Svetový newsfilter: Poľskú cirkev opúšťajú mladí. Kňaz, ktorý bráni pedofilov, ukazuje prečo

Dobrý deň,

cirkev má v Poľsku veľmi silné postavenie, na pozadí jej moci však prebieha odliv veriacich. Môžu zaň aj prešľapy jej predstaviteľov. O jednom z nich píšeme v Svetovom newsfiltri.

Okrem toho sa dočítate o ďalšom probléme Bidenovho syna aj o tom, ako umelá inteligencia pomáha pri útlaku Ujgurov.

Európa: Problémy poľskej cirkvi

V Poľsku v posledných rokoch dochádza k odlivu mladých veriacich z cirkvi. Poľský kňaz ukázal, čo môže byť jedným z dôvodov.

Čo sa stalo: Rádio Maryja je vplyvné katolícke rádio, ktoré má blízko k vládnej strane Právo a spravodlivosť. V sobotu oslavovalo 29 rokov od svojho vzniku.

Pri tejto príležitosti sa slúžila omša, na ktorej porušili mnohé protipandemické pravidlá. Poľsko je pritom výrazne zasiahnuté pandémiou, prvé dva novembrové týždne tam celkovo zomrelo dvakrát viac ľudí ako bežne.

V kostole v Toruni však mnohí duchovní nemali rúška, porušilo sa aj nariadenie o kapacite, ktoré hovorí o jednom človeku na 15 štvorcových metrov. To však zďaleka nebola jediná kontroverzná vec na omši. Kázeň viedol aj Tadeusz Rydzyk, zakladateľ a riaditeľ Rádia Maryja. Zastal sa kňazov, ktorí čelia obvineniam z pedofílie.

Čo povedal: „To, že kňaz zhrešil, no zhrešil. Kto nemá pokušenie, nech sa ukáže,“ povedal s tým, že taká bola snáď iba Panna Mária.

Takisto sa zastal biskupa Edwarda Janiaka, ktorý čelí obvineniam, že roky ututlával zneužívanie detí zo strany kňaza, ako to ukázal najnovší dokument o pedofílii v poľskej katolíckej cirkvi. Rydzyk ho nazval „moderným mučeníkom médií“.

Voči Rydzykovi sa ohradili viacerí duchovní, o vyjasnenie žiadal aj najvyšší predstaviteľ rímskokatolíckej cirkvi v Poľsku, arcibiskup Wojciech Polak.

Rydzyk sa v utorok ospravedlnil, vraj nechcel nikoho uraziť.

Problém cirkvi: Poľsko je na papieri jedna z najkatolíckejších krajín na svete. Z 38 miliónov Poliakov je pokrstených 33 miliónov.

V krajine však v posledných rokoch dochádza k odlivu veriacich, najmä mladých ľudí. Je to vidieť aj na tom, že výraz apostáza (odpadlíctvo), čo znamená odstúpenie od viery, bol najviac vyhľadávaný cez google práve počas posledných týždňov.

Na Facebooku dokonca vznikla mapa, v ktorej farnosti sa dá ľahšie a v ktorej ťažšie požiadať o vyradenie z cirkvi.

Prečo sa to deje: Poľská cirkev má významné miesto v dejinách, výrazne prispela k pádu komunizmu a pápež Ján Pavol II. je jeden z najslávnejších, ak nie najslávnejší Poliak. No po jeho smrti v roku 2005 má cirkev problém udržať si najmä mladých kresťanov.

Ako napísal vlani portál Politico, podobne ako v Írsku, je za tým nárast bohatstva krajiny, fakt, že konzervatívna cirkev je odtrhnutá od reálnych problémov mnohých veriacich, sexuálne škandály či širšie spoločenské posuny.

V Poľsku k tomu treba prirátať aj to, nakoľko sa cirkev mieša do politiky, či kontroverzné vyjadrenia napríklad voči LGBT hnutiu. Podľa sociológa Konrada Talmonta-Kamińského sa poľská spoločnosť sekularizuje najrýchlejšie na svete.

Ázia: Skutočný Orwell v Číne

Nie je novinkou, že Čína systematicky utláča moslimskú menšinu Ujgurov. Posiela ich do internačných táborov, kde ich núti vzdať sa kultúry aj viery. Upozorňujú na to mimovládky, médiá, svedkovia, ale aj zahraničné mocnosti.

Peking to odmieta, tvrdí, že ide o strediská odborného vzdelávania. Teraz sa objavil ďalší príklad, ako jej pri represiách môže pomôcť aj technológia.

O čo ide: Najrepresívnejšie režimy na svete sa veľmi rýchlo naučili používať moderné technológie na efektívne potláčanie ľudských práv. Najmä pokiaľ ide o masívne sledovanie svojich občanov.

Viaceré čínske spoločnosti, ktoré sa venujú rozpoznávaniu tvárí pomocou algoritmov, už čelia americkým sankciám. Podľa denníka Washington Post tomu napomáha aj čínsky telekomunikačný gigant Huawei, ktorý západné štáty podozrievajú zo špionáže pre čínskych komunistov.

Firma testovala technológiu, ktorá je pre Peking cenná pri represiách proti ujgurskej menšine v západnej provincii Sin-ťiang.

Ako to funguje: Americký denník opísal, ako Huawei vyvinul systém na rozpoznávanie tváre, ktorý dokáže automaticky vyčleniť člena ujgurskej menšiny a upozorniť na to políciu.

Vyplýva to z interného čínskeho dokumentu, ktorý poodhaľuje využívanie umelej inteligencie pri sledovaní ľudí. Huawei ho dokonca chvíľu mal na svojich stránkach.

Softvér dokáže v dave rozoznávať tváre, určiť približný vek, pohlavie aj etnicitu. Ak zbadá Ujgura, spustí takzvaný „ujgurský alarm“.

John Honovich z americkej organizácie IPVM, ktorý sa venuje výskumu sledovacích systémov obyvateľov, upozorňuje na to, že desivý softvér je využívaný čínskou políciou bežne a systematicky.

Čo na to Čína: Huawei to odmieta. Podľa čínskej spoločnosti softvér v reálnom svete ešte nepoužili, hoci priznali, že dokument bol autentický. Zároveň tvrdia, že vyvíjajú tri sledovacie systémy. Nie je jasné, či „ujgurský alarm“ je jedným z nich.

New York Times opísal systém už dávnejšie ako „virtuálnu klietku“. Jeho informácie viedli k americkým sankciám proti čínskym úradom a spoločnostiam pre porušovanie práv Ujgurov, ktorí sú okrem iného zneužívaní na nútené práce.

Odhaduje sa, že v posledných rokoch si „skutočnou klietkou“, čiže prevýchovnými koncentračnými tábormi, prešlo milión Ujgurov.

Severná Amerika: Znovu ten Hunter

Hunter Biden má ďalší problém. Syn budúceho prezidenta USA čelí vyšetrovaniu. Dôvodom sú jeho dane aj podnikateľské aktivity.

O čo ide: Meno Hunter Biden rezonovalo počas predvolebnej kampane. Donald Trump využíval minulosť syna svojho súpera na to, aby spochybňoval samotného kandidáta demokratov.

Bidenovi juniorovi spôsobili problémy najmä jeho aktivity na Ukrajine, kde bol v dozornej rade energetickej spoločnosti Burisma. V tom čase bol jeho otec viceprezidentom USA a zaoberal sa aj vzťahmi s Ukrajinou.

Republikáni veria, že jeho pôsobenie na Ukrajine sprevádzalo aj korupčné správanie. Trump o tom bol presvedčený natoľko, že predstaviteľov Ukrajiny žiadal, aby sa pokúsili nájsť niečo, čo by Bidenovcov mohlo kompromitovať.

Tento príbeh napokon v januári vyvrcholil neúspešným impeachmentom Trumpa.

Hunter Biden a jeho otec Joe. Foto – TASR/AP

Kde je problém: Korupciu Trump spomínal aj pri Bidenových aktivitách v Číne. Zároveň tvrdil, že Bidenovci tam majú väzby, a preto bude demokrat ako prezident vo vzťahu k Pekingu príliš mäkký.

Dôkazy nikdy nepredložil, no najnovší vývoj určite využije na to, aby pokračoval v spochybňovaní budúceho prezidenta.

Hunter Biden tento týždeň oznámil, že americké úrady ho vyšetrujú v súvislosti s jeho daňami. Podľa amerických médií sa vyšetrovanie týka toho, či Bidenov syn a jeho spolupracovníci neporušili daňové zákony. Súvisí to s jeho podnikateľskými aktivitami v zahraničí. Vrátane Číny.

Úrady vyšetrovali aj možné pranie špinavých peňazí, to však už podľa NY Times nepokračuje.

Čo bude ďalej: Vyšetrovanie sa začalo ešte v roku 2018, no Hunter Biden sa o ňom dozvedel až teraz. Vraví, že ho berie vážne, no verí, že nič neporušil.

Bez ohľadu na to, ako vyšetrovanie dopadne, pre budúceho amerického prezidenta je to veľmi nepríjemné.

Do úradu totiž zrejme nastúpi ako prezident, ktorého synom sa zaoberajú vyšetrovatelia z ministerstva spravodlivosti. Ak sa potom trestné stíhanie zastaví, Biden sa nevyhne útokom, že sa tak stalo práve preto, že je najmocnejším prezidentom v USA.

Pod tlakom určite bude aj budúci minister spravodlivosti. Jeho meno zatiaľ nie je známe.

Latinská Amerika: Venezuelská opozícia slabne

Venezuelský diktátor Nicolás Maduro si znovu posilnil moc. Jeho strana vyhrala parlamentné voľby, ktoré poznačila nízka účasť a bojkot opozície.

Čo sa stalo: Národné zhromaždenie bolo poslednou zložkou moci, ktorú Maduro nemal pod kontrolou. Madurovi to prekážalo tak veľmi, že si v roku 2017 vytvoril vlastné Ústavodarné zhromaždenie, prostredníctvom ktorého chcel obchádzať parlament pod kontrolou opozície.

Opozícia vtedy voľby do tohto zhromaždenia bojkotovala. Časť z nej to isté urobila aj teraz.

Maduro totiž s pomocou iných zložiek štátu šikanoval opozičných predstaviteľov, v niektorých stranách dokonca cez ústavný súd dosadil nové vedenie. Zašlo to tak ďaleko, že Európska únia aj USA už vopred vraveli, že parlamentné voľby nebudú férové ani legitímne.

Problémy v opozícii: Dočasný prezident Juan Guaidó v lete preto oznámil bojkot hlasovania, no v spoločnom postupe opozičných strán sa rýchlo začali objavovať trhliny. Časť opozície sa rozhodla, že do volieb predsa len pôjde.

To podkopalo autoritu Guaidóa, ktorého vplyv aj popularita už mesiace klesajú. A lepšie to už zrejme nebude.

Guaidó v parlamente skončí, a preto už nebude ani dočasným prezidentom, za ktorého sa vyhlásil ako predseda tohto zhromaždenia. Opozičný líder síce po voľbách spustil referendum, v ktorom majú ľudia povedať, či rešpektujú výsledok volieb, no toto hlasovanie len ťažko niečo zmení.

Ako to dopadlo: Voľby do parlamentu sa skončili tak, ako sa očakávalo. Madurova strana a jej spojenci získali 68 percent hlasov. Účasť bola nízka, iba 31 percent.

A riešenie krízy vo Venezuele je stále v nedohľadne. Maduro síce žiada Joea Bidena, aby po nástupe do Bieleho domu zrušil americké sankcie, no je jasné, že aj nová americká vláda bude podporovať opozíciu.

V porovnaní s Trumpom však Biden môže byť otvorenejší diplomatickému riešeniu situácie, ktoré by zahŕňalo aj rokovanie s Madurom. Problém však je, že všetky doterajšie pokusy o dialóg medzi opozíciou a Madurom stroskotali.

Afrika: Rohu hrozí ešte väčšia nestabilita

Zo Somálska sa stiahne väčšina amerických vojakov, ktorí v nestabilnej africkej krajine pomáhali bojovať s teroristami.

O čo ide: O odchode americkej armády zo Somálska rozhodol končiaci prezident Donald Trump. Približne 700 vojakov sa stiahne v najbližších týždňoch.

Časť z nich z regiónu neodíde úplne. Mali by sa presunúť do Kene či Džibutska, odkiaľ budú pokračovať v boji s teroristickým hnutím aš-Šabáb.

Zo strany Trumpa ide o ďalšiu kapitolu plnenia sľubu, že stiahne vojakov z nekonečných vojen. Odchod zo Somálska však nie je načasovaný ideálne.

Čo hrozí: Aš-Šabáb nie je porazený, no to nie je jediný problém. V Somálsku budú o dva mesiace prezidentské voľby, ktoré môžu spôsobiť napätie, v susednej Etiópii zas prebieha vnútorný konflikt, ktorý môže ohroziť stabilitu celého regiónu.

Teroristi navyše odchod Američanov môžu prezentovať ako svoje víťazstvo. Boj proti nim teraz bude hlavne na elitných jednotkách somálskej armády, ktoré Američania pomáhali trénovať.

Ako to vyzerá: Somálsko patrí medzi štáty, ktoré majú veľký problém s terorizmom. Vlani tam pri útokoch zomrelo takmer 600 ľudí. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi síce ide o pokles, no stále je to jedno z najväčších čísel na svete.

Môže za to hlavne hnutie aš-Šabáb, ktoré je prepojené na al-Káidu. Podľa Global Terrorism Index má 7- až 9-tisíc členov.

Okrem toho kontroluje približne 20 percent územia Somálska.

Meno týždňa: Lloyd Austin

Novým americkým ministrom obrany má byť bývalý generál Lloyd Austin. Ak ho senát schváli, stane sa prvým Afroameričanom v tejto funkcii.

Austin pôsobil v armáde viac ako 40 rokov, velil vojskám v Iraku aj Afganistane. Proti jeho skúsenostiam nikto neprotestuje, no Bidenov nominant môže aj tak naraziť na odpor.

V USA platí tradícia, že ministerstvo obrany by mal riadiť civilista. Aj preto existuje poistka, aby do funkcie mohol nastúpiť iba niekto, kto je mimo vojenskej služby aspoň sedem rokov.

Austin túto podmienku nespĺňa, do výsluhového dôchodku išiel v roku 2016. Musí preto získať súhlas kongresu, podobne ako Trumpov prvý minister Jim Mattis. Tento postup pred pár rokmi niektorí demokrati kritizovali, teraz sa budú musieť rozhodnúť, či zmenia názor, alebo sa postavia proti Bidenovej nominácii a prvému černošskému ministrovi obrany.

Biden vraví, že by o výnimku nežiadal, ak by si to nevyžadovala výnimočná situácia. Na mysli má pandémiu a budúcu distribúciu vakcíny, pri ktorej bude pomáhať aj armáda. Tam sa zídu Austinove logistické skúsenosti.

Foto týždňa

Vo Veľkej Británii sa začalo očkovať proti covidu-19. Prvú dávku dostala v utorok 90-ročná Margaret Keenanová. Druhú dostal William Shakespeare, menovec slávneho dramatika.

Briti chcú v priebehu prvého polroka 2021 zaočkovať až 20 miliónov ľudí. Vakcínu najprv dostanú ľudia, ktorí majú viac ako 80 rokov, a zdravotnícky personál.