ktoré namaľoval maliar, grafik a sochár Vincent Hložník, ktorý v Žiline aj žil. Umelecky prekvapivé a už vtedy pomerne kontroverzné bolo, že pomedzi tradičné biblické postavy a výjavy namaľoval na strop kaplnky napríklad aj vesmírnu raketu alebo teplovzdušný balón.

V nedávnom rozhovore mi o Hložníkovi rozprávala aj Michaela Trizuljaková. Jej otec Alexander Trizuljak s Hložníkom tvoril v kostoloch po celom Slovensku v dobe normalizácie. Komunisti ich oboch v roku 1972 vyhodili z Vysokej školy výtvarných umení za kritiku vstupu okupačných vojsk v auguste 1968 a nedostávali inú prácu.

Áno, tých kostolov s umeleckými dielami je na Slovensku viac. Hložník, so svojou manželkou a dcérou, robil napríklad aj vitrážové okná na drevenom kostolíku u nás v Starom Smokovci.

Sú na Slovensku miesta, ktoré ešte stále dokážu prekvapiť a nadchnúť aj skúsenú turistickú sprievodkyňu?

Pre mňa je celé Slovensko jeden veľký zázrak. Samozrejme, existujú miesta, kam chodím radšej ako inde alebo ktoré ma stále vedia prekvapiť svojimi zákutiami. Napríklad posledné roky som sa viackrát dostala do malých dediniek v oblasti Levočských vrchov. Objavila som tam krásne príbehy, úžasné výhľady a miesta, kde sa ešte stále dá oddychovať v tichu a pokoji. To platí aj o časti Spiša v okolí Hnilčíka alebo o niektorých miestach na západnom Slovensku. Máme úžasnú krajinu, neviem, či si to naozaj uvedomujeme.

V súvislosti s pandémiou sa v tomto roku zmenilo veľa vecí, napríklad aj spôsob, ako ľudia trávili letnú dovolenku. Mnohí necestovali tradične k moru, ale netradične po Slovensku. Na sociálnych sieťach sa objavovali stovky fotografií Gemera, Polonín, oblastí, kam predtým zavítal len málokto. Ako to na vás pôsobilo?

Veľmi som sa tomu tešila. V objavovaní Slovenska máme podľa mňa veľké resty.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Podcast Denníka N

Príroda

Rozhovory

Slovenské mýty

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie