Odkaz Dňa ľudských práv
Všetci ľudia sú ľuďmi, so všetkými atribútmi, ktoré k tomu patria.
Autor je nezávislý expert spolupracujúci so stranou Most-Híd,
predseda Helsinského výboru pre ľudské práva na Slovensku
Žijeme turbulentné časy. Podľa niektorých politikov dokonca najťažšie od druhej svetovej vojny. Iste, pandémia, ako každá neznáma prírodná pliaga, vnáša do života ľudí a celej spoločnosti neistotu, obavy, strach, spôsobuje veľké škody a často aj smrť.
Nemali by sme však zabúdať na to, že najväčšie a najnenapraviteľnejšie škody dokáže človeku spôsobiť nie príroda, ale človek sám. Človek, ktorý si na seba natiahne uniformu moci. Človek, ktorý tú moc dokáže príšerne zneužiť.
Je dobré si túto pravdu, o ktorej nás učí história ľudstva, pripomenúť dnes, v Deň ľudských práv. V deň, keď bola v roku 1948 Valným zhromaždením OSN prijatá Všeobecná deklarácia ľudských práv, jeden z najvýznamnejších a najrevolučnejších dokumentov v dejinách.
Je dôležité si deklaráciu pripomenúť aj teraz, tridsať rokov od demokratického obratu vo vývoji našej strednej Európy. Zdá sa mi totiž, že mnohí, ktorí o ľudských právach hovoria, vlastne doteraz nepochopili skutočný význam tej deklarácie, nepochopili, čo je v nej podstatné, nepochopili, čo je vlastne tá kultúra ľudských práv.
Nepochopili, že ona nie je abstraktnou teóriou zaliatou do ústavy a zákonov, ktorú z času na čas, keď nevyhovuje aktuálnym mocenským záujmom, možno odložiť pekne nabok. Ľudské práva sú a musia byť neoddeliteľnou, praktickou, každodennou súčasťou života demokratickej spoločnosti.
Správnemu pochopeniu na Slovensku možno bráni aj nedokonalý preklad. Názov Všeobecná deklarácia ľudských práv nevyjadruje zmysel pôvodného anglického názvu Universal Declaration of Human Rights. Jej podstata totiž tkvie práve v koncepte univerzálnosti, ktorý slovo „všeobecná“ vôbec nedokáže plne postihnúť.
