Denník N

Náhoda či cynizmus? Mladú tvorbu zakázali na Medzinárodný deň ľudských práv

Záverečná redakčná zostava: zľava Ján Štrasser, Gita Vyskočilová, Gita Ferková, Ján Buzássy, Ivan Štrpka (chrbtom) a v podrepe Peter Repka. Foto - Juraj Bartoš
Záverečná redakčná zostava: zľava Ján Štrasser, Gita Vyskočilová, Gita Ferková, Ján Buzássy, Ivan Štrpka (chrbtom) a v podrepe Peter Repka. Foto – Juraj Bartoš

Presne pred 50 rokmi – 10. decembra 1970 – normalizátori zlikvidovali mesačník pre literatúru, umenie a život Mladá tvorba.

Ten článok o futurológii, ktorý vyšiel v Mladej tvorbe začiatkom roka 1970, sa volal Môžeme predvídať slovenskú budúcnosť. Dobrá téma pre okupovanú krajinu, pomaly sa zžívajúcu s poznaním, že čím viac sa sľubovaná dočasnosť prítomnosti cudzích vojsk mení na večnosť, o to dočasnejšia je existencia všetkého, čo sa nezhodovalo s cieľmi normalizátorov československej spoločnosti. A partia okolo Mladej tvorby vedela aj bez futurológov, že sa to týka aj jej.

Je to náhoda, že oficiálny koniec mesačníka Mladá tvorba v roku 1970 pripadol na 10. december? S istou pravdepodobnosťou možno povedať, že agilným normalizátorom sa ani neprisnilo, že ten dátum každoročne patrí Medzinárodnému dňu ľudských práv. Ak sa však mýlime a táto skutočnosť im predsa len bola známa, a teda nešlo o náhodu, je to ešte horšie – bol by to prejav cynického výsmechu i jasný odkaz do nastávajúcich svetlých zajtrajškov.

To však nič nemení na dobrom nápade pripomenúť si práve dnes (alebo presnejšie, aj dnes, lebo fenomén Mladej tvorby je v slovenskej kultúre permanentne prítomný), ako to bolo v začiatkoch, pokračovaní i koncoch tohto periodika, ktoré sa deklarovalo a aj profilovalo ako mesačník pre literatúru, umenie a život.

V dnešnej špeciálnej prílohe sa o to postarali ôsmi pamätníci (Ján Štrasser, Ján Buzássy, Alta Vášová, Tomáš Janovic, Peter Repka, Ivan Štrpka, Dušan Dušek a Peter Zajac) textami neobmedzujúcimi sa žánrovým zošnurovaním – jedni viac publicisticky so zameraním na faktografiu či atmosféru časopisu existujúceho v rokoch 1956 až 1970, iní zasa ukážkami svojej literárnej tvorby.

Samozrejme, že rozmanité spomínania prinášajú aj nečakané fajnovosti čara nechceného. Napríklad názor, že sloboda slova vždy je a aj bude problém výlučne hygienicko-epidemiologický, by sme dnes, stratení v presile covidových informácií, možno prijali ako ďalší fakt, ktorému ani nemusíme rozumieť. Nie je ani jasné, nakoľko tomu rozumeli švárne dojičky z polstoročia starého textu Tomáša Janovica v mladotvorbovej prílohe Infarkt, ktoré k tomuto odvážnemu názoru dospeli po „ťažkej diskusii o Kierkegaardovi“.

Ich ďalší osud nám už nie je známy, zato isté je, že aj keď Mladá tvorba „nezomrela na Infarkt“, jeho prekypujúca recesia poslúžila normalizátorom pri chystanej likvidácii slobodomyseľného časopisu ako ďalší klinec do jeho rakvy.

Ján Štrasser

Naša Mladá tvorba

Literárny časopis Mladá tvorba vychádzal 15 rokov. Vznikol na jeseň 1956 ako produkt vtedajšej prvej vlny (či skôr vlnky) politického odmäku v poststalinskom Sovietskom zväze aj v jeho satelitoch. Mladá literatúra namiesto (presnejšie povedané: okrem) ideologických fráz začala hľadať a objavovať človeka.

Moja/naša (náš = my, ktorí sme sa dnes zišli na stránkach Denníka N) Mladá tvorba je neskoršia, patrí do šesťdesiatych – isteže, úžasných, fantastických, neprekonateľných, ale najmä dnes často mýtizovaných – rokov minulého storočia. Keď som začiatkom šesťdesiatych rokov začal písať prvé básne, začal som ju čítať a veľmi som túžil mať v nej niečo uverejnené.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie