Denník N

Tu bol kedysi Königsberg! Strhujúci Východopruský denník nemeckého aristokrata

Zápisky Hansa von Lehndorffa sú labuťou piesňou niekdajšej metropoly Východného Pruska.

„Pred očami sa vám rozprestrie more domov a nad nimi mohutný hrad, korunovaný početnými vežami. Keď však dorazíte do cieľa, nevyhnutne pocítite sklamanie. Železničná stanica a skromné námestie pred ňou pôsobia nepríjemne, priam rusky,“ váhavo vítal bedeker z roku 1927 vlakového cestujúceho v Königsbergu. Vtedy by sotva niekto predpokladal, že mesto s týmto názvom o dvadsať rokov nebude existovať. Za labutiu pieseň metropoly považujem Východopruský denník od Hansa von Lehndorffa (Artforum, 2020).

Hviezdne nebo nad hlavou

Najvýchodnejšie nemecké mesto sa kedysi považovalo za začiatok Európy. Od trinásteho storočia tam cisár i pápež vysielali rytierske rády šíriť kresťanstvo – od slávnej reči pápeža Urbana II. na koncile v Clermonte sa v mene viery smeli inoverci aj vraždiť.

Za pýchu kozmopolitnej metropoly a osvietenskej buržoázie sa považovala slávna univerzita na ostrove na rieke Pregel. Od roku 1770 tam logiku prednášal najslávnejší rodák, filozof Immanuel Kant. Z mesta prakticky nikdy neodišiel, lebo podľa neho predstavovalo „ideálne miesto na rozširovanie ľudských poznatkov.“ Pozoroval hviezdne nebo nad hlavou a objavil v sebe mravný zákon, čo jeho myseľ napĺňalo vždy novou a rastúcou úctou.

Po prvej svetovej vojne územie stratilo prirodzené spojenie s Nemeckom, zostal len Poľský (gdanský) koridor. Východné Prusko sa stále viac pretváralo na mýtus, na idealizovanú provinciu a zároveň na germánsku národnú úlohu. V medzivojnovom období sa považovalo za česť každého patriota navštíviť „nemecký východ“. Lesy, jazerá, more, hrady, úrodné polia, ľudové piesne v dialekte či „klopse“, guľky z mletého mäsa a sardiniek na königsberský spôsob so smotanovou omáčkou a kaparami predstavovali imaginárny vidiecky svet, ešte nepoškvrnený modernou.

Niekdajšie Východné Prusko na dobovej mape.

Rodisko velikánov

Vo vile s výhľadom na deltu rieky Neman (nem. Memel) strávil posledné tri letá nevinnosti aj spisovateľ Thomas Mann. Napísal tam časť rozsiahlej románovej tetralógie Jozef a jeho bratia. Cesta z Mníchova na rodinnú dovolenku trvala dva dni vlakom a ešte dve hodiny parníkom, ale stálo to za to.

„Fascinujúci svet premenlivých pieskových dún, borovicových a brezových lesov obývaných losmi medzi lagúnou a Baltským morom či divoká majestátnosť pláže nás očarili natoľko, že sme si na odľahlom mieste zriadili bydlisko.“ Roku 1933 museli Mannovci utiecť pred nacistami z Nemecka a do letného domu sa už nikdy nevrátili. Z Východného Pruska pochádzal aj prozaik Siegfried Lenz.

V Königsbergu strávila detstvo filozofka Hannah Arendt, ktorej rodina utiekla pred pogromami z Ruska. Humanistka Marion Gräfin Dönhoff sa narodila na zámku Friedrichstein. Po vyhnaní patrila k zakladateľkám vplyvného týždenníka Die Zeit. Po úvodnom šoku presadzovala zmierenie so ZSSR, lebo stratené nemecké územia sa dajú „milovať aj bez vlastníctva“.

Trakénsky kôň – súčasť pruského mýtu.

Bojachtiví Prusi

Jadro pruského mýtu tvoril militarizmus.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie