Denník N

Malé štáty EÚ by si počínali rovnako zúfalo ako Arméni: štyri ponaučenia z vojny o Náhorný Karabach

Ruské mierové sily v Náhornom Karabachu. Foto - TASR/AP
Ruské mierové sily v Náhornom Karabachu. Foto – TASR/AP

Vojna medzi Azerbajdžanom a Arménskom je varovaním pre krehkú európsku obranu, píše analytik Gustav Gressel.

Vojna o Náhorný Karabach, ktorá sa po 44 dňoch bojov skončila víťazstvom Azerbajdžanu a trpkou stratou časti územia pre Arménsko, je aj veľkou vojenskou a geopolitickou lekciou pre Európu.

Kým Arméni v uliciach neustále protestujú proti premiérovi Nikolovi Pašinjanovi, ktorý sa k moci dostal po demokratickej revolúcii, v Azerbajdžane mieril v stredu na vojenskú prehliadku turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý počas posledných bojov Baku otvorene diplomaticky aj vojensky podporoval.

Máloktorý analytik pritom čakal, že to pôjde tak rýchlo a tak ľahko, ako píše vo svojom riporte expert Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) Gustav Gressel. A to napriek tomu, že o masívnom zbrojení Azerbajdžanu, na ktorom sa podieľalo aj Slovensko, sa dlho vedelo.

Vojna o Náhorný Karabach je podľa analytika ECFR dôležitou lekciou pre európsku obranu a vlády EÚ by si ju mali dôkladne zanalyzovať. Svoje pozorovania zhrnul do viacerých kľúčových bodov.

Lekcia 1: Na stratégii záleží

Ako každá vojna, aj táto bola ovplyvnená špecifickými okolnosťami, ktoré ju spustili.

V tomto prípade si podľa analytika z Berlína Baku aj Ankara (ktorá vstúpila do vojny vôbec prvý raz takto otvorene) dobre zrátali, že Moskva napriek svojej spojeneckej dohode s Jerevanom Arménom nijako v konflikte o ich enklávu nepomôže. A prakticky nechá Turecku

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Boj o Náhorný Karabach

Svet

Teraz najčítanejšie