Pochmúrna demografická budúcnosť. Vyhne sa jej Slovensko?

Autor je demograf, zaoberá sa prognózovaním migrácie

Populačná divízia OSN vo svojej najnovšej prognóze do roku 2100 predpokladá, že počet obyvateľov Slovenska by mal byť výrazne nižší ako štyri milióny obyvateľov. Podobný trend predpokladá aj európsky štatistický úrad Eurostat.

Prognóza slovenského Infostatu je o niečo optimistickejšia, ale nedá sa celkom porovnávať s OSN, keďže jej horizont je „iba“ 2060.

Môžeme týmto prognózam veriť? Aké sú hlavné riziká prognóz? Čo si v súvislosti s výsledkami týchto prognóz treba ešte uvedomiť?

Čo by sa stalo, keby…

V demografii zvykneme rozlišovať dva pojmy: projekcia a prognóza. Niekedy sa však nerozlišujú, respektíve narába sa s nimi príliš vágne. Aj OSN a Eurostat označujú svoje štúdie ako projekcie. V skutočnosti je projekcia ľubovoľná, aj hypotetická, nereálna výpoveď o budúcom populačnom vývoji, simulácia. Osobne to označujem anglickým „what happens, if…“.

Uvediem príklad. Čo by sa stalo v prípade, ak by sa plodnosť slovenských žien zvýšila na tri deti na jednu matku. Demografický softvér, samozrejme, takýto výpočet zvládne bez problémov a výstupom bude, že počet obyvateľov Slovenska sa bude v dlhodobom horizonte pomerne razantne zvyšovať. Lenže tvorca takejto projekcie musí jej užívateľovi jasne vysvetliť, že ide skutočne iba o hypotetický scenár. Áno, toto by sa stalo, ak by sa prudko zvýšila plodnosť.

Môžeme simulovať, koľko detí „navyše“ musí mať priemerná Slovenka, aby sa zastavil pokles počtu obyvateľov. Podobne môžeme simulovať, koľko by sme potrebovali migrantov, aby sa zastavil pokles počtu obyvateľov spôsobený nízkou pôrodnosťou. Takéto simulácie však nezobrazujú reálnu budúcnosť. Všetky tri spomenuté inštitúcie bez ohľadu na to, ako svoje dokumenty označujú, ich chápu ako prognózy.

Prognóza si na rozdiel od projekcie nestanovuje viac či menej reálne simulačné predpoklady, ale vyjadruje názor autorov na budúcnosť – „takto to podľa nás bude“. Každý prognostik si však dobre uvedomuje, že dlhodobá prognóza je veľmi neistá. Preto sa prognózujú varianty, najčastejšie tri, pričom horný a dolný by mali byť medzami, za ktoré vývoj veľmi pravdepodobne nepôjde. Okrem toho sa využívajú aj modely, ktoré pracujú s intervalmi spoľahlivosti, teda vyjadrujú budúci vývoj percentami pravdepodobnosti.

Čo je isté

Tento úvod bol potrebný na ozrejmenie, že každá prognóza v sebe nesie riziko neúspešnosti. História už ukázala, že mnohé prognózy nevyšli preto, že boli spracované tesne pred bodmi zlomu v demografickom vývoji, napríklad prognózy v západnej Európe tesne pred prepadom plodnosti spôsobeným takzvaným druhým demografickým prechodom od 60. rokov minulého storočia.

Tak či onak, to, že počet obyvateľov Slovenska sa bude znižovať, môžeme povedať úplne isto. Za úplne stopercentné môžeme pokladať to, že Slovensko bude starnúť. Za výrazným poklesom obyvateľov a starnutím nebude iba nízka pôrodnosť, ale aj vymieranie početných generácií narodených po 2. svetovej vojne (najmä 50. a 70.roky).

Ich presun do vyššieho veku v súčasnosti spôsobuje takzvané starnutie zo stredu vekovej pyramídy. K nemu pripočítajme starnutie zhora, keďže obyvatelia žijú dlhšie a dlhšie „zostávajú“ vo vekovej pyramíde. No a napokon, ak ženy dlhodobo nemajú viac ako dve deti, populácia začne vymierať (generačná náhrada je nedostatočná).

Nepriaznivý budúci trend by mohla zvrátiť imigrácia, a to najmä čo sa týka počtu obyvateľov (pretože aj migranti starnú), alebo nárast plodnosti. No ani v najoptimistickejšom scenári nepredpokladáme, že by sa plodnosť mala dostať nad záchovnú hodnotu. Priblíženie sa k nej o pár desiatok rokov vylúčené celkom nie je, ale podrobné generačné analýzy pre najbližšie dekády to viac-menej vylučujú.

Napriek tomu sa však treba zamýšľať nad prorodinnými, respektíve pronatalitnými opatreniami, predovšetkým z hľadiska zosúladenia práce a výchovy detí.

Nad čím sa zamýšľať

Naša prognóza zo spomenutých troch je najoptimistickejšia z hľadiska migrácie. Domnievam sa, že počet obyvateľov v roku 2100 neklesne pod štyri milióny, ale toto je už skutočne príliš vzdialená budúcnosť. Zamýšľať by sme sa však mali predovšetkým nad razantným starnutím populácie. Slovensko bude bezpochyby jednou z najstarších európskych populácií, keďže prešlo pomerne skokovo z nadpriemernej do veľmi nízkej úrovne demografickej reprodukcie, a navyše zatiaľ nepatrí k migračne príliš ziskovým krajinám.

Podčiarknuté a zhrnuté, dostupné prognózy nastoľujú základné trendy, a pravdepodobnosť, že sa v hrubých rysoch naplnia, je pomerne vysoká. Na Slovensku dlhodobo v žiadnom prípade nemôžeme očakávať prirodzený prírastok, počty narodených budú nižšie ako počty zomrelých.

Nech nás nemýli súčasný krátkodobý pôrodný „boom“. To iba početné ročníky žien „dobiehajú“ zameškané, a realizujú odložené pôrody. Do reprodukčného veku sa už dostávajú omnoho menšie ročníky narodené po roku 1989. Preto nás čaká, napriek očakávanému rastu plodnosti na 1,6-1,7 dieťaťa na jednu matku, prepad počtu narodených detí.

Rozdelené Slovensko

Zišlo by sa zdôrazniť ešte jeden fakt. Slovensko je mimoriadne regionálne diferencované. Poukazujú na to aj výsledky nedávno vydaného Demografického atlasu SR.

Na Hornej Orave a časti Spiša plodnosť stále presahuje dve deti v prepočte na jednu matku. Výrazné sú aj rozdiely v úmrtnosti, a narastá aj „gradient“ migrácie v smere východ – západ. Na Slovensku teda existujú viaceré regionálne typy demografického správania, a zjednocovanie, vyrovnávanie demografických rozdielov bude veľmi pozvoľné, aj keď veľmi pravdepodobné.

Čo dodať na záver? Slovensko nečaká svetlá demografická budúcnosť. Nerád by som však bol absolútnym demografickým alarmistom, ale určite počítajme napríklad s tým, že bez pracovných migrantov to nepôjde. Predstava, že využijeme domáce zdroje a z večera do rána zamestnáme 350-tisíc nezamestnaných, je iluzórna.

To, ako sa slovenská spoločnosť, ekonomika vyrovná so zmenami, už nie je otázka iba pre demografov. Demografi nechávajú odkaz, rozhodovacia sféra sa musí pripraviť a konať. Niektoré adaptačné kroky (napríklad reforma dôchodkového zabezpečenia) už prebehli. Bez ďalších, možno aj bolestivých a nepopulárnych opatrení, sa však v budúcnosti asi nezaobídeme. Veď takmer trojnásobne vyšší počet seniorov v roku 2060 je azda dostatočne pádny argument.