Denník N

Zabudnime na hromadné testovanie škôl, vráťme žiakov do tried po skupinkách

Na vyučovaní sa nosia rúška. Foto N - Vladimír Šimíček
Na vyučovaní sa nosia rúška. Foto N – Vladimír Šimíček

Čas, ktorý nám zostáva do Troch kráľov, by sme mohli venovať príprave na model vyučovania, ktorý sa využíva v zahraničí, ale aj u nás – v školách so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Autor je učiteľ a spisovateľ

Už niekoľko týždňov na Slovensku prebieha diskusia, či a za akých podmienok sa stredoškoláci a žiaci druhého stupňa základných škôl vrátia na vyučovanie do tried. Je to debata dôležitá, vzrušená, ťažká. No niečo mi v nej chýba. Chýba mi v nej politik či verejne známa osobnosť, ktorá by si všimla a ocenila snaženie tisícov učiteľov, ktorí robia všetko pre to, aby sa žiaci na ich online hodinách naučili toľko, čo na hodinách v triede. A keďže sa o týchto učiteľkách a učiteľoch nehovorí, vo verejnom diskurze sa presadil názor, že dištančná výučba stvorila akúsi stratenú generáciu, že žiaci sa online vôbec nič nenaučia, rátajú sa mesačné príjmy, o ktoré bude ich dospelý život chudobnejší vinou dištančnej výučby. Myslím si, že tento čiernobiely pohľad na prácu slovenských učiteliek a učiteľov je veľmi nefér. Že nie je pravdivý. (No samozrejme si uvedomujem, v čom všetkom online vzdelávanie nedokáže nahradiť prezenčné.)

Zahľaďme sa však do budúcnosti, aké reálne možnosti máme. A počúvajme pri tom epidemiológov. Tí dnes vidia najbližšie týždne a mesiace v temných farbách. Situácia sa nezlepšuje, čoraz častejšie sa hovorí o lockdowne. U žiadnej zo slovenských odborných kapacít som nezachytil sebavedomé vyhlásenie, že deti a mládež sa môžu vrátiť do škôl, pričom si vystačíme so semaformi a čestnými vyhláseniami o bezinfekčnosti. Nie, niektorí hovoria o potrebe antigénového testovania.

Čo je voda na mlyn premiérovi Matovičovi, ktorý uveril predstave, ako hromadným testovaním zachránil nielen Oravu, ale vlastne celé Slovensko od katastrofy. Chcel by, aby sa otvorili všetky školy – ale len vtedy, keď budú pretestovaní všetci navrátivší sa žiaci a žiačky, aspoň jeden z rodičov a učitelia. Je jasné, že tento nápad je od začiatku odsúdený na neúspech. Lebo keď si pätina rodičov nejakej školy povie, že oni teda svojmu dieťaťu nenechajú zaviesť čip do hlavy, čo potom? Má riaditeľ/-ka a samospráva školu otvoriť a vystaviť ostatných riziku? Alebo nechať zavreté a zmieriť sa s tým, že peniaze použité na testovanie vyšli nazmar?

Predseda vlády po pilotnom tucte, či koľko bolo tých škôl, na ktorých sa testovalo tento víkend, bude chvíľu tvrdiť,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Školstvo

Komentáre

Teraz najčítanejšie