Denník N

Analytička: Slováci robia veľa zlých finančných rozhodnutí. Doplatia na to na dôchodku

Lenka Buchláková, ekonomická analytička spoločnosti FinGO.sk
Lenka Buchláková, ekonomická analytička spoločnosti FinGO.sk

Drvivá väčšina Slovákov nevie narábať s peniazmi. Oproti západu len malé percento ľudí reálne investuje. Školy to neučia, štát o finančnú gramotnosť ľudí príliš nedbá. Podľa ekonomickej analytičky Lenky Buchlákovej z FinGO.sk prerábajú Slováci v málo výnosných dlhopisových fondoch a aj samotných bankách stovky eur ročne, pričom za investovanie mylne považujú aj 20-eurové sporenie. Mnohí sa nedostanú ani k tomu. Oberajú sa pritom o možnosť mať lepšiu starobu, ktorú podľa nej štát v súčasnej situácii nevie zabezpečiť.

Prečo ľudia nešetria?

Hlavným argumentom je, že nie je z čoho. Tretina Slovákov žije od výplaty k výplate, nemajú na nečakané finančné výdavky, akými sú napríklad oprava pokazeného auta či práčky, alebo keď skončia na PN-ke, a musia pokryť vyššie výdavky na zdravotnú starostlivosť. Dlhodobá rezerva sa však volá preto dlhodobá, lebo sa tvorí viac rokov. To znamená, že aj malá suma môže časom narásť na slušnú rezervu. Nízkopríjmovým skupinám ľudí stačí odkladať 10 eur mesačne bokom. Vo všeobecnosti však odporúčam nechať si 10 % z celkového príjmu domácnosti. Koronakríza v tomto smere mnohým otvorila oči. Zrazu príde vírus, pozatvára celú ekonomiku, zničí pracovné miesta a zníži príjmy a vtedy sa ukáže, kto v dobrých časoch myslel aj na tie horšie.

A ak jednoducho moje príjmy nie sú také, aby som mal akúkoľvek finančnú rezervu?

Ak nie je rezerva dostatočná, je najlepšie si vybaviť „záložné“ zdroje, napríklad povolené prečerpanie na účte, prípadne kreditnú kartu. Často sú bez akýchkoľvek poplatkov, pokiaľ ich klient nevyužije. V prípade potreby peňazí, môžu na istý čas v kritickej situácii pomôcť vykryť výdavky. Slúžia však skôr na krátkodobé preklenutie nedostatku peňazí, napríklad na 2 či 3 mesiace, kým sa príjem opäť vráti do normálu. Kreditky a samotné prečerpanie sú však “drahým” zdrojom peňazí. Najdôležitejšie je zabezpečiť stabilné a včasné splácanie úverov, prípadne okamžite začať komunikovať s bankou, pokiaľ hrozí, že by v tomto smere mohlo dôjsť k problémom.

Tieto rady sa od mnohých analytikov neustále opakujú, finančnú gramotnosť riešia teraz mnohé banky v kampaniach. Míňa sa to zrejme účinku, nakoľko situácia sa v tomto smere nezlepšuje.

Možno je to len moja bublina, ale mám pocit, že už keď otvorím chladničku, tak na mňa padne „zaručená“ rada, ako zbohatnúť, tipy, ako šetriť a čo robiť, aby som sa zabezpečil na dôchodok. Naozaj neviem, kde je problém. Lebo v komunikácii s ľuďmi mám dojem, akoby o mnohých veciach počuli prvýkrát. Pritom z nášho pohľadu to vnímame tak, že o sporení, investovaní a zabezpečení dôchodku omieľame dookola to isté ako papagáje. Také základné pravidlo je, že sa musíte spoliehať na seba a svoje úspory. Štát vám na dôchodku príliš nepomôže. Štatisticky to vychádza tak, že na dôchodok začíname myslieť až okolo 40-tky, čo je dosť neskoro. Problém vidím aj v tom, že už počas produktívneho života robíme veľa zlých finančných rozhodnutí.

Aké napríklad?

Nechávame peniaze na bežnom účte, kde sú okresávané o infláciu a v podstate sa pri súčasnom takmer nulovom úročení nezhodnocujú. Nešetríme, resp. aj by sme chceli, ale systémom, že ušetrím to, čo mi na konci mesiaca zostane. Väčšinou nám nezostane nič. Možno poviem pre niekoho nepredstaviteľnú situáciu, ale ak sú napríklad mesačné výdavky domácnosti 1000 eur, výška finančnej rezervy by mala byť minimálne 6-tisíc eur. Počas štandardného obdobia je dôležité pravidelne odkladať peniaze a snažiť sa nasporiť odporúčanú sumu v horizonte maximálne 5-tich rokov. Ak je napríklad potrebné zvýšiť rezervu o 3-tisíc eur, malo by sa odkladať minimálne 50 eur mesačne.

Čo je podľa vás pri sporení najdôležitejšie?

Najdôležitejšie je jedno pravidlo, ktoré má na výsledok najvýraznejší vplyv – nezáleží až tak na výške príjmu ani na finančných možnostiach, ale najdôležitejšie je odložiť si peniaze na rezervu ako úplne prvú vec okamžite po výplate. Preto je dobré si nastaviť trvalý príkaz na finančnú rezervu na rovnaký deň v mesiaci, ako chodí výplata.

Odporúčate aj rôzne aplikácie, ktoré v súčasnosti pomáhajú sledovať výdavky?

Čokoľvek, čo vám pomôže so šetrením, je dobré. Ide v podstate o to urobiť si poriadok vo financiách. Je dôležité spísať všetky príjmy a výdavky, aké očakávate v nasledujúcich mesiacoch. V tomto prípade treba počítať aj s najhorším scenárom, čiže ak môžete prísť úplne o prácu alebo v prípade živnostníkov a firiem ak stratia zákazky, čiže tiež prídu o príjem. V prípade, že vaše výdavky prevyšujú príjmy, treba začať okamžite konať, snažiť sa dostať výdavky pod kontrolu a znížiť ich na úroveň príjmu. Pokiaľ to nie je možné, tak je potrebné hľadať riešenie, ako vykryť mesačný schodok na niekoľko mesiacov dopredu.

Ako to urobiť? 

Napríklad si na istú dobu môžete pozastaviť sporenia na dlhodobé ciele a maximálnu možnú sumu odkladajte ako rezervu. Viaceré finančné produkty sa dajú aj „pozastaviť“, resp. prerušiť ich platenie, ale záleží to od konkrétneho produktu. Často pomôže, ak vám odborník skontroluje podmienky vašich úverov alebo poistiek a nájde pre vás výhodnejšie. Usporené peniaze potom môžete odkladať na finančnú rezervu. Častokrát ide o desiatky až stovky eur mesačne, ktoré viete takýmto spôsobom ušetriť.

Dostávame sa k téme finančného poradenstva. Častokrát to má trpkú príchuť pre ľudí, nakoľko mnohí ponúkajú ľuďom aj produkty, ktoré reálne nepotrebujú.

Čudujem sa, keď ešte v dnešnej dobe príde niekto s názorom, že finančný maklér nevie pomôcť, alebo že za tým vidia niečo pofidérne. Národná banka Slovenska v poslednej dobe často menila podmienky hypoték, menili sa úroky v mnohých bankách, podmienky, za akých získate úver, za akých ho môžete predčasne splatiť a podobne. Bežný človek tieto zmeny nesleduje, niekedy ide aj o malé zmeny, ktoré nemáte šancu si naštudovať. Každá banka má nastavené iné podmienky, napríklad aj to, aký príjem pri poskytnutí hypotéky akceptuje, teda v akej výške a podobne.  Maklér vám vie poradiť, nakoľko v tom má lepší prehľad.

Čiže maklérovi nejde len o províziu tak ako si mnohí myslia?

Nehádzala by som všetkých do jedného vreca. Vo všetkých profesiách máte ľudí, ktorí riešia len svoj profit, ale väčšina v tomto segmente sú profesionáli, ktorí práveže výrazne dokážu pomôcť. My sa orientujeme aj na investovanie ako také, napríklad do ETF fondov alebo zlata. Bežne si tieto veci neštudujete, takže práve v takýchto momentoch je fajn mať odborníka, ktorý poradí.

Ako začať s investovaním, ak človek nemá o tom žiadne vedomosti?

Ako prvé pri investovaní je potrebné si určiť, na čo chceme peniaze použiť. Či chceme vytvoriť dlhodobú rezervu alebo napríklad alternatívny príjem. Či myslíme na svoj dôchodok, resp. budúcnosť svojich detí. Ešte pred samotným investovaním si musíme uvedomiť, že budúci investor musí mať vytvorený tzv. rezervný fond na vykrytie neočakávaných výdavkov. A nemať žiadne dlhy. Teda nemôžete mať nesplatené podlžnosti na kreditnej či debetnej karte a vo veľkom investovať. No a podstatná časť investovania je si určiť, koľko vlastne peňazí som schopný investovať. Niekedy sa mylne domnievame, že ak odkladáme peniaze na sporiaci účet, že vlastne investujeme. Ak sa ale pozrieme na úroky, peniaze sa nám zhodnocujú minimálne. Akcie sú jedným z najpopulárnejších spôsobov investovania. Hodnota akcií síce kolíše, ale prinášajú vyššie zisky ako investície s nižším rizikom.

Akcie predstavujú riziko, ktoré málokto chce podstúpiť.

Nie je pravdou, že na finančných trhoch človek ide do veľkého rizika a vo väčšine prípadov len prerobí. Vďaka nástrojom s fixným výnosom sa kríza klientov nemusí dotknúť. Tí dostávajú výnosy na polročnej či ročnej báze, a tým pádom nezažívajú stresy, ak trhy padajú rádovo v percentách denne. Investovanie na tzv. dlhšiu dobu sa realizuje aj vstupom na burzu. Čím dlhšia doba investície, tým predvídateľnejšie môžu byť výsledky. Kto investoval v začiatkoch tejto koronakrízy, má dnes slušné výnosy. Aktuálne trhy výrazne rastú, investorov povzbudili optimistické informácie o vakcínach proti koronavírusu.

Je vhodný čas na investovanie do zlata?

Čím skôr, tým lepšie. Zlato slúži ako uchovávateľ hodnôt a v dobách neistoty na trhoch je ako investičná kotva. Mnohí ľudia ho využívajú ako ďalšiu formu sporenia na dôchodok či pre svoje deti. Táto investícia je ľahko dostupná takmer pre každého, pretože do zlata môžete investovať už od 25 eur mesačne. Treba si uvedomiť, že hodnota peňazí dnes nie je ničím podložená. Napríklad v časoch zlatého štandardu boli papierové bankovky kryté zlatom alebo v prípade mincí z neho boli priamo vyrobené. Dnes to tak nie je a dokonca sa postupne upúšťa od ich fyzickej podoby a nahrádza sa elektronickou. V prípade problémov však môže človek prísť o peniaze i tak, že mu banka jednoducho obmedzí výber. Reálne aktíva tak v ťažkých časoch budú mať vždy nejakú hodnotu, pretože je to niečo skutočné, čo vlastníme. Od poslednej finančnej krízy z roku 2008 až doteraz prinieslo zlato zhodnotenie vo výške zhruba do 10 % ročne.

Aké percento voľných prostriedkov odporúčate investovať do zlata?

Ideálne je, ak má investor 10 až 15 % peňazí uložených v alternatívnych investíciách, kam patrí aj zlato. Je vysoko likvidné a preto ho možno veľmi rýchlo a pohodlne speňažiť kdekoľvek vo svete. Výkup investičného zlata realizuje množstvo spoločností a tak sa dá ľahko predať na najrôznejších miestach. Ideálne je, ak si investor investičné zlato nakúpi v spoločnosti, ktorá garantuje aj jeho spätný výkup. Vďaka tomu nebude mať ani v budúcnosti žiadne starosti s hľadaním najvýhodnejšieho výkupu. S vlastníctvom zlata nie sú spojené žiadne veľké náklady, obzvlášť ak sa človek rozhodne investovať do zlatých certifikátov alebo indexových fondov. Pokiaľ chce investovať do fyzického zlata, t. j. do tehličiek alebo mincí, mal by počítať s určitými nákladmi na jeho doručenie a prípadne skladovanie. Avšak vzhľadom k tomu, že aj malý kúsok zlata má veľkú hodnotu, stačí aj malý domáci trezor.

Lenka Buchláková, ekonomická analytička spoločnosti FinGO.sk

Lenka Buchláková je ekonomickou analytičkou spoločnosti FinGO.sk. Venuje sa investičným a spotrebiteľským témam. Predtým pracovala viac ako 11 rokov v médiách. Je absolventkou  medzinárodných vzťahov a diplomacie na Geneva School of Diplomacy and International Relations a  medzinárodných a európskych štúdií na University of Cambridge vo Veľkej Británii.

FinGO.sk  je najrýchlejšie rastúcou finančno-sprostredkovateľskou spoločnosťou na Slovensku, jej obrat za rok 2019 medziročne stúpol o 66 percent. Spoločnosť je postavená na princípe broker pool-u a klientom aj maklérom prináša pohodlie, férovosť a unikátne technológie. FinGO.sk ponúka komplexné finančné služby a  vo svojom portfóliu má viac ako 50 produktových partnerov vrátane všetkých favoritov trhu. V roku 2019 otvorilo 33 nových pobočiek a jeho makléri pôsobia vo všetkých 79 okresoch Slovenska.

 

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie