Denník N

Nastal vhodný čas na prijatie novej ústavy

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Vláda by mala mať vyššiu ambíciu, než len narýchlo pripraviť a schváliť ďalšiu čiastkovú zmenu ústavy. 

Autor je advokát, špecializuje sa na ústavné právo a riešenie sporov

Ústava Slovenskej republiky bola v roku 1992 pripravená v chvate a v podstate bez akejkoľvek odbornej diskusie, čo sa výrazne negatívne odzrkadlilo na jej celkovej kvalite. Dodnes napríklad ústava neobsahuje ani taký štandardný inštitút, akým je takzvaná derogačná klauzula upravujúca podmienky, za akých je možné ju meniť a dopĺňať, čo v praxi viedlo k tomu, že Národná rada začala meniť a dopĺňať ústavu prostredníctvom „obyčajných“ ústavných zákonov.

Z ústavy nie je zrejmý vzťah ústavy a ústavných zákonov, vzájomné vzťahy medzi ústavnými orgánmi sú v mnohých prípadoch upravené nejasne, čo dlhodobo spôsobuje zbytočné konflikty oslabujúce politický a právny systém. Inštitút celoštátneho referenda je pre požadované vysoké kvórum prakticky neaplikovateľný a doteraz nie je celkom zrejmé, aké má mať platné referendum právne účinky. Realizácia a rozsah viacerých základných práv sú limitované vykonávacími zákonmi, a teda závisia výlučne od politickej vôle Národnej rady, respektíve vládnej väčšiny, čo tiež nie je želateľný stav.

Rozsiahle obsahové nedostatky i časté aplikačné a interpretačné problémy spôsobujú, že súčasná ústava neplní riadne svoje základné funkcie. Napriek jej mnohopočetným novelizáciám, ktoré samy osebe nie sú žiaduce, keďže nimi dochádza k narúšaniu právnej istoty a stability právneho poriadku, väčšina nedostatkov ústavy doteraz nebola odstránená. Práve naopak, viaceré jej novelizácie boli nekoncepčné a sledovali skôr úzke ideologické záujmy politických strán, než verejný záujem, pričom v konečnom dôsledku zásadným spôsobom znížili vážnosť a autoritu ústavy v spoločnosti.

Obdobne ako základný (pôvodný) text ústavy, i viaceré ústavné zmeny boli pripravené a schválené zrýchleným spôsobom, niektoré dokonca v skrátenom legislatívnom konaní. Väčšina novelizácií ústavy vznikla bez dostatočnej odbornej diskusie a uváženia.

Ani súčasné vládne zoskupenie, ktoré verejnosti sľubovalo nastolenie tak veľmi očakávanej novej politickej kultúry, v súvislosti s aktuálnym návrhom novely ústavy zameraným na reformu justície veľa optimizmu neprináša.

Za rýchlosť, akou je novela ústavy prijímaná, a tiež spôsob, akým sú k nej bez akejkoľvek odbornej diskusie a na poslednú chvíľu poslancami vládnych strán pridávané „prílepky“, ktoré navyše v základnom zákone štátu nemajú čo robiť, by sa nemuseli hanbiť ani predstavitelia autoritárskych politických režimov.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie