Denník N

Ady Hajdu: Chýbalo mi vystupovanie a potlesk, bez divadla na mňa prišli úzkosti

Foto N - Vladimír Šmíček
Foto N – Vladimír Šmíček

Keď po vypuknutí prvej vlny nemohol hrať, začal rozvážať rúška, ktoré vyrábal jeho brat. „Bol som šťastný, že môžem robiť aspoň šoféra. Prišiel som a rovno sa ma pýtali – to ste fakt vy? Nechápali, že z herca je zrazu zásobovač,“ hovorí v rozhovore Ady Hajdu.

Aký ste mali rok?

Celý svet je hore nohami, ja som bol na tom rovnako. Pozitívne na pandémii korony bolo, že som sa upokojil. Človek má stále nejaké ambície, niekam sa ženie, niečo si dokazuje – a zrazu príde choroba, ktorá mu všetko zakáže. Veľa som tým pochopil. Potom som už len lietal v chaose nariadení, ktoré prinášala vláda, a nestačil som sa diviť – tretie poprelo prvé, aby ho piate zase potvrdilo.

Prišla na mňa aj úzkosť. V Štúdiu L+S sme cez prázdniny skúšali novú hru s Lukášom Latinákom a Robom Jakabom, ktorú sme aj produkovali, aby sme aspoň niečo robili. Volá sa Účet. Zároveň som si uvedomoval, že ak to celé padne, som v „prdeli“; nik mi to nezaplatí, budem v strate. Našťastie sme stihli dve premiéry, zaplatili to sponzori a kamaráti, takže sme ostali na nule.

Psychiatrom vzhľadom na úzkosti počas koronakrízy stúpa klientela.

Priznávam, že aj ja som musel zájsť k doktorke. Povedal som jej, že sa psychicky necítim dobre, že trpím nepríjemnými úzkosťami. Vysvetlila mi, že to nie sú klasické úzkosti, že v skutočnosti ma trápi iba to, že nehrám v divadle, že mi chýba vystupovanie a potlesk. A mala pravdu – len čo prišlo prvé predstavenie, pociťoval som to ako šesť orgazmov. Po ďalších predstaveniach problémy úplne vymizli. Viete, čo ma napĺňa optimizmom?

Netuším.

To, že už na koronu existuje riešenie. Že keď sa nechám zaočkovať,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Rozhovory

    Slovensko

    Teraz najčítanejšie