Mária Benedikovičová
V texte sa dočítate o tom:
- ako chcel byť Robert Fico pri reštitúciách principiálny, ale machinácie s pozemkami narástli do obludných rozmerov;
- ako sa do nich zaplietol jemu blízky oligarcha Norbert Bödör;
- že Bödörom reštituovanú pôdu vlastní šéf SPF;
- ako sú Bödör a Brhelovci prepletení s kšeftármi od Mečiara;
- ako pri pozemkoch vyskakuje kauza Gorila a vyšetrované úplatky v Dobytkárovi;
- že obec pod Tatrami mocným developerom pomáha, ako sa dá, a veľa za to nepýta.
Na najslávnejšom predvolebnom bilborde navodzoval vysmiaty Vladimír Mečiar s krčahom v ruke dojem, že má za sebou tatranskú prírodu. Až vyšlo najavo, že „Krajina nášho srdca“ je podvod a voličov v roku 1998 balamutil švajčiarskymi lúkami.
Na skutočných tatranských lúkach si teraz zaumienili vystavať „nové Švajčiarsko“ vplyvní podnikatelia, ktorí mali dosah na niekdajších premiérov Mečiara a Fica. Dve firmy prepojené na Norberta Bödöra, oligarchu blízkeho Robertovi Ficovi, idú pod Tatrami postaviť sto dreveníc pre zámožných vo švajčiarskom štýle. Hneď pri nich chcú vybudovať takmer päťdesiatku rekreačných domov Brhelovci – rodina, ktorej sa darilo za Mečiara aj za Fica.
Brhelovci projekt nevymysleli, zlákali ich doň podnikatelia, ktorí majú blízko k Mečiarovým kšeftárom s reštituovanými pozemkami, pre ktoré sa skoro rozpadla prvá Ficova vláda (Smer, HZDS, SNS).
Na rozsiahlu výstavbu si vybrali obec Huncovce neďaleko Popradu, kde sú jedny z najkrajších výhľadov na tatranské štíty. Ide o obľúbenú turistickú oblasť, hneď v susednej dedine Veľká Lomnica je známe golfové ihrisko, kam chodia hrávať športovci aj celebrity.
Domy tam majú napríklad hokejisti Zdeno Chára či Miroslav Šatan, ale aj Jozef Brhel. V blízkosti sa nachádza aj ďalšie vychytené golfové ihrisko v Malom Slavkove.
Veľká časť pozemkov, ktorých sa tieto ambiciózne staviteľské plány týkajú, opäť pochádza z pochybných reštitúcií.
Desiatky dreveníc majú vyrásť na pôde, ktorú podľa zistení Denníka N za sporných okolností reštituoval od štátu Norbert Bödör. Od leta sedí vo väzbe pre úplatkársku kauzu Dobytkár, ktorú sudca nazval „megastrojom korupcie a prania špinavých peňazí“. Bödör je podozrivý, že za Ficovho vládnutia mafiánsky ovládol políciu, a Threema ho prepája s Marianom Kočnerom.
Všetkých podnikateľov zainteresovaných do výstavby spája Slovenský pozemkový fond (SPF). Roky sa píše, že tam mocní majú silné slovo a ako sa dokážu vďaka reštitúciám dostať k pozemkom, ktoré zapadajú do ich podnikateľských plánov, pričom pôvodným reštituentom dávajú za pôdu smiešne sumy. Ich praktiky pripomínajú prvý pozemkový škandál z roku 2007, keď vtedajší premiér Fico hovoril, že sa Mečiarovi podnikatelia dopustili „zlodejiny“.
Reštitúcie pod Tatrami vyšetruje aj Národná kriminálna agentúra, ide však o iné prevody pozemkov, na ktorých sa mal podieľať právnik napojený na SNS Ján Gajan za éry ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej z SNS.
Od reštituentov mali brať úplatky vo forme pozemkov. Pre tento korupčný prípad je Gajan vo väzbe. Za mrežami s ním koncom októbra skončil aj funkcionár SPF v Poprade Ivan Tudaj, ktorý zohral významnú rolu aj pri Bödörových reštitúciách.
Desiatky miliónov na drevenice
Doposiaľ nebolo známe, že aj Bödör, nitriansky podnikateľ blízky Ficovi, dokázal na štátnom fonde vybaviť, čo potreboval.
Pozemky pod Tatrami bezodplatne získal od štátu ešte v roku 2012. Išlo o 258-tisíc štvorcových metrov v obci Huncovce, na ktorých majú stáť luxusné drevenice, a vyše 11-tisíc štvorcových metrov v susednej Veľkej Lomnici, ktoré skončili v rukách firmy All-Trade ovládanej Brhelovcami.
Bödör získal pozemky pod Tatrami vďaka ôsmim reštituentom, ktorí pochádzajú z jednej rodiny. Žije už len Erna Olejárová a jej dvaja bratia.
Reštituentka Olejárová zo strachu nechcela o reštitúcii hovoriť. „Nebudem sa vyjadrovať,“ povedala Denníku N.
Podľa zverejnených zmlúv mali reštituenti vrátane Erny Olejárovej previesť svoj reštitučný nárok na Bödöra 20. októbra 2009. Dokopy im mal vyplatiť 13 835 eur, čo by znamenalo, že ho štvorcový meter vyšiel šesť centov. Reštituenti však podľa informácií Denníka N nedostali nič. V projekte Huncovské drevenice sa pritom točia veľké peniaze, náklady na výstavbu presahujú 34 miliónov eur.
Ako Bödör taktizoval
Hoci Bödör mohol pozemkový fond požiadať o vydanie pozemkov už na jeseň 2009 za prvej Ficovej vlády, nespravil to.
V tom čase práve vypukol škandál pre reštitúcie pod Tatrami, firma GVM napojená na Mečiarovo HZDS zopakovala zlodejinu, pre ktorú už raz takmer padla Ficova vláda. Dnes už legendárny koaličný rozkol vtedy ukončili zrušením kšeftu a odchodom Mečiarovho ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu z vlády. Ten sa s funkciou zúrivý lúčil v kravíne.
„Život prináša niekedy aj zlodejiny, na tie zlodejiny treba reagovať a my reagujeme principiálne,“ uzavrel kauzu Fico v roku 2007 a novými pravidlami sľuboval zabrániť ďalším zlodejinám.
O dva roky neskôr bolo zjavné, že ostalo len pri sľube. Firma GVM sa podľa denníka SME dostala cez rovnakých reštituentov k pozemkom vo Veľkej Lomnici a v Starej Lesnej, na ktorých mohla zarobiť 500 miliónov korún (okolo 16 miliónov eur), a umožnili to nominanti Smeru v SPF.
Premiér Fico sa preto ocitol pod tlakom, ďalší problém s reštitúciami si nemohol dovoliť. Kauza totiž rezonovala aj v kampani pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami. „Robert Fico nie je slobodný človek. Je v područí skupín, ktoré parcelujú Slovensko,“ hovoril Ivan Mikloš z Dzurindovej SDKÚ, ktorá Smeru najviac konkurovala.
Voľby Ficovej strane napokon nevyšli podľa predstáv, nastúpil kabinet Ivety Radičovej, ktorý predčasne skončil na jeseň 2011 pre konflikt o euroval. Až v tomto momente, keď bolo jasné, že budú predčasné voľby, začal Bödör konať. SPF požiadal, aby mu v rámci reštitúcie previedli vyhliadnuté pozemky vo Veľkej Lomnici a v Huncovciach.
Dnes väzobne stíhaný Tudaj, ktorý robil regionálneho šéfa SPF v Poprade, pripravil podklady, aby vedenie fondu v Bratislave mohlo prevody odsúhlasiť, keďže reštituenti pôvodne mali nárok na pozemky v podtatranskej obci Vrbov, potvrdil hovorca SPF Martin Kormoš.
Pár dní pred voľbami generálna riaditeľka SPF Eva Šimková a jej námestník Juraj Gál uzavreli zmluvy s podnikateľom Attilom Horváthom, ktorému Bödör podpísal plnú moc.
Ako oligarcha z Nitry Bödör prišiel na reštituentov, cez ktorých by sa mohol dostať k pôde pod Tatrami, nevedno. K priebehu reštitúcie sa z väzby cez svojho advokáta Adriána Kuceka nevyjadril. O reštitúcii nič neprezradil ani Horváth.
Na Bödörom zreštituovaných pozemkoch v Huncovciach chcú drevenice pre solventných stavať firmy PAT3 a HG Real, v ktorých oligarcha z Nitry oficiálne nefiguruje, no je v nich Attila Horváth, ktorý v jeho mene bral parcely od SPF.
Projekt Huncovské drevenice pozostáva z dvoch etáp, v rámci nich má pod Tatrami vyrásť 97 honosných dreveníc a dve väčšie budovy aj s reštauráciami. Náklady na výstavbu vyčíslili na 34,5 milióna eur.
Táto rekreačná zóna má zabrať vyše 370-tisíc štvorcových metrov, z toho zhruba dve tretiny pochádzajú práve z Bödörovej reštitúcie. Sú pri Slavkovskom jarku, v druhom stupni ochrany prírody TANAP-u, a susedia s prírodnou rezerváciou Kút, pre ktorú platí až štvrtý stupeň ochrany TANAP-u.
„Atraktivita lokality ťaží z panoramatického výhľadu do okolia prioritne na panorámu Vysokých Tatier,“ píše sa v projekte Huncovských dreveníc, ktorý je zverejnený na Enviroportáli.
Keďže na prvú etapu výstavby už majú stavebné povolenie, môžu začať stavať. Na druhú etapu ho vybavujú.
„Vami spomínaný pán Bödör nemá nič spoločné s projektom Huncovské drevenice,“ napísal Denníku N Horváth. Nič viac v stanovisku nenapísal. Ani nevysvetlil, prečo to tvrdí a kto za projektom stojí, ak nie Bödör. Zaslané otázky odignoroval.
Horváth pritom pre Bödöra nezabezpečoval len reštitúcie, ale aj ďalšie obchody s tatranskými pozemkami. V mene oligarchu napríklad vybavoval odpredaj reštituovaných parciel vo Veľkej Lomnici Brhelovcom.
Bugárovi ľudia
Attila Horváth je niekdajší župný poslanec za Most-Híd v Bratislavskom samosprávnom kraji, pôsobil aj ako poslanec za bratislavskú mestskú časť Ružinov, trvalý pobyt si uvádza v jednom z ružinovských bytových domov. Figuruje v bratislavskej eseročke Aligátor Pub na Laurinskej ulici. V minulosti podnikal s Jánom Počiatkom, spolu boli vo firme Harley Davidson Bratislava.
Počiatek bol vo Ficových vládach najprv ministrom financií a potom ministrom dopravy. Naposledy ho preslávilo uniknuté video, na ktorom v kancelárii generálneho prokurátora Dobroslavovi Trnkovi rozpráva, ako koaličný partner Ján Slota „oholil“ Roberta Fica pri emisnej kauze. Teda za éry koalície Smer – HZDS – SNS, keď sa udiali prvé škandály s reštitúciami.
Štát previedol na Bödöra pôdu v Huncovciach aj vo Veľkej Lomnici na základe dvoch reštitučných zmlúv, ktoré za oligarchu na základe plnej moci podpísal Horváth z Mosta-Híd s nominantmi Bélu Bugára vo vedení SPF – generálnou riaditeľkou Evou Šimkovou a jej námestníkom Jurajom Gálom.
Bugár sa s Bödörom pozná, podľa portálu Aktuality.sk si zvykli telefonovať počas vládnutia Smeru s Mostom a SNS.
Bývalá riaditeľka SPF Šimková stále robí pre štát, od čias tretej Ficovej vlády sa až doteraz udržala ako členka predstavenstva Slovenskej pošty. „S pánom Bödörom sa nepoznám. Spomínaný pán odo mňa nič nežiadal,“ uviedla Šimková k reštitúciám. SPF podľa nej postupoval pri každej žiadosti o poskytnutie náhradných pozemkov v súlade so zákonom. Zmluvy prechádzali viacstupňovou kontrolou, pred podpisom o nich musela rokovať rada fondu, dodala Šimková.
S Jurajom Gálom sa skontaktovať nepodarilo, na odkaz zanechaný cez jeho účtovníčku doposiaľ nereagoval.
Bödörova pôda u šéfa SPF
Okrem pôdy pod Tatrami Bödör od štátu nadobudol aj vyše stotisíc štvorcových metrov v obci Malé Dvorníky pri Dunajskej Strede, k pozemku sa dostal cez ďalších troch reštituentov. Parcela sa nachádza na vychytenom mieste, pripravuje sa pri nej výstavba domov.
Zmluvu o prevode pozemkov v roku 2012 podpísal s SPF sám Bödör. Reštituenti mu mali dať svoj reštitučný nárok zadarmo, čo je veľmi neobvyklé. Denník N sa pokúsil zistiť, prečo sa reštituenti takto rozhodli, ale nepodarilo sa s nimi spojiť.
Bödörom reštituovanú parcelu v Malých Dvorníkoch dnes vlastní František Hideghéty, ktorý bol takisto Bugárovým človekom vo vedení SPF. Fond riadil za Dzurindovej vlády a istý čas aj za prvej Ficovej vlády. Vo funkcii bol počas spomínanej kauzy spojenej s firmou GVM, ktorá takmer položila Ficov kabinet.
Bugár pôvodne navrhol Hideghétyho za šéfa SPF po nástupe Radičovej vlády v roku 2010, pre odpor vnútri koalície nomináciu stiahli a do funkcie presadili Šimkovú, ktorá spolu s námestníkom Gálom potom umožnila Bödörovi reštituovať. „Nemám vedomosť o zainteresovanosti pána Hideghétyho do reštitúcií pána Bödöra,“ povedala Šimková.
S Hideghétym sa pozná aj Gál, obaja i s Bugárom nedávno zarobili na pozemkoch, ktoré štát vykupoval pod diaľnicu od Bratislavy na Dunajskú Stredu.
Hideghéty momentálne podniká s realitami, v Šamoríne má honosnú haciendu na ulici, kde býva aj Bugár, ktorý je od tohtoročných volieb na politickom dôchodku. Minulý týždeň v pondelok sme ho v jeho haciende nezastihli.
„Neviem, kedy príde,“ povedal správca, ktorý na ulici pred vilou odhŕňal lístie. V poštovej schránke sme mu nechali odkaz, na ktorý na druhý deň prišla odpoveď z dočasnej mailovej adresy, v ktorej sa Hideghéty nepodpísal, ale reaguje na otázky z odkazu.
Hideghéty tvrdí, že pozemok v Malých Dvorníkoch nenadobudol od Bödöra, nepozná ho a vie o ňom len z médií. K parcele sa údajne dostal „na základe ponúk realitných kancelárií“. Od koho ju kúpil, nespomína.
Odmietol, že by Bödörovi s reštitúciami na SPF pomáhal. „Počas svojho pôsobenia na SPF, január 2003 až máj 2007, som sa s takýmto menom nestretol. Po tomto období som nemal ani teoretickú možnosť zasahovať do fungovania úradu.“
Bödörovci už boli pri Ficovi
Keď Bödör pred ôsmimi rokmi získal od štátu lukratívne parcely, kde sa pripravuje veľká výstavba dreveníc, bol už vplyvným podnikateľom. Jeho rodina získavala štátne zákazky a on sa už pohyboval vo Ficovom okolí, len sa o tom verejne nevedelo.
Päť dní po zreštituovaní pozemkov boli voľby a esbéeska Bonul, ktorú vlastní jeho otec, podľa SME strážila centrálu Smeru, v ktorej bola bujará oslava. Smer išiel vládnuť sám a radostného Fica s kolou v ruke vyhadzovali straníci do vzduchu.
O pár mesiacov neskôr Fico ako premiér dokonca oslavoval narodeniny u Bödöra v jeho reštaurácii Radošina, o čom minulý týždeň prehovoril bývalý generálny prokurátor a Ficov spolužiak Jaromír Čižnár, ktorý tam bol tiež.
Za jednofarebnej vlády Smeru Bödörov vplyv na reštitúcie pokračoval, na zmluvách sa už neobjavoval on osobne, ale ním nastrčení ľudia. Získali pôdu pri kaštieli v Malante, ktorý je v katastri Nitrianskych Hrnčiaroviec, kde má Norbert Bödör dom, či opäť rozľahlé pozemky v Tatrách – vo Veľkom Slavkove, na ktorých sa takisto pripravuje rozsiahla výstavba 300 rekreačných chát či 13 penziónov.
Slovenský pozemkový fond vtedy ovládal Ficov minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek, ktorý sa s Bödörom a jeho otcom pozná, v Nitrianskych Hrnčiarovciach vedľa seba aj bývali. Vo vedení fondu bola Jahnátkova nominantka Gabriela Matečná, pôvodom z Popradu, neskôr z nej SNS spravila ministerku.
O pôdu v Tatrách sa v tomto čase začala zaujímať aj rodina Jozefa Brhela, bývalého poslanca HZDS, ktorý zbohatol za éry Vladimíra Mečiara. Podnikateľské aktivity má v energetike či IT. Keď HZDS upadalo, prešiel k Ficovi a začalo sa o ňom hovoriť ako o sponzorovi Smeru.
Peter Tóth vypovedal, že sa Fico počas svojho vládnutia stretával s oligarchami v bratislavskom hoteli Hilton, odkiaľ riadili krajinu. Okrem Juraja Širokého a Miroslava Výboha tam údajne chodieval aj Bödör a Brhel.
Brhelovci najprv začali cez akciovku All-Trade skupovať reštituované pozemky vo Veľkej Lomnici. Systém fungoval tak, že reštituentov oslovil „miestny vybavovač“, ktorý im sľuboval, že pomôže od fondu vybaviť navrátenie pôdy zhabanej za bývalého režimu, ak ju odpredajú. Keď ju získal, okrem iných ju predával aj Brhelovcom.
Kým dovtedy sa reštituenti s fondom naťahovali aj roky, vďaka vybavovačovi sa reštitúcie podarilo uskutočniť. Denník N v roku 2015 informoval, ako reštituenti dostávali pár eur za pozemky, ktoré obratom končili v All-Trade. Za SPF zmluvy podpisovala Matečná, ktorá All-Tradu pomáhala aj s odpredajmi štátnej pôdy.
Zaujímavé je, že vo Veľkej Lomnici kúpila akciovka All-Trade všetky pozemky (dokopy 11-tisíc štvorcových metrov), ktoré reštituoval Bödör.
Hovorca podnikateľskej skupiny Jozefa Brhela Juraj Puchý povedal, že sa manažéri spoločnosti pri vykupovaní pozemkov s Bödörom nestretli ani s ním nekomunikovali. „Keďže v celej veci bol splnomocnený zastupovať ho Attila Horváth, ktorý je aj podpísaný na zmluve,“ uviedol Puchý. Ten Horváth, ktorý za Bödöra vybavoval jeho reštitúcie na SPF.
Koľko Bödör za pozemky od Brhelovcov dostal, Puchý v stanovisku nespomína.
Kto okrem Brhelovcov stojí za spoločnosťou All-Trade, nie je známe. Puchý len priznal, že väčšinovým akcionárom je Brhelov syn – Jozef Brhel mladší. „Norbert Bödör nikdy nebol akcionárom All-Tradu ani sa nijakým spôsobom nepodieľal na jeho aktivitách,“ dodal.
Firma podľa Puchého od roku 2009 vykúpila v lokalite pod Tatrami vyše 422-tisíc štvorcových metrov od 30 fyzických osôb. Koľko z toho pochádzalo z reštitúcií, nešpecifikoval. Vo Veľkej Lomnici naplánovali vily pre bohatých, s výstavbou zatiaľ nezačali.
All-Trade má veľké pozemky aj pri parcelách v Huncovciach, na ktorých firmy blízke Bödörovi naplánovali štýlové drevenice. Brhelovci tvrdia, že s projektom nič nemajú, dokonca o ňom údajne nemajú žiadne informácie, hoci sa chystá priamo v susedstve ich pozemkov.
Vedľa nich má ešte vzniknúť rekreačná oblasť Smrekovec, za ktorou je Brhelov brat Ivan s podnikateľom Kolomanom Ondrušom. Aj jemu Bödör – rovnako ako Brhelovcom – odpredal reštituovaný pozemok.
V rámci projektu Smrekovec navrhli 47 rekreačných domov a reštauráciu na lúkach v oblasti kopca Smrekovec, odkiaľ je zo severozápadnej strany výhľad na panorámu Vysokých Tatier a z juhozápadnej strany na masív Nízkych Tatier s dominantnou Kráľovou hoľou. Výstavba má zabrať 200-tisíc štvorcových metrov, stáť má do 10 miliónov eur. Rekreačné domy majú mať podobu jednopodlažných víl s obytným podkrovím.
Za projektom najprv stál Koloman Ondruš, ktorý presvedčil Ivana Brhela, aby sa k nemu pridal.
„Poznáme sa dlhšie, spolu sme aj hrávali futbal,“ povedal Ondruš o Brhelovi.
Koloman Ondruš sa pozná s Milanom Bališom, ktorý figuroval v najväčšom škandále spojenom s reštitúciami. Od roku 2013 spolu podnikajú. Bališ stál za firmou GVM, ktorá sa za podozrivých okolností cez reštitúcie zmocnila pôdy vo Veľkom Slavkove v roku 2007. Kauza ohrozovala Ficovu budúcnosť, pretože HZDS trvalo na tom, že prevody pozemkov boli v poriadku, a chcelo odísť z jeho prvej vlády.
Nominant HZDS Bríza v SPF previedol reštituentom z východného Slovenska milión štvorcových metrov pôdy vo Veľkom Slavkove v Tatrách, ktoré obratom získala GVM. Pozemky v hodnote vyše miliardy korún nadobudli za 13 miliónov korún. Námestník SPF Bríza podpísal reštitučné zmluvy v čase dovolenky vtedajšieho riaditeľa fondu Hideghétyho, prevody pozemkov po zverejnení zrušili ako nezákonné, Brízu za kauzu neskôr odsúdili.
S Bališom sa okrem Kolomana Ondruša kamaráti aj Ivan Brhel, všetci traja sa angažujú vo futbalovom klube v Dunajskej Lužnej, kde bývajú. Nedávno tam boli aj funkcionármi, Brhel bol prezidentom futbalového klubu, Bališ s Ondrušom viceprezidenti.
O Milanovi Bališovi a zázračnej firme, ktorá zlákala Bödöra
Bališ je bývalý policajt, v 90. rokoch cez svoju bezpečnostnú službu Guard zabezpečoval ochrankárov pre topmanažérov Východoslovenských železiarní vrátane Alexandra Rezeša, niekdajšieho Mečiarovho ministra dopravy, ktorý fabriku sprivatizoval. Práve cez Rezeša sa Bališ dostal k Mečiarovi, ktorého jeho firma strážila tiež.
V Bališovej esbéeske pôsobil aj Zoltán Varga, ktorý bol podľa knihy Gorila od Toma Nicholsona pravou rukou tohto podnikateľa. Ako Mečiarov ochrankár sa Varga v roku 1998 objavil na otváraní diaľnice s nemeckou topmodelkou Claudiou Schifferovou, ktorou sa predseda HZDS snažil zapôsobiť na voličov počas predvolebného zápasu. Kampaň HZDS bola veľkolepá, jej súčasťou bol aj spomínaný bilbord so švajčiarskou krajinou vydávanou za Slovensko.
Varga bol majiteľom gorilieho bytu na Vazovovej ulici v Bratislave, kde sa mal momentálne väzobne stíhaný spolumajiteľ Penty Jaroslav Haščák dohodovať o úplatkoch pre politikov za čias Dzurindovej vlády. Na základe Vargovho výzoru mala Slovenská informačná služba pomenovať odpočúvaciu akciu Gorila.
Bol to Bališ, kto Mečiarovi pomáhal s vysvetlením, odkiaľ vzal peniaze na rodinné sídlo Elektra v Trenčianskych Tepliciach, na ktoré nemohol legálne zarobiť. Zoznámil ho so Švajčiarom Petrom Zieglerom, ktorého predseda HZDS verejnosti predstavil ako človeka, ktorý mu požičal desiatky miliónov korún.
Stretnutie s novinármi, na ktorom Ziegler verejne prehovoril, zabezpečoval Peter Kuba cez svoju reklamnú agentúru Roko. Kuba je Bödörov priateľ, obaja sa dostali do väzby pre korupčnú kauzu Dobytkár spojenú s poľnohospodárskymi dotáciami z obdobia Ficových vlád.
Bödöra s týmito podnikateľmi blízkymi Mečiarovi spája aj firma Trend Tatry. Práve cez ňu sa Mečiar dostal k peniazom na Elektru od Švajčiara Zieglera. Spoločnosť zbohatla vďaka SPF, keď jej za prvej Ficovej vlády lacno predal pôdu v Starej Lesnej pod Tatrami.
Neskôr firma zlákala aj Ficovho oligarchu Bödöra, podľa policajných vyšetrovateľov nepriamo poslúžila na legalizáciu miliónových úplatkov v rámci prípadu Dobytkár. Väčšinovým vlastníkom spoločnosti Trend Tatry sa stal Bödör odkúpením podielu od svojho priateľa podnikateľa Kubu.
Pár dní po tom, ako Kuba v júli skončil za mrežami, ho v spoločnosti Trend Tatry nahradil vo funkcii predsedu predstavenstva práve Milan Bališ.
Nielen Bališ, ale aj priamo Bödörov kamarát Kuba robil pre Mečiara, v roku 1998 bol súčasťou volebného tímu HZDS. Mečiar si najal jeho reklamnú agentúru Roko, v ktorej kedysi figuroval aj Michal Gučík, blízky oligarchovi SNS Ivanovi Kmotríkovi. Aj firma Roko sa teraz objavuje v kauze Dobytkár a podľa policajných vyšetrovateľov ju takisto využívali na prelievanie úplatkov.
Bödörov komplic Kuba sa rovnako ako Bališ pozná s majiteľom gorilieho bytu Zoltánom Vargom. V spise Gorila sa aj spomína, a to v súvislosti so stranou Nádej, ktorú spolumajiteľ Penty Haščák zakladal s cieľom obsadiť po voľbách v roku 2006 post ministra zdravotníctva, v ktorom má finančná skupina rozsiahle aktivity. Pokus mu nevyšiel, strana vo voľbách neuspela.
Haščákov známy Kuba oficiálne požičal Nádeji peniaze, aby strana mohla fungovať. Kuba v minulosti spochybnil spis Gorila presne ako Penta, že sú tam výmysly.
Kuba nemá spoločné aktivity len s Bališom, ktorý dokázal profitovať z reštitúcií, v minulosti podnikal aj s Gabrielom Vysaníkom, ktorý s Bališom mal a dodnes aj vlastní firmu GVM preslávenú škandálmi s reštitúciami.
Ondruš: Na fonde to bolo ako v Mongolsku
Vráťme sa však pod Tatry, kde Bališovi známi Koloman Ondruš a Ivan Brhel pripravujú výstavbu rekreačných domov v rámci projektu Smrekovec – v priamom susedstve Bödörom reštituovaných pozemkov, na ktorých zas naplánovali luxusné drevenice.
Aj Ondrušova rodina bola úspešná v reštitúciách. Ondrušov brat Vladimír Ondruš sa cez pozemkový fond dostal k pozemkom vo Veľkej Lomnici. Zmluvu s fondom podpísal v lete 2011, zhruba pol roka pred Bödörovými reštitúciami. Všetky parcely, dokopy s rozlohou vyše 18-tisíc štvorcových metrov, potom predal spoločnosti All-Trade ovládanej Brhelovcami.
Ondrušovci spravili obchod aj s Bödörovým človekom Horváthom. Kúpili od neho okolo 20-tisíc štvorcových metrov, ktoré Bödör reštituoval od štátu, pretože parcelu potrebovali do projektu Smrekovec. Vladimír Ondruš pre Denník N uviedol, že s Bödörom ani raz nerokovali. Aj v tomto prípade zaňho konal Atilla Horváth.
„Neviem, ako sa k pozemku pán Horváth dostal, ani ma to nezaujímalo,“ tvrdí Vladimír Ondruš.
Projekt Huncovské drevenice vraj s ich projektom Smrekovec nesúvisí. S Horváthom rokovali len o tom, že by sa napojil na ich vodojem a on by im sprístupnil elektrinu a umožnil spraviť k Smrekovcu prístupovú cestu, ale dohodu doteraz definitívne nedotiahli.
O reštitúciách Vladimír Ondruš podľa svojich slov nehovoril ani s Brhelovcami. Od spolupráce s Ivanom Brhelom si sľubovali aj to, že firma All-Trade, v ktorej má hlavné slovo Brhelov brat Jozef a jeho syn, povolí postaviť cez pozemky prístupovú cestu k rekreačnej zóne Smrekovec, ale ani tu stále nepochodili.
O Bališovi sa Vladimír Ondruš rozprávať nechcel, s výstavbou nič nemá a na reštitúcie sa ho s bratom nepýtali. „Možnože pre vás je GVM známa firma, pre mňa nie,“ odbil otázky Vladimír Ondruš.
Keď on reštituoval pozemky vo Veľkej Lomnici, na SPF sa s korupciou nestretol. Ako sa dozvedel o reštituentovi, cez ktorého sa mohol dopracovať k vytúženým pozemkom, si už nepamätá. Vydanie pozemkov údajne dokázal vybaviť aj bez známostí. „Vtedy to bolo na fonde ako v Mongolsku, bolo to chaotické.“
Ako sa dokázal vyznať v chaose? „Naštudoval som si celý proces, ako sa vyberajú pozemky, čo všetko treba doložiť, čo všetko si treba prezisťovať,“ odpovedá Vladimír Ondruš. Koľko reštituentovi vyplatil, nevedel povedať.
Obec pomáha, do kasy ide pár drobných
Hoci obec Huncovce stavebný boom zaťaží, investorom splní, čo potrebujú, a prakticky za pár drobných.
Ukázalo sa to aj v prípade projektu Smrekovec, za ktorým je Ivan Brhel a Ondrušovci. Pôvodne pozostával zo 40 rekreačných domov, neskôr sa ho rozhodli rozšíriť o ďalších sedem domov. Na to, aby to mohli spraviť, potrebovali od obce získať pozemok, na ktorom však bola v katastri plomba, že s ním nie je možné nakladať.
Obecné zastupiteľstvo si s tým dokázalo poradiť, na katastri zariadili, že plombu dočasne vymazali, a až keď pozemok prepísali na firmu Kolomana Ondruša, tak tam poznámku so zákazom nakladania opäť vrátili. Spomína sa to v zápisnici obecného zastupiteľstva z 9. marca tohto roka.
Ondruš sa k tomuto obecnému pozemku dostal zámenou za svoju rovnako veľkú susednú parcelu. Poslanci obecného zastupiteľstva pri schvaľovaní zámeny konštatovali, že on na obecnom pozemku zarobí, tak mu ešte dali zaplatiť 5890 eur, čiže za každý získaný štvorcový meter päť eur.
Obec vyšla v ústrety aj firme HG Real s prepojením na Bödöra, ktorá ide stavať Huncovské drevenice. Predala jej obecný pozemok, ktorý si zakomponovala do svojich developerských plánov. Za parcelu zaplatila 82 230 eur, štvorcový meter ju vyšiel na desať eur.
Plánovanej výstavbe dreveníc spravili huncovskí poslanci aj ďalší ústupok. Za tisíc eur povolili zriadiť na obecných pozemkoch vecné bremeno, aby na nich mohla firma vybudovať cestu, splaškovú kanalizáciu a verejný vodovod, na ktorý budú štýlové drevenice napojené.
Starosta Huncoviec Peter Majerčák (nezávislý) hovorí, že cena, ktorú obec dostala za predaj alebo zámenu pozemkov či vecné bremená od investorov, je v danom regióne obvyklá. Odôvodňuje to aj tým, že trhové ceny ornej pôdy v oblasti Bratislavy sú iné ako v obci Huncovce. „V minulých obdobiach sa vecné bremená aj zámenné zmluvy pozemkov v obci robili vo všeobecnosti bezodplatne. V týchto prípadoch sa prvýkrát aplikoval odplatný prevod.“
Pri projekte Smrekovec podľa neho zamieňali rovnakú výmeru, rovnakú bonitu pôdy a v tej istej oblasti. „Obec zámenou o nič neprišla, a tak odplata za zámenu bola primeraná tejto skutočnosti, nebol dôvod pýtať vyššiu cenu,“ tvrdí starosta.
O to, či je za projektom Huncovské drevenice Bödör, sa starosta nezaujíma. Vraví, že ako predstaviteľ obce musí vychádzať z toho, čo je zapísané v obchodnom registri. „A tam v developerských firmách HG Real a PAT3 žiaden pán Bödör nefiguruje. V týchto prípadoch som rokoval s pánom Attilom Horváthom.“
Obec podľa Majerčáka nemôže blokovať akékoľvek žiadosti či projekty len preto, že médiá píšu o nejakej spojitosti s kontroverznými osobami, ako je napríklad Bödör, ktorého zatiaľ za nič neodsúdili. „Ak dostaneme do podateľne žiadosti a spĺňajú kritériá, nemôžeme projekt blokovať a obecné zastupiteľstvo o žiadostiach rokuje.“
Projekty Huncovské drevenice aj Smrekovec považuje starosta za prínosné pre obec, pretože prispejú k jej zveľadeniu a súčasne ju podľa neho príliš nezasiahnu, lebo sú umiestnené mimo obce.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
