Trénerov ako Mourinho futbal potrebuje

Počas aprílového ligového zápasu na ihrisku Arsenalu, ktorý sa skončil bezgólovou remízou, domáci diváci viackrát skandovali „Boring, boring Chelsea“ (Nudná, nudná Chelsea).

Nebolo to prvý ani poslednýkrát, čo tak fanúšikovia súpera pokrikovali na tím Josého Mourinha. Portugalský tréner aj mnohých tvorivých hráčov zapracuje do  defenzívneho pragmatického štýlu hry, ktorý Chelsea pomohol k majstrovskému titulu, ale divákov nezabáva.

Ktorý spôsob hry je však správny?

Niektorí fanúšikovia majú radi technickú hru s množstvom prihrávok na malom priestore, ďalší vysoký pressing a vyrážanie do protiútokov či bojovné a fyzicky silné mužstvá. Mourinho je známy tým, že sa spolieha na zabezpečenú obranu a otvorený priestor v defenzíve súpera využíva na rýchle protiútoky.

Patrick Barclay, autor Mourinhovej biografie a hlavný futbalový korešpondent novín The Times, pre Denník N hovorí: „Je to odlišná filozofia od Pepa Guardiolu či Arséneho Wengera. Tí sa snažia byť lepší ako súper. Mourinho zase chce zápasy rozhodovať protiútokmi a je veľmi úspešný. Jednou z najväčších radostí futbalu je mix filozofií, preto si nemyslím, že by Mourinhovo poňatie hry bolo horšie ako ostatné.“

Začiatok sezóny však rozhodne nie je podľa predstáv Mourinha. Chelsea najprv podľahla Arsenalu v anglickom superpohári a v lige prehrala tri z piatich zápasov. Po víkendovej porážke od Evertonu 1:3 je v tabuľke až na 17. mieste.

Atmosfére v klube nepomohol ani škandál s tímovými lekármi Evou Carneiro a Jonom Fearnom, ktorým Mourinho zakázal vstup na zápasy.

Ferran Soriano, niekdajší športový riaditeľ Barcelony a teraz funkcionár Manchestru City, kedysi povedal: „Mourinho je víťaz. Ale na to, aby dosiahol víťazstvá, generuje vznik takého množstva napätia, že sa to stane problémom.“

Antifutbal?

O defenzívnej hre Chelsea sa často hovorí ako o „antifutbale“. Jonathan Wilson z Guardianu sa však domnieva, že takéto pomenovanie je vhodnejšie pre futbal z minulého storočia. Napríklad Diego Maradona na Majstrovstvách sveta v roku 1986 musel čeliť atakom od Juhokórejčana Huh Jung-moa. „Kórejčania proti nám nehrali futbal, ale taekwondo,“ rozčuľoval sa. „Keď sa ma ľudia pýtajú, či je lepší Messi alebo Maradona, vždy odpovedám Maradona, lebo ten si musel poradiť s brutálnymi zákrokmi obrancov. Po zmene v spôsobe rozhodovania sú kreatívni a útoční hráči oveľa viac chránení,“ zdôvodňuje Barclay. 

Na začiatku minulej sezóny sa pritom Chelsea prezentovala veľmi útočne, súperov porážala veľkým rozdielom. „Na Nový rok v krásnom dueli s Tottenhamom prehral 3:5 a to zobral ako lekciu. Odvtedy sa už o zábavu ľudí nezaujímal a Chelsea začala vyhrávať väčšinou 1:0,“ pripomína Barclay. Mourinho ma výsledky a z kritikov defenzívneho štýlu hry sa ironicky vysmieval: „Občas rozmýšľam nad budúcnosťou a budúcnosťou futbalu možno je trávnatý koberec bez brán, kde vyhrá tím s väčším percentom držania lopty.“

Útočným štýlom hry sa v súčasnosti prezentuje napríklad Bayern Mníchov, Barcelona či aj menšie úspešné kluby ako Porto alebo Southampton. „Európsky futbal sa vo väčšine prípadov vyvíja útočným smerom, ale to ešte neznamená, že nemôžete mať trénera ako Mourinho. Naopak, musíte, aby ste mohli porovnávať. Práve konflikt robí futbal krásnym,“ hovorí Barclay.

Vyhrávať, vyhrávať, vyhrávať

Pre Mourinha bolo víťazstvo v anglickej Premier League v minulej sezóne už 22.významnou trofejou v kariére, vrátane majstrovského titulu v štyroch krajinách a zisku Ligy majstrov s dvoma mužstvami. Zo štyridsiatich ligových duelov s Liverpoolom, Manchestrom United, Manchestrom City a Arsenalom prehral iba štyri zápasy.

Na tvorbe Mourinhových taktických názorov sa podieľal Louis Van Gaal, súčasný manažér Manchestru United, pre ktorého Mourinho pracoval v Barcelone na prelome storočia nielen ako prekladateľ, ale aj v tréningovom procese. „Veril viac obrane než útoku. Mojou filozofiou vždy bolo hrať útočnú hru, pretože sa domnievam, že diváci sa musia baviť. Jeho filozofiou je vyhrať. V tom je medzi nami rozdiel.“

Rovnaký názor má aj Barclay: „Mourinhova filozofia je veľmi jednoduchá – vyhrávať, vyhrávať, vyhrávať.“

Mourinho sa počas pôsobenia v Barcelone stretával s hráčmi ako Pep Guardiola, Julen Lopetegui, Luis Enrique, Laurent Blanc alebo Philipp Cocu – všetci sú momentálne trénermi popredných európskych klubov a vyznávajú útočnú hru. Mourinho sa však od nich odlíšil, aj keď trénersky pochádza z prostredia, ktoré štýlovo vytváral Johan Cruijff, predstaviteľ holandského „totálneho futbalu“ s rýchlymi prihrávkami a výborným pohybom bez lopty.

Starší brat

Mourinho sa vždy snažil, aby na seba prebral tlak, ktorý smeroval na jeho zverencov. Vyjadreniami na tlačových konferenciách sa snažil ovplyvniť rozhodcov a priviesť ich do stresu. Volker Roth, pohybujúci sa v rozhodcovských orgánoch UEFA, ho preto pred pár rokmi označil za „nepriateľa futbalu“.

Sebavedomým správaním pripomína legendárneho manažéra Briana Clougha, ktorý sa v mladom veku stal anglickým majstrom s provinčným Derby County, ale potom jeho kariére ublížila závislosť od alkoholu. „Rád Mourinha pozorujem. Je v ňom kus mladého Clougha. Na to, že ešte len začal, to robí dobre,“ povedal Clough krátko pred smrťou v roku 2004.

So svojimi hráčmi si vytvára skvelý vzťah. Počas prvého pôsobenia v Chelsea po jednom zápase euforicky vybehol na ihrisko a vyskočil na chrbát obrancu Johna Terryho. Spisovateľ Desmond Morris napísal: „Len ťažko môžem súhlasiť s popisom Mourinha ako otcovskej postavy hráčov. Skôr sa správa ako ich starší brat. Alebo vodca partie.“

Vždy dokázal skrotiť aj tie najväčšie hviezdy a donútil ich obetovať sa pre tím. Všetci poctivo bránia, v Reale Madrid prinútil pomáhať defenzíve aj Cristiana Ronalda. Patrick Barclay poukazuje na Brazílčana Williana: „V Šachtare Doneck bol fantastický smerom dopredu, no pod Mourinhom odvádza množstvo špinavej práce.“

Náročná obhajoba

Chelsea vlani ťažila aj zo zlej situácie súperov, od ktorých sa očakával boj o majstrovský titul. Arsenal nezvládol prvú polovicu súťaže, Manchester United sa na jeseň zohrával, Liverpool oslabil odchod Suáreza a Manchester City nemohol starnúci káder výrazne obmeniť kvôli trestom od UEFA pre porušenie Financial Fair Play (FFP). V tomto ročníku to je iné.

Anglická Premier League je veľmi vyrovnaná, naposledy sa ju podarilo obhájiť legendárnemu manažérovi Sirovi Alexovi Fergusonovi, ktorý bol s Manchestrom United majstrom trikrát po sebe v rokoch 2007-2009.

Chelsea sa počas leta výrazne neoslabila. Aj keď odišla brankárska dvojka Petr Čech, namiesto neho prišiel kvalitný Bosniak Asmir Begović a mladý Belgičan Thibaut Courtois podáva vynikajúce výkony. Ľavý obranca Filipe Luís sa po roku vrátil do Atlética Madrid, ale na jeho pozíciu kúpili talentovaného Ghančana Abdula Rahmana Babu z Augsburgu. Ofenzívu výrazne posilnilo krídlo Pedro Rodríguez z Barcelony.

Oveľa väčším problémom však je situácia Johna Terryho. 34-ročný stopér hrá na vrcholovej úrovni od roku 1998 a dlho patril k najlepším na svete, no v poslednom čase sa hovorí, že už nemá na to, aby strážil najnebezpečnejších útočníkov planéty. V augustovom zápase s Manchestrom City (0:3), keď spravila defenzíva Chelsea niekoľko chýb, Mourinho cez prestávku Terryho stiahol z ihriska.

Novinár Jonathan Wilson v článku pre Guardian špekuloval: „Je možné, že Mourinho si len myslel, že Terry nehral dobre. Hoci nedokáže vysvetliť, prečo striedal zrovna jeho a nie Garyho Cahilla. Ale po jeho obvyklých machiavellistických hrách sa len ťažko môže sťažovať na dohady, že v tom bol aj skrytý motív, napr. signál pre Romana Abramoviča, že skutočne potrebuje Johna Stonesa.“ John Stones bol a aj stále je dôležitým prestupovým cieľom pre Mourinha. V mladom obrancovi Evertonu vidí následníka Johna Terryho, ale jeho materský klub ho na Stamford Bridge nechce pustiť.

Mourinho sa minulú sezónu spoliehal na úzky káder – iba trinásť hráčov nastúpilo na viac ako dvadsať ligových duelov. Od portugalského manažéra sa však očakáva, že dá príležitosť aj hráčom z juniorských mužstiev, ktoré tento rok vládli domácemu aj európskemu futbalu. „V októbri 2009 mi povedal, že ak sa vráti do Anglicka, chce svoj tím budovať okolo mladých hráčov. Keďže mládežníckym tímom sa darilo, verejnosť bude od neho chcieť, aby niektorých z nich zapracoval do mužstva a vybudoval ho na dlhší čas,“ myslí si Barclay.

Mourinho pozná prostredie londýnskej Chelsea detailne, uspel tu už počas prvého angažmánu v rokoch 2004-2007. Hovorí sa, že tentoraz by chcel zostať dlhšie a vybudovať úspešnú futbalovú dynastiu. Béla Guttmann, legendárny tréner lisabonskej Benficy, ku ktorému je Mourinho prirovnávaný, však raz povedal: „Tretí rok je smrteľný.“ Bude to platiť aj pre Mourinha?