Sorosa vidí ako Hitlera, Maďarov ako Židov. Orbánov šéf kultúrnej politiky pripomína 30. roky

„Európa je plynová komora Georgea Sorosa“ a Maďari a Poliaci sú „noví Židia“, ktorých chce zničiť multikultúrna Európska únia riadená Sorosom. Napísal to vo svojom článku Szilárd Demeter, riaditeľ Petőfiho literárneho múzea v Budapešti, ktorý sa považuje za jedného z hlavných ideológov Orbánovej kultúrnej vojny v Maďarsku.

Demeter po domácich a medzinárodných protestoch nakoniec svoj článok z provládneho portálu Origo stiahol, vyhlásil, že relativizácia holokaustu nie je v poriadku, a zrušil svoju facebookovú stránku. Jeho odstúpenie žiadajú tisíce ľudí z maďarského kultúrneho života a od jeho slov sa dištancujú aj jeho kolegovia.

Ako chce vláda Viktora Orbána cez Szilárda Demetera ovládnuť maďarskú literatúru a ako to vnímajú maďarskí spisovatelia zo Slovenska? Rozprávali sme sa o tom so Zoltánom Némethom, básnikom a literárnym teoretikom, ktorý v súčasnosti pôsobí na Varšavskej univerzite. (Prepis rozhovoru pre Pozsonyi podcast.)

Kto je vlastne Szilárd Demeter a aký má vplyv na maďarskú literatúru a kultúru?

V súčasnosti je Demeter najdôležitejším aktérom maďarskej kultúrnej politiky. Je riaditeľom Petőfiho literárneho múzea, a tak má veľký vplyv na literárny život. Múzeum dostalo významné právomoci a k nim aj obrovskú finančnú podporu. Sídla všetkých spisovateľských spolkov plánujú premiestniť do budovy múzea. Demeter riadi aj politiku v oblasti populárnej hudby a počas pandémie predkladal návrh na jej podporu. Patrí pod neho toľko oblastí, že už to pomaly nestíham sledovať. Bol vymenovaný aj za vládneho splnomocnenca. Pochádza zo Sedmohradska, z oblasti Sikulska. Bol pomocníkom Lászlóa Tőkésa (maďarský biskup a bývalý europoslanec z Rumunska, ktorý hral dôležitú rolu v rumunskej revolúcii v roku 1989 – pozn. red.), a tak sa dostal do veľkej politiky. Pre svoje záujmy v Sedmohradsku dostáva aj bohatú štátnu podporu.

Považuje sa za dôležitého spisovateľa?

Patrí ku generácii spisovateľov zo Sedmohradska, ktorých nazývajú Predsunutá posádka (Előretolt Helyőrség). On sám sa nepovažuje za spisovateľa, ale napísal viac románov, takže ho pokojne môžeme nazvať prozaikom. Nepatrí medzi najznámejších vo svojej generácii, ale ľudia z literatúry jeho meno poznali.

Rozdelenosť maďarského literárneho života nie je nový fenomén, jej korene siahajú do 90. rokov. Čo sa Demeterovým vymenovaním zmenilo?

Treba sa vrátiť ešte do obdobia komunizmu, keď zriadili jeden spisovateľský spolok s cieľom, aby ovládli priestor literatúry. Po zmene režimu, samozrejme, mnohí nechceli zostať členmi tohto spolku pre svoje odlišné ideologické, politické a iné nastavenia. Niektorí členovia spolku sa tak radikalizovali, že jeden z nich spálil izraelskú vlajku na proteste. Vtedy mnohí zo spolku vystúpili a prešli do Spoločnosti spisovateľov krásnej literatúry (Szépírók Társasága), ktorá sa stala najdôležitejším spolkom. Vstúpili do nej autori ako Péter Esterházy, Imre Kertész, Péter Nádas alebo Lajos Parti Nagy, ktorí tvoria špičku súčasnej maďarskej literatúry a sú známi aj v zahraničí. Rovnako vznikli paralelné literárne spolky mladých autorov.

Zoltán Németh (1970)

Básnik, literárny teoretik, redaktor časopisu Irodalmi Szemle a bývalý šéfredaktor časopisu Kalligram.

Pochádza zo Slovenska, pôsobil na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Od roku 2018 je profesorom Varšavskej univerzity.

Ako sa to zmenilo po roku 2010?

Skutočné problémy sa začali, keď po víťazstve Viktora Orbána bolo jasné, že má veľké plány aj s literatúrou. Nie všetci sa na tom chceli zúčastňovať a mnohých z toho chceli vynechať orbánovci. Zriadili nový časopis s názvom Előretolt Helyőrség (Predsunutá posádka) s niekoľko desaťtisícovým nákladom a literárnu akadémiu s obrovskou finančnou podporou. To, samozrejme, zarazilo ostatných aktérov literatúry, keďže najlepšie literárne časopisy niekedy nemajú peniaze ani na tlač. Szilárd Demeter prilial olej do ohňa svojimi arogantnými výrokmi. Vyhradzuje si právo určiť, kto je maďarský spisovateľ. Podľa neho nie všetci, čo píšu po maďarsky, sú maďarskí spisovatelia. Hovorí, že týchto autorov sa neoplatí podporovať, pretože by to bola nenávratná investícia. Sú autori, tvrdí Demeter, ktorí tvoria iba na export – tí sa nepovažujú za maďarských autorov. Keď niekto takýmto arogantným štýlom a z vysokej pozície hovorí o tom, kto je maďarský spisovateľ, to mi pripomína 30. roky minulého storočia. Mnohí už odmietajú vstúpiť do Petőfiho literárneho múzea a nechcú tam vystupovať. Väčšina súčasných autorov nepublikuje ani v ich časopise. Arogantný štýl a osobnosť Szilárda Demetera prehĺbili už existujúce priekopy.

Jeho posledný článok vyvolal oveľa väčší rozruch ako jeho doterajšie vyjadrenia. Čo ste si pomysleli, keď ste si ho prečítali?

Bol som zarazený. Žijem vo Varšave, kde veľa vecí pripomína udalosti holokaustu. Myslím si však, že o holokauste má vedomosti aj Szilárd Demeter, keďže vyštudoval filozofiu. Určite vie o tom, ako zabíjali milióny ľudí v koncentračných táboroch. Tu vo Varšave zomreli od hladu desaťtisíce ľudí. Prirovnávať k tejto situácii dnešné Maďarsko a Poľsko, to je niečo neskutočné, na čo nemám ani slová. Neviem, aký cieľ tým sledoval. Normálnym rozumom sa to nedá ani pochopiť. Počul som aj také teórie, že Demetera prinútili, aby ten článok napísal. Na druhej strane však treba vedieť, že to je priamym dôsledkom dnešnej nálady v Maďarsku. Po plagátoch Stop Soros v uliciach a na námestiach, po článkoch Zsolta Bayera v denníku Magyar Nemzet (Zsolt Bayer je radikálny publicista Fideszu – pozn. red.) a činnosti celej vládnej propagandy to nemôžeme vnímať ako prekvapenie. Je to však iné, ak niekto hovorí takto v krčme, ako keď to napíše líder maďarskej kultúrnej politiky.

Po domácich a medzinárodných protestoch Demeter svoj článok z portálu Origo stiahol. Môže táto kauza viesť k jeho odvolaniu alebo aspoň k zoslabeniu jeho pozície?

Jeho pozícia sa určite rozkolísala, pretože petíciu za jeho odvolanie podpísali tisíce ľudí. Jeho slová rozčúlili drvivú väčšinu ľudí z maďarského kultúrneho života. Už ani doteraz nemal veľkú autenticitu v očiach mnohých, ale odteraz to bude preňho ešte horšie. Na druhej strane ho však nechcú odvolať a vo vláde sa tvária, že všetko je v poriadku. Z jeho reakcie na domácu a medzinárodnú kritiku nevyplýva, že by svoj článok stiahol preto, lebo už s jeho obsahom nesúhlasí. A to je určite na zamyslenie.

Literárne múzeum, ktoré riadi Demeter, patrí medzi najvýznamnejšie dielne súčasnej maďarskej literatúry. Aký vplyv bude mať Demeterovo pôsobenie na túto inštitúciu?

Určite to naruší dôveryhodnosť inštitúcie. Známy básnik Lajos Parti Nagy napríklad vyhlásil, že neprekročí prah budovy múzea, kým ho riadi Demeter. Zamestnanci kultúrnych inštitúcií, ktoré s múzeom spolupracujú, spustili petíciu, v ktorej sa dištancujú od Demeterových viet.

Môžu byť pokusy Orbánovej vlády ovládnuť literatúru a znemožniť nezávislých autorov úspešné?

Situácia by mohla byť aj oveľa horšia. Pred niekoľkými rokmi hovoril László L. Simon, niekdajší Orbánov štátny tajomník pre kultúru, o tom, s akou profesionalitou rieši svoje veci Fidesz. Každý deň majú nový prieskum verejnej mienky a tieto prieskumy ukázali aj to, ako poklesol význam literatúry v očiach verejnosti. Literatúra už nie je rozhodujúca pre volebnú výhru. L. Simon vtedy ešte hovoril o tom, že našou spoločnou zodpovednosťou je posilniť pozíciu literatúry. Z jeho slov však vlastne vyplývalo, že s literatúrou môžu urobiť čokoľvek. Nechcem im teraz dávať nápady, pretože maďarský literárny život riadia zatiaľ stále nezávislé časopisy, ktoré sa zakladajú na estetických hodnotách. Literatúra je však najzraniteľnejšia oblasť, ktorá uživí len málokoho. Najvýznamnejší maďarský básnik 20. storočia Attila József mal básnickú zbierku, z ktorej sa predali len dva kusy, pričom jeden z nich kúpil on sám.

Ak sme už spomínali Poľsko, Czesław Milosz vo svojej knihe Zotročený duch opisuje kariéry talentovaných poľských spisovateľov, ktorí sa po komunistickom prevrate stali prisluhovačmi režimu. Čo si myslíte, môže sa raz napísať podobná kniha o autoroch súčasnej maďarskej literatúry?

Moc k sebe vábi spisovateľov rôznymi spôsobmi. Najprv zriadili Maďarskú umeleckú akadémiu (MMA), ktorej členovia dostávajú mesačnú apanáž vo výške asi 350-tisíc forintov (1000 eur – pozn. red.) len za svoje členstvo. Títo autori nebudú reprezentovať nezávislú, autonómnu literatúru a ohrozovať tým svoju existenciu. MMA však neodráža skutočné hodnoty súčasnej maďarskej literatúry. Nositeľ Nobelovej ceny Imre Kertész alebo iní, aj v zahraničí oceňovaní autori – ako László Krasznahorkai, Péter Esterházy alebo Péter Nádas – nikdy nedostali pozvánku do MMA. Petőfiho literárne múzeum založilo štipendium pre súčasných autorov, ktoré však rozdelili tiež veľmi podozrivým spôsobom. Dostali ho aj diletanti a to celé štipendium diskredituje. Všetky tieto ideologicky vykonštruované veci majú z odborného hľadiska veľmi trpkú príchuť.

Demeterovo vymenovanie rozdelilo aj maďarských spisovateľov na Slovensku. Práve v tomto kontexte vznikol nový spolok maďarských umelcov na Slovensku s názvom Bázis, ktorého ste aj vy zakladateľom. Neoľutovali ste, že ste vystúpili z pôvodnej Spoločnosti maďarských spisovateľov na Slovensku, ktorá mala niekoľko desaťročnú tradíciu?

Nie, vôbec som to neoľutoval. Možno som mal vystúpiť ešte skôr. Spoločnosť maďarských spisovateľov na Slovensku (SZMÍT) opustilo viac ľudí už pred vznikom nášho spolku Bázis. My sme vystúpili po diskusii predsedu spoločnosti Gyulu Hodossyho so Szilárdom Demeterom v Gombaseckom letnom tábore, kde odzneli také výroky, po ktorých som už nechcel byť ďalej členom spoločnosti.

Čo bolo z týchto výrokov najzávažnejšie?

My sme chceli vystúpiť už skôr, keď predseda spoločnosti Hodossy podpísal v Maďarsku deklaráciu. Malo ísť o spoluprácu zahraničných maďarských literárnych spolkov s Petőfiho literárnym múzeom, na stretnutie však pozvali aj niektoré domáce literárne spolky. Nevedeli sme si vysvetliť, prečo nepozvali aj ostatné. Hodossy nemal súhlas vedenia spoločnosti na účasť na tomto stretnutí, on tam napriek tomu išiel. Členov pritom nikto neinformoval o ničom. V Gombaseckom letnom tábore Hodossy povedal také klamstvá na adresu niektorých členov spoločnosti, po ktorých som si myslel, že túto spoluprácu treba ukončiť. My chceme podporovať nezávislú literatúru a nechceme sa fotiť s politikmi, chceme len písať a zachovať morálnu čistotu literatúry, ak je to vôbec možné. V pôvodnej spoločnosti nezostalo veľa uznávaných autorov.

Aké sú vzťahy medzi starým a novým spolkom?

Nie sme veľmi v kontakte a vedenie nášho spolku nepodporuje, aby naši členovia zotrvávali v starej spoločnosti, aj keď to naše stanovy nevylučujú. Každý však môže podľa vlastného uváženia publikovať, kde chce.

Aké sú najvýznamnejšie doterajšie výsledky vášho spolku?

Je to hlavne etická komunita a nie je naším cieľom, aby sme SZMÍT porazili. V oblasti financií s ním ani nedokážeme súťažiť, keďže pracujeme iba vo voľnom čase, bez finančného prospechu. Spolok SZMÍT však dostáva dotácie z Maďarska. Ponúkame alternatívu, ktorá je autonómna a zakladá sa na estetických hodnotách. Máme veľké plány, chceme organizovať konferencie a festivaly. Naša sila spočíva v tom, že medzi našimi členmi sú špičkoví spisovatelia súčasnej maďarskej literatúry, napríklad Anikó Polgár, Zoltán Csehy, Zsófia Bárczi, Anikó N. Tóth alebo József R. Juhász. Aj preto považujem za dobré rozhodnutie, že sme si založili vlastný spolok.