Fidesz prevzal kontrolu nad krajnou pravicou a úspešne preberá jej agendu

Pred stým výročím podpísania Trianonskej mierovej zmluvy silneli obavy o radikalizáciu maďarskej pravice. Vyvolávali to aj konfrontačné prejavy premiéra Viktora Orbána.

Výročie nakoniec prebehlo bez výrazných konfliktov. Výroky maďarských politikov ukázali, aké naratívy o Trianone podporuje Orbánova vláda a v čom sa tieto prístupy odlišujú od predstáv extrémistov. Tých rozdielov nie je veľa, tvrdí nezávislý think tank Political Capital, ktorý publikoval obsiahlu štúdiu o vývoji maďarskej krajnej pravice v kontexte stého výročia Trianonu.

Fidesz prevzal skoro všetky rétorické prvky krajnej pravice v súvislosti s Trianonom. Vytlačil zo scény nielen opozičnú stranu Jobbik, ale aj väčšinu extrémistických organizácií.

Krajná pravica sa preskupila po voľbách v roku 2018 a v súčasnosti funguje ako testovací priestor vlády v ideologických otázkach. Jej predstavitelia väčšinou podporujú Orbánovu politiku, aj keď vidia potrebu tlačiť ju ešte ďalej doprava.

Hlavnými aktérmi tejto scény sú hnutie Mi Hazánk (Naša vlasť), ktoré sa odtrhlo od Jobbiku pred dvomi rokmi, a organizácia Légió Hungária, ktorej hlavnou činnosťou sú pouličné demonštrácie. Vládna moc proti nim aktívne nezasahuje, práve naopak: ich nápady a návrhy rada preberá, dokonca sa nimi riadi aj pri zmenách ústavy.

Fidesz má všetko pod kontrolou

Trianon a osud zahraničných Maďarov sú v maďarskej politike zásadnými témami, ktoré však výrazne rozdeľujú politikov. Štúdia Political Capital poukazuje na to, že nešikovné riešenie tejto témy ľavicovo-liberálnymi vládami pred rokom 2010 rozhodujúcim spôsobom prispelo k posilneniu Viktora Orbána. Ľavicové a liberálne strany dlhodobo nemajú odpovede na otázky súvisiace s Maďarmi žijúcimi v okolitých krajinách a Orbán ich bezradnosť vedome využíva na posilňovanie svojej pozície.

Vidieť to aj na jeho rétorike, pokiaľ ide o Trianon. Hlavné naratívy v súčasnej maďarskej politike vysvetľujú túto historickú udalosť nasledujúcimi spôsobmi:

• dôsledok vojnovej prehry,
• dôsledok prehnaných požiadaviek veľmocí,
• najväčšia historická krivda,
• výsledok sprisahania vnútorných nepriateľov,
• ľavica útočí na svoj vlastný národ,
• výsledok sprisahania slobodomurárov.

Tieto vysvetlenia používali v minulosti strany a organizácie krajnej pravice, ale postupne sa stali súčasťou rétoriky vládnej strany. Jediný naratív, ktorý vládna strana neprevzala od extrémistov, je možnosť revízie.

Neznamená to, že sa tento motív u politikov Fideszu vôbec nevyskytuje, ale nie je to súčasťou vládneho mainstreamu. Vo veci revízie však neexistuje jednotné stanovisko ani na scéne krajnej pravice. „Zdá sa, že revíziu používajú radšej na budenie pozornosti alebo na škandalizáciu, a nie na hľadanie skutočných riešení,“ tvrdia autori štúdie.

Hnutie Mi Hazánk otvorene hovorilo o revízii hraníc ako o jednom z možných riešení dôsledkov Trianonu popri odškodnení a autonómii. Iné organizácie sú vo veci zmeny hraníc skeptické. Šéf organizácie Légió Hungária napríklad povedal, že technicky nie je pravdepodobné, že môže dôjsť k revízii. Možné je to iba v principiálnom alebo morálnom zmysle. Viacerí ďalší lídri hovorili o revízii ako o nereálnej požiadavke.

Extrémisti pochválili Matoviča

Samotný Viktor Orbán mal v súvislosti s Trianonom dvojakú rétoriku a tým udával smer všetkým ostatným predstaviteľom vlády a vládnej propagande. Na začiatku roka mal Orbán medzinárodnú tlačovú konferenciu, na ktorej si zvolil vyslovene zmierlivý štýl.

„Výročia sú dôležité a pravda musí odznieť, ale čo sa týka budúcnosti, nám to nepomáha,“ vyhlásil Orbán. Zdôrazňoval, že sa treba usilovať o dobré vzťahy so susedmi a budovať silnú strednú Európu.

Keď rečnil pre svoje vlastné publikum, bol už militantnejší. Dva dni po výročí 6. júna mal prejav v meste Sátoraljaújhely, kde hovoril o sprisahaní západných veľmocí, o najväčšej historickej krivde a naznačoval kultúrnu prevahu Maďarov nad ostatnými národmi.

Práve tieto naratívy prevzali provládne médiá, ktoré zdôrazňovali aj to, že „domáca a bruselská ľavica“ útočí na svoj vlastný národ. S výročím spájali otázku migrácie a boj za suverenitu Maďarska proti záujmom Európskej únie. Hlavným odkazom propagandy v súvislosti s výročím bolo, že riešením je národná politika vlády. Téma revízie sa v propagande neobjavovala.

Prejav slovenského premiéra Igora Matoviča k stému výročiu Trianonu, v ktorom vyzval na spoluprácu a uznanie spoločných dejín, hodnotili maďarskí extrémisti pozitívne, ale nie s absolútnym nadšením.

Matoviča väčšinou za jeho slová chválili, ale v súvislosti s budúcnosťou už boli opatrnejší. Podpredseda Jobbiku Márton Gyöngyösi, ktorý mal v minulosti antisemitské prejavy v maďarskom parlamente, písal o Matovičovom geste veľmi pozitívne a vyzval ho na ďalšie kroky, najmä na udelenie autonómie slovenským Maďarom.

Kríza krajnej pravice

Postupná radikalizácia Fideszu dostala maďarskú krajnú pravicu v polovici uplynulého desaťročia do krízy.

Hlavné ciele pravičiarov sa naplnili: odstaviť ľavicu a liberálov a vytvoriť „národnú vládu”. Radikalizácia Fideszu nabrala na sile v roku 2015 hlavne vďaka téme migrácie: spustili nenávistné kampane proti prisťahovalcom, Georgeovi Sorosovi a Európskej únii.

Jobbik, ktorý dovtedy riadil a financoval krajnú pravicu a extrémistické organizácie s ním intenzívne spolupracovali, bol rýchlo z tejto scény vytlačený. V tomto období si v Jobbiku uvedomili, že Fidesz im zobral všetky témy, a strana sa začala posúvať do stredu politického priestoru. Extrémistické organizácie prerušili s Jobbikom spoluprácu v roku 2016, keď sa strana stala už súčasťou mainstreamu.

Istá rovnováha nastala až po voľbách v roku 2018, keď vzniklo hnutie Mi Hazánk a organizácia Légió Hungária, ktoré hlásia „návrat ku koreňom“, teda k tvrdej extrémistickej politike.

Ako vidia extrémisti radikalizáciu Fideszu? Myslia si, že orbánovci do takej miery zjednodušujú témy krajnej pravice, že znemožňujú diskusiu o hlbších súvislostiach.

Spoločenská atmosféra sa podľa lídrov krajnej pravice zmenila v prospech týchto tém. Spoločnosť sa stala otvorenejšou k ich prístupu aj vďaka činnosti vládnej propagandy. Aj samotné organizácie majú väčší priestor a štátne orgány ich aktivite nebránia tak ako pred nástupom Fideszu v roku 2010.

Tlačia Budapešť svojím smerom

Lídri extrémistov politológom povedali, že extrémisti tlačia vládu správnym smerom.

Fidesz ich využíva na testovanie extrémistických myšlienok, z ktorých aplikuje spoločensky najúspešnejšie riešenia. Dobrým príkladom takejto „spolupráce“ bolo, keď poslankyňa hnutia Mi Hazánk verejne skartovala rozprávkovú knihu o sexuálnych menšinách a iných vylúčených skupinách. Vláda využila spoločenskú náladu na predloženie novely ústavy, ktorou chce chrániť „tradičnú rodinu“ a „kresťanskú výchovu“.

Lídri extrémistov považujú politiku Fideszu v podstate za správnu. „Vo Fidesze sú tiež národniari, ale nie sú takí odvážni,” odpovedali na otázku Political Capital. „Čo sa považuje dnes za extrémizmus, o desať rokov bude súčasťou vládneho maisntreamu,“ dodal ďalší extrémista.

Ako príklad uvádzajú tému etnickej homogenity: tento výraz, ktorý sa pred niekoľkými rokmi ešte považoval za neakceptovateľný, použil v roku 2017 aj Orbán.

Ako na to poukázala sociologička Anikó Félix na online prezentácii štúdie, vláda nepreberá od extrémistov úplne všetko. V súvislosti s koronavírusom orbánovci nehovoria o konšpiračných teóriách a aj antisemitizmus vlády je sofistikovanejší než u extrémistov.

Extrémisti sú vo všeobecnosti radikálnejší ako vláda, ale už aj oni sa naučili pohybovať v mantineloch zákona. Nehovoria verejne o potrebe násilia, iba o možnosti sebaobrany. Hlavné témy extrémistov a vlády sa však v poslednom období jednoznačne prekrývajú: do popredia sa dostáva boj proti „LGBTQ propagande“, ale v centre ich pozornosti ostáva migrácia a postavenie Rómov.

Vplyv na zahraničných Maďarov

Bezprostredný politický vplyv extrémistov nie je v Maďarsku výrazný. Hnutie Mi Hazánk sa pravdepodobne nedostane do parlamentu vo voľbách v roku 2022. Stačí im však získať jedno percento hlasov, aby dostali štátnu dotáciu a mohli počítať s dlhodobým fungovaním, vysvetľuje novinár portálu 24.hu Gergely Miklós Nagy.

Extrémistické hnutie má podporu Fideszu, potvrdzuje štúdia. Existuje na to množstvo dôkazov, hovorí politológ Bulcsú Hunyadi. O kampani hnutia pred eurovoľbami v roku 2019 informovali provládne médiá podrobne a bez kritického kontextu. V doplnkových voľbách dosahuje hnutie dobré výsledky a má aj priebežne dobrý dosah na médiá.

Extrémistické organizácie si budujú v poslednom čase aj medzinárodné kontakty. Najaktívnejšia je v tejto oblasti podľa Political Capital organizácia Légió Hungária, ktorá je členkou celoeurópskej asociácie spolu s bulharskými, českými, francúzskymi, poľskými a nemeckými organizáciami.

Spoluprácu so slovenskou krajnou pravicou štúdia nepotvrdzuje.

Aký vplyv majú extrémisti na slovenských Maďarov? V poslednom období už uprednostňujú medzinárodné kontakty pred budovaním vplyvu medzi zahraničnými Maďarmi. V minulosti si na Slovensku vybudoval štruktúru Jobbik, ktorý si v Dunajskej Strede zriadil aj kanceláriu. Po zostupe Jobbiku sa však jeho činnosť medzi zahraničnými Maďarmi stala postupne bezvýznamnou.

Podľa Bulcsúa Hunyadiho sú maďarskí extrémisti v súčasnosti najsilnejší v rumunskom Sedmohradsku – nejde o veľké skupiny, ale o desiatky ľudí, ktorí organizujú politické podujatia.

Rumunská polícia však proti nim tvrdo zasahuje. Ich činnosť na Slovensku poklesla rovnako ako v Srbsku, na Ukrajine už v podstate nie sú prítomní. Súvisí to aj s ovplyvňovaním maďarských menšín Fideszom, dodáva politológ. Najaktívnejším medzi zahraničnými Maďarmi je Fidesz, ktorý ich podporuje významnými dotáciami.