Denník N

Strategická mapa 21. storočia – globálne súperenie v indo-pacifickom regióne

Zdroj mapy: asiasociety.org (modifikované, doplnené)
Zdroj mapy: asiasociety.org (modifikované, doplnené)

Autor je bývalý štátny tajomník ministerstva obrany.
Text vznikol ako súčasť série Mapa týždňa,
ktorú autor uverejňuje na svojom facebookovom profile

Každý, kto má ambíciu sledovať medzinárodné vzťahy a globálnu bezpečnosť v 21. storočí, by si mal zapamätať túto mapu. Práve sa totiž v indo-pacifickom regióne rozhoduje o budúcnosti globálnej strategickej rovnováhy a (ne)stability.

Sledujeme nárast čínskej moci a spôsobilostí, a tým aj asertivity Pekingu. Ďalej rýchly mocenský, ekonomický a vojenský rast ďalších štátov (India na prvom mieste, ale aj ďalší ako Indonézia, Vietnam, Thajsko, Malajzia atď.). Ďalej sú to chýbajúce multilaterálne kontrolné mechanizmy a existencia reálnych hot-spotov (na mape zelenou), napríklad Taiwanský prieliv, Juhočínske more (kde je Peking mimoriadne asertívny v kontrole prírodných, ale aj umelo budovaných ostrovov, súostrovie Spratly a Paracel), Kórejský polostrov a iné, ale napríklad aj azda najdôležitejšia námorná komunikácia na svete (na mape oranžová) a prebiehajúci súboj o kontrolu nad ňou.

Indo-pacifický región je krásny príklad fungovania mocenskej rovnováhy. Rýchly nárast čínskej moci spôsobuje, že susedia sa začínajú „strategicky spájať“. Preto sa často hovorí, že Peking, hoci je a ešte viac bude ďaleko najsilnejším štátom v širšom regióne, nedokáže vytvoriť svoju regionálnu mocenskú hegemóniu – ostatní sa začnú proti Číňanom spájať. Deje sa to na regionálnej, ale aj nadregionálnej úrovni.

Na regionálnej úrovni to je čoraz užšia spolupráca medzi „veľkými“ ako Japonsko, India, Austrália, ale aj menšími štátmi ako Vietnam, Thajsko, Filipíny, Singapur.

Na nadregionálnej úrovni sú najdôležitejším strategickým hráčom Spojené štáty americké, ktoré sú garantom regionálnej rovnováhy ako najsilnejšia (strategicky) „vonkajšia mocnosť“.

USA sú garantom bezpečnosti Japonska, Južnej Kórey (aj keď pre Soul je Severná Kórea najdôležitejšia hrozba, čínsky faktor nasleduje až potom), ale i ďalších štátov. Má bilaterálne zmluvy s Austráliou (na severe, v Darwine majú základňu mariňáci), s Thajskom, Filipínami, so Singapurom, špecifický legislatívny rámec s Taiwanom. Osobitý strategický význam má čoraz hlbšia americko-indická spolupráca, spojenectvo „dvoch najväčších demokracií na svete“, základy ktorej položil ešte Bush mladší.

A hoci pre región sú typické bilaterálne strategické a bezpečnostné vzťahy, v ostatných rokoch sa naplno rozbehla aj (zatiaľ nie bezproblémová) spolupráca niekoľkých štátov (esencia mocenskej rovnováhy) – ide predovšetkým o takzvaný QUAD; USA, Austrália, India a Japonsko (viď mapu). Čiže najsilnejšie štáty v regióne, ktoré vnímajú čínsku asertivitu ako najväčší problém. Mimochodom, americká politika voči Číne sa nezmení zásadne ani za Bidena, skôr naopak, treba očakávať vysokú mieru kontinuity.

Globálne strategické súperenie medzi Čínou a USA a západom (plus existujúcimi a potenciálnymi spojencami, viď vyššie) sa však neodohráva len v rovine klasickej teritoriálnej geopolitiky. Je to aj súťaž, ktorá sa vedie ešte aspoň v ďalších dvoch strategicky dôležitých rovinách:

– Technológie (napríklad 5G a komunikačné technológie, umelá inteligencia)

– Politický systém (autoritársky systém ako alternatíva voči demokracii? – v čínskom ponímaní)

Implikácie pre Európu?

Je na nás, kam sa postavíme, čo sa týka technologickej výzvy. Napríklad v prípade 5G (prípad Huawei), ale aj pokiaľ ide o politický systém, konkrétne demokraciu a ľudské práva. Či budú organickou súčasťou našej zahraničnej politiky, zahraničnopolitickej identity, alebo nie.

Keď sa vrátime ku klasickej geopolitike, zdá sa, že z európskych štátov majú odpovede zatiaľ len Spojené kráľovstvo a Francúzsko. Tradične. Londýn budúci rok posiela do regiónu svoju novú „super-lietadlovú loď“ (Queen Elizabeth s najnovšími lietadlami F-35), čo je veľmi efektívna demonštrácia schopnosti globálnej projekcie sily. Paríž rozmýšľa podobne, plánuje uskutočniť námorné operácie (hoci nie v takom rozsahu ako Briti), ale napríklad aj budovanie spôsobilostí na svojich pacifických územiach (napríklad Nová Kaledónia).

Poznámka na záver: je to zhrnutie a nie plnohodnotná analýza. Na to by bolo potrebných niekoľko kníh.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie