Denník N

Pred polstoročím si Willy Brandt získal srdcia Poliakov i celého sveta

Willy Brandt vo Varšave v roku 1970. Foto – Wikipedia
Willy Brandt vo Varšave v roku 1970. Foto – Wikipedia

Pred 50 rokmi urobil západonemecký kancelár Willy Brandt gesto, ktoré obletelo svet. Bez alibistických výhovoriek, úprimne a s pokorou prišiel Poliakov prosiť o odpustenie za niečo, za čo on sám vôbec nemohol. Ukázal tým, čo robí z obyčajných politikov skutočných štátnikov. 

Autor je historik, pracuje v Historickom ústave SAV,
zástupca šéfredaktora HistoryWeb.sk, autor knihy Fašizmus

Pred polstoročím, 7. decembra 1970, bolo vo Varšave chladné a nepríjemné počasie. Zdalo sa, že z ťažkých sivých oblakov začne každú chvíľu znova pršať. Okolo Pamätníka hrdinov varšavského geta sa tlačilo niekoľko desiatok novinárov, vojakov a policajtov, ktorým v chladnom a vlhkom vzduchu od úst stúpala para.

Atmosféra by sa dala krájať. Vzťahy medzi Poľskom a západným Nemeckom boli od konca vojny chladnejšie než decembrové varšavské počasie. Poliaci nemohli Nemcom zabudnúť krutosti, ktorých sa dopustili počas vojny. Poľská politická reprezentácia sa s tou západonemeckou odmietala zhovárať, pokiaľ to nebolo absolútne nevyhnutné.

Znechutenie na tvárach poľských komunistických politikov je celkom zreteľné aj na záberoch z rokovaní onoho decembrového dňa. K pamätníku mal v ten deň po rokovaniach prísť položiť veniec západonemecký kancelár Willy Brandt, ktorý sa snažil o normalizáciu vzťahov medzi oboma krajinami. Väčšina Poliakov, ak vôbec nejakú zahraničnopolitickú návštevu registrovala, považovala kladenie vencov za obyčajnú súčasť programu, na aké bola zvyknutá. Táto síce mala vzhľadom na históriu miesta zvláštnu príchuť, no to bolo tak všetko.

Keď však Brandt k pamätníku pristúpil a položil veniec, spravil gesto, ktoré z jeho návštevy urobilo jeden z najsymbolickejších momentov európskych dejín druhej polovice 20. storočia. A zároveň malo na poľsko-nemecké vzťahy zásadný vplyv. Najprv narovnal stuhu venca ozdobeného karafiátmi, urobil pár krokov dozadu a so všetkou pokorou si kľakol na kolená na mokré schody pomníka. Na znak hlbokej úcty a ospravedlnenia sklonil 57-ročný prvý sociálnodemokratický kancelár v dejinách západného Nemecka hlavu. V tichosti kľačal asi pol minúty.

Stalo sa to náhle a spontánne a toto jeho gesto pôsobilo natoľko autenticky, že všetci prítomní okamžite stíchli. Ticho prerušovalo len klikanie fotoaparátov. Nina Andrycz, obľúbená poľská herečka a manželka vtedajšieho poľského premiéra Józefa Cyrankiewicza, sa od dojatia rozplakala. Podobne sa cítilo mnoho ďalších Poliakov, ktorí toto Brandtovo gesto videli.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie