Americký denník Wall Street Journal v článku opisujúcom neochotu nových členských krajín Európskej únie prijímať utečencov cituje aj hovorcu slovenského ministerstva vnútra, ktorý povedal, že Slovensko chce len kresťanských utečencov. Jeho výrok spolu s vysvetlením, že je to tak preto, lebo na Slovensku nie sú mešity a moslimom by sa u nás aj tak nepáčilo, si všimli aj viaceré svetové médiá.
„Mohli by sme zobrať moslimov, ale na Slovensku nemáme mešity. Ako by sa tu mohli moslimovia integrovať, keby sa im tu nepáčilo?“ cituje hovorcu ministerstva Ivana Netíka britský The Telegraph.
O Slovensku sa vo svetovej tlači príliš nepíše. Niektorí ich čitatelia v diskusiách rozhodnutie Slovenska podporovali s tým, že krajina má právo určovať si svoje vlastné pravidlá, iní ho označovali za diskrimináciu. Viacerí zase pripomínali, že moslimovia na to, aby sa modlili, nepotrebujú mešitu.
Aj tak u nás nechcú zostať
To, že v členských krajinách EÚ je zakázaná akákoľvek forma diskriminácie, potvrdila v BBC aj hovorkyňa Európskej komisie Annika Breithard. Nechcela sa priamo vyjadrovať k Slovensku, hovorila skôr všeobecne. BBC cituje hovorcu Roberta Kaliňáka (Smer), ktorého nesprávne označuje za Ivana Metíka. „Chceme skutočne pomôcť Európe s touto migračnou vlnou… ale sme len tranzitnou krajinou a títo ľudia nechcú zostať na Slovensku,“ povedal britskej stanici.
Hoci napríklad článok vo Washington Post opisuje výhrady proti migrantom aj bruselskej politike, ktorá chcela presadiť systém kvót na prijímanie utečencov vo viacerých krajinách, do titulku sa dostalo práve Slovensko. Noviny tiež spomínajú rozhovor premiéra Roberta Fica pre rakúsky Der Standard, kde okrem iného povedal, že Slovensko nebombardovalo Líbyu a ani nevytvorilo problémy v severnej Afrike.
Chaos v Líbyi spôsobený pádom vlády plukovníka Kaddáfího prispieva k tomu, že z krajiny sa stala východisková krajina pre prevádzačov ľudí cez Stredozemné more.
Al Arabíja: Vyberá si aj Grécko
Al-Arabíja, ktorá tiež dala do titulku, že Slovensko nemôže prijať moslimov, lebo nemá mešity, pripomína, že Slovensko nie je jedinou krajinou, čo uprednostňuje jednu skupinu migrantov pre druhou. Podľa nej Gréci napríklad preferujú utečencov zo Sýrie. Reuters to však vysvetľuje tak, že Gréci predpokladajú, že Sýrčania skutočne utekajú pred vojnou, kým napríklad u Afgancov či Pakistancov môžu byť dôvody úteku aj ekonomické.
Foreign Policy na svojom blogu o slovenskom rozhodnutí odmietnuť moslimských utečencov píše: „Odmietať moslimov v kontexte tejto migračnej krízy nie je iba diskriminačné. Nie je to tiež nápomocné, ak berieme do úvahy, že najviac migrantov je zo Sýrie, krajiny, kde dominujú sunnitskí moslimovia.“
O Slovensku a jeho postoji k migrantom písal aj Spiegel, Telegraph, Daily Mail, či turecké noviny Sabah, podľa ktorých Slovensko namieta proti európskemu ideálu multikulturalizmu.
Celé stanovisko slovenského ministerstva vnútra
Je to vec, o ktorej už rozprávali ministri vnútra na Rade ministrov aj samotný premiér.
Slovensko odmietol kvóty na migrantov, pretože si myslíme, že je to nebezpečný návrh. Rieši sa len dôsledok ale nie príčina. Dnes máme rozdeliť 40 000 migrantov (Slovensko viac ako 1000), ale do Európy denne prúdia ďalšie tisícky. Koľko si budú musieť rozdeliť európske, keď tu bude milión alebo dva milióny migrantov.
Slovensko ponúklo EÚ pomoc v prípade súčasnej vlny migrácie v troch rovinách.
Príjmeme 200 kresťanských rodín zo Sýrie, ktoré s pomocou UNHCR a IOM, mimovládnych organizácií vrátane katolíckej charity budeme integrovať do slovenskej spoločnosti. Kresťanov pre to, lebo si myslíme, že majú veľký potenciál bez problémov sa začleniť do našej spoločnosti.
Slovensko je pre mnohých migrantov len tranzitná krajina, preto mnohí migranti u nás nežiadajú o azyl, pretože v zmysle Dublinského protokolu by tu museli zostať. Radšej riskujú vyhostenie a opätovne sa snažia dostať do cieľa svojej cesty, ktorý je vo väčšine prípadov v krajinách západnej Európy, Veľkej Británie alebo v Škandinávskych krajinách.
Na Slovensku je veľmi malá skupina moslimov, neexistuje tu infraštruktúra, nie je tu žiadna mešita. Mnohí migranti z moslimských krajín preto nemajú dôvod u nás začať nový život a ich cieľ je niekde inde, väčšinou v krajinách, kde majú infraštruktúru, kde majú príbuzných alebo blízkych a kde majú väčší potenciál začať nový život. Nemôžete niekomu prikázať, že teraz budete žiť na Slovensku, tak ako to prikazujú kvóty. Títo ľudia by po dvoch dňoch odtiaľto odišli a zase by len smerovali do svojej finálnej krajiny. To nie je nič proti náboženstvu ani diskriminácia, to je len snaha Slovenska aby tá integrácia bola úspešná. Lebo ak tí ľudia prídu na Slovensko a aj tak našu krajinu opustia, potom je tá solidarita falošná a neúprimna.
Dobrým príkladom je Maďarsko, kde majú dnes od začiatku roka viac ako 100 000 migrantov, 85 percent z nich Maďarsko opustí do dvoch dní a smerujú ďalej.
Slovenská migračná politika aj oficiálne dokumenty deklarujú, že Slovensko sa pri prijímaní utečencov riadi princípom kultúrnej blízkosti, ktorý považuje za faktor lepšej šance na integráciu. Ak však príde migrant z moslimskej krajiny, rozhodne sa požiadať o azyl na Slovensku a žiť na Slovensku, vstúpi do štandardného azylového procesu v zmysle všetkých platných zákonov.
Slovensko ju solidárna krajina a v rámci svojich možností pomáha. Už od roku 2008 robíme tzv. humanitárne transfery, kedy si vyberáme ľudí (300 ročne, najmä ohrozené skupiny matky s deťmi) priamo z utečeneckých táborov v Sýrii, privezieme ich na Slovensko, poskytneme im zdravotnú starostlivosť, jedlo, ubytovanie. Počas polročného pobytu ich pripravujeme na nový život vo finálnej krajine, predovšetkým v USA. Tento rok počet transferov zvýšime na 500.
Okrem toho Slovensko ponúklo Rakúsku 500 miest v azylovom centre v Gabčíkove pre rakúskych azylantov. Tí budú u nás ubytovaní do skončenia azylového procesu a potom sa vrátia do Rakúska. Ide o dvojročný projekt, počas ktorého Slovensko platín ubytovanie a stravu, zvyšné náklady sú na rakúskej strane.
[unlock text=“free“]
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Jana Shemesh





























