Denník N

Ako keď po atramente prejdete zmizíkom – príbehy ľudí, ktorých lásky a priatelia sa zrazu vyparili

Ilustračné foto - Flickr.com/Francesco Guidi
Ilustračné foto – Flickr.com/Francesco Guidi

Niektorí ľudia nevedia zo vzťahu odísť priamo. Zatajujú sa, v horšom prípade celkom zmiznú.

Veronike sa dodnes o Lacovi občas sníva, hoci od ich posledného stretnutia uplynulo už viac ako dvadsať rokov. Raz ho naháňajú vlci, inokedy sa topí. „Nie je to nič príjemné, z týchto snov sa budím úplne spotená, často už potom neviem zaspať,“ hovorí 56-ročná žena.

Laco bol jej druh päť rokov, bývali spolu, on si vytvoril veľmi dobrý vzťah s Veronikinou dcérou z rozvedeného manželstva. „Svojho vlastného otca dcéra nikdy poriadne nepoznala, rozviedli sme sa, keď som bola tehotná, on len posielal peniaze, darčeky a fotografie. Laco bol s nami od jej prvého roku a ona ho brala ako otca.“

Laco občas nadškrtol, že by sa mohli zosobášiť, ale Veronika sa už po zlej skúsenosti s manželstvom vydávať nechcela. Hovorí, že žili ako manželia vychovávajúci spolu dieťa, len na to nemali papier. To, že boli zväzok ako každý iný, podľa nej ukazovalo aj to, že sa občas pohádali alebo na seba zvýšili hlas.

„Nebolo to nič dramatické, nikdy by mi ani nenapadlo, že by sme to mali skončiť, a už vôbec som netušila, čo sa Lacovi

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vzťahy

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie