Malé štáty EÚ by si počínali rovnako zúfalo ako Arméni: štyri ponaučenia z vojny o Náhorný Karabach

Vojna o Náhorný Karabach, ktorá sa po 44 dňoch bojov skončila víťazstvom Azerbajdžanu a trpkou stratou časti územia pre Arménsko, je aj veľkou vojenskou a geopolitickou lekciou pre Európu.

Kým Arméni v uliciach neustále protestujú proti premiérovi Nikolovi Pašinjanovi, ktorý sa k moci dostal po demokratickej revolúcii, v Azerbajdžane mieril v stredu na vojenskú prehliadku turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý počas posledných bojov Baku otvorene diplomaticky aj vojensky podporoval.

Máloktorý analytik pritom čakal, že to pôjde tak rýchlo a tak ľahko, ako píše vo svojom riporte expert Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) Gustav Gressel. A to napriek tomu, že o masívnom zbrojení Azerbajdžanu, na ktorom sa podieľalo aj Slovensko, sa dlho vedelo.

Vojna o Náhorný Karabach je podľa analytika ECFR dôležitou lekciou pre európsku obranu a vlády EÚ by si ju mali dôkladne zanalyzovať. Svoje pozorovania zhrnul do viacerých kľúčových bodov.

Lekcia 1: Na stratégii záleží

Ako každá vojna, aj táto bola ovplyvnená špecifickými okolnosťami, ktoré ju spustili.

V tomto prípade si podľa analytika z Berlína Baku aj Ankara (ktorá vstúpila do vojny vôbec prvý raz takto otvorene) dobre zrátali, že Moskva napriek svojej spojeneckej dohode s Jerevanom Arménom nijako v konflikte o ich enklávu nepomôže. A prakticky nechá Turecku voľnú ruku, aby takto pomohlo vyhrať prezidentovi Azerbajdžanu Ilhamovi Alievovi vojnu.

Gressel aj analytik Strategic Analysis Ján Cingel, ktorý sa regiónu venuje dlhodobo, tiež podčiarkujú, že Rusko navyše vojnu cynicky využilo, aby oslabilo premiéra Pašinjana, ktorý bol produktom revolúcie z roku 2018.

Fenomén, ktorý Kremeľ od oranžovej revolúcie v roku 2004 na Ukrajine vníma ako zásadnú hrozbu, čo vidno aj pri jeho postoji k masívnym protestom v Bielorusku.

Postoj Moskvy tak umožnil Turecku bez obáv umiestniť v októbri 2020 v Azerbajdžane svoje útočné lietadlá F-16. Tie Azerbajdžanci použili, aby si zabezpečili nebo pred akýmkoľvek útokom zo strany arménskych strojov. Jerevan si musel vystačiť s ôsmimi Su-30, ktoré dostal od Rusov v lete, „ale nakoniec sa ich ani nesnažil využiť v súboji s azerskými dronmi a F-16“. Moskva zabránila tomu, aby Jerevan išiel do otvorenej konfrontácie s Tureckom, a ponúkla rivalom Arménska prevahu na nebi ako na striebornom tanieri – a to sa podľa Gressela stalo rozhodujúcim.

Rusko sa na porážku spojenca pozeralo ako nezúčastnený pozorovateľ, aby nakoniec vstúpilo do konfliktu ako „mierotvorca“. Európa bola celý čas mimo, ako by sa jej najdlhšie trvajúci zamrznutý konflikt na hraniciach dvoch kontinentov netýkal.

„Západ – vrátane dvoch západných predsedajúcich krajín Minskej skupiny OBSE, Francúzska a USA, ako aj EÚ – bol z rokovaní vynechaný,“ hovorí analytik Cingel, a Rusku to vyhovuje. „Prakticky tak vylúčilo Západ z rozhodovania o bezpečnostnej štruktúre južného Kaukazu, ktorá zabetónovala vzťahy na minimálne najbližších 5 rokov, no pravdepodobne aj na dlhšie,“ dodáva.

Lekcia 2: Ruský dáždnik vs. umelá inteligencia

Arméni síce mali k dispozícii ruské protiraketové systémy, ale v boji, kde Azerbajdžanci používali nakúpené drony z Turecka či Izraela, si nevedeli rady.

„Podobne ako v Sýrii či Líbyi sa ruské protiletecké systémy ukázali ako neefektívne proti malým a pomalým dronom,“ hovorí Gressel. To síce vyvolalo debatu, ako veľmi sa preceňuje ruský obranný systém – lenže na takýto záver je podľa analytika ešte priskoro. Najmä preto, že Arménsko disponovalo starou ruskou technikou ešte z 80. rokov, ktorá je naprogramovaná na iný typ cieľov – rýchlo sa pohybujúce bojové lietadlá.

Ani tie najnovšie systémy, ktoré Rusko predalo Turecku, Sýrii či Severnej Kórei a Iránu, však podľa neho nedokážu zbierať surové radarové dáta z rôznych radarov, aby ich spojili do jednej situačnej správy. Odborne sa tomu hovorí plot-fusion a podľa Gressela je to základ na zachytenie malých a ťažko pozorovateľných cieľov, ako sú moderné drony a špionážne letecké stroje.

Arménsko tiež nebolo podľa neho schopné prerušiť komunikáciu medzi nepriateľskými dronmi a ich riadiacimi stanicami. Až v posledných dňoch vojny Rusko podľa Gressela použilo elektronický systém Krasucha v arménskom meste Gjumri, aby zastavilo hlbokú azerbajdžanskú špionáž.

Táto skúsenosť podľa Gressela bude krajiny, ako sú Spojené štáty, Čína i Rusko, ale aj Turecko, Izrael či Južná Afrika, ešte viac motivovať k výskumu umelej inteligencie a autonómnych zbraňových systémov.

Lekcia 3: Kreatívne myslenie

Gressel si všíma aj ďalší zaujímavý fakt.

Pred vojnou bolo po taktickej stránke Arménsko na čele. Preto v 90. rokoch získalo Karabach a s ním aj sedem pridružených azerbajdžanských oblastí a udržalo si ich tak dlho.

„Mali lepších dôstojníkov, motivovanejších vojakov a agilnejších lídrov,“ píše Gressel. A to sa podľa neho vždy ukázalo ako kľúčové. Baku sa však poučilo.

Preto prišli s dronmi: pomocou nich si najskôr zanalyzovali arménske pozície a umiestnenie jednotiek. Potom, ako dodáva Gressel, mohli s ich pomocou zacieliť a účinne oslabiť arménsku obranu. Drony priviedli na front ťažké delostrelectvo, raketové systémy s kazetovou muníciou či izraelské balistické rakety LORA, aby zničili mosty alebo cesty spájajúce jednotky s frontom.

Nebolo to len vďaka dronom – upozorňuje však Gressel. Baku vyhralo, pretože dokázalo integrovať technológiu do mechanizovanej bojovej techniky a zvýšilo tak svoju efektivitu.

„Keď bola arménska strana neschopná poslať rezervné sily do bitky, azerbajdžanská armáda sa pohla ďalej, v akomkoľvek počte chcela, aby prevýšila izolované arménske pozície.“ A vo vysokohorskom regióne, ktorý mal predsa Azerbajdžancov zastaviť, to zafungovalo.

Pre drony bola navyše jediná cesta v horách ľahkým miestom, aby zbadali svoje ciele. Prehratá bitka o Šušu potom znamenala už len to, že Jerevan nemal na výber a musel kapitulovať.

Gressel upozorňuje Západ, aby zároveň nepreceňoval rolu dronov. Počet zničených strojov bol podľa neho prehnaný. Upozorňuje napríklad na to, ako azerský Sputnik informoval o takom počte zničených tankov, aký Arménsko ani nemalo v aktívnej zálohe.

Určite sa však podľa neho dá oceniť taktické použitie dronov pri posilnení konvenčných ozbrojených operácií. Za intelektuálnou kreativitou vidí vojenských poradcov z Turecka, ktoré pomohlo Baku vyhrať vďaka know-how aj dodávkam hardvéru.

Lekcia 4: Varovanie pre EÚ

Európa by sa podľa Gressela nemala pozerať na túto vojnu iba ako na konflikt dvoch chudobných krajín. Žiadna európska armáda podľa neho napríklad nemá radar s vysokým rozlíšením na zachytenie dronov, ktorým by dokázala spoľahlivo chrániť svoju vlastnú výzbroj.

„Akurát Francúzsko a Nemecko má protidronové rušičky a zariadenia na ochranu základní. Väčšina armád EÚ – obzvlášť malé členské krajiny by si počínali rovnako zúfalo ako arménska armáda v modernej kinetickej vojne. To je dôvod na zamyslenie a obavy,“ varuje Gressel.

Podľa Cingela je okrem toho dôležité, aby Západ tlačil na dôsledné vyšetrenie a potrestanie porušovanie práva vo vojne (ius in bello).

„Či už išlo o používanie kazetovej munície proti civilnému obyvateľstvu obomi stranami, použitie bieleho fosforu a termitu v zalesnených oblastiach Azerbajdžanu, o popravovanie a týranie vojnových zajatcov, alebo o nasadenie žoldnierov zo Sýrie.“