Denník N

Herec František Kovár: Počas korony sme sa zmenili na vývarovňu U Sasy a Fefeho

František Kovár. Foto N - Tomáš Benedikovič
František Kovár. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ak sa v nás skúsenosť s pandémiou ukotví pozitívnym spôsobom, potom to má pre celé ľudstvo veľký význam – „môže si uvedomiť, že v istých situáciách treba spokornieť“, hovorí v rozhovore František Kovár.

V novembri ste po dlhom čase znova stáli na javisku – v predstavení Skrotenie zlej ženy, ktoré sa ako prvé opäť hralo za účasti divákov. Aký to bol pre vás pocit?

Bola to úplná almázia! Ráno sme sa všetci otestovali a na druhý deň večer sme hrali. A predstavte si, bolo plné hľadisko. Samozrejme, museli sa dodržiavať bezpečnostné rozstupy, takže sa sedelo v každom druhom rade, ale bolo plno. Pozeráte sa na divákov a oči im svietia ako baterky!

V divadle som prežil pol života a divák je toho súčasťou. Je nesmierne dôležité, aby sme s ním mohli byť v kontakte. Keď sme teraz hrali Skrotenie zlej ženy, bolo to veľmi cítiť. Išlo o derniéru predstavenia, ktoré sme hrali celých dvanásť rokov, ale po tejto dlhej pauze som cítil nielen sám na sebe, ale aj na mnohých svojich kolegoch, že význam každej vety bol pre nás zrazu akoby bohatší. Bolo to naplnené čímsi viac. Za ten čas sa v človeku čosi naskladá, a keď potom ten „papiňák“ otvoríte, zrazu to cez ten ventil začne fučať.

Po akom dlhom čase ste vlastne hrali?

Naposledy som hral 26. júna, keď nám na konci prvej vlny povolili odohrať štyri posledné predstavenia divadelnej sezóny. Aj to bolo pre nás veľmi dôležité.

Nasledovala dlhá pauza, a keď sme na jeseň priniesli prvé predstavenie online, Polnočnú omšu, bolo úžasné, že to pozeralo toľko ľudí. Predstavenie, na ktoré sa do našej malej sály zmestí tak 160 divákov, pozeralo vyše tisíc ľudí!

Nečakali ste až taký záujem?

Čakali sme, že o to bude záujem, ale že až takýto? Že si ľudia zaplatia desať eur, celá rodina si k tomu doma sadne a pozerá sa na to povedzme v Čiernej nad Tisou? Bolo to úžasné.

Zažili ste už niekedy vo svojom živote také dlhé divadelné prázdniny?

Nie, ale toto ani neboli prázdniny!

Naposledy sme mali takú dlhú pauzu v osemdesiatom deviatom, ale vtedy to bolo niečo úplne iné. Bolo to obdobie nadšenia, prerodu, bol to zrod čohosi nového. A keď sa rodí niečo nové a vy to vnímate ako zmenu k lepšiemu, prirodzene to sprevádza veľké nadšenie.

Odvtedy som takýto pocit nadšenia v spoločnosti nezažil.

Tento rok tie povinné divadelné prázdniny sprevádzala skôr veľká neistota. Ako ste to prežívali?

Človek sa musel v prvom rade chrániť – chránil seba aj ostatných, takže to sprevádzal aj pocit spolupatričnosti. Keď som sa potom dozvedel detaily, ako toto ochorenie prebiehalo u niektorých mojich kolegov a známych, bol to pre mňa veľký výkričník. Niekto možno ani nevedel, že prekonal covid, ale zopár známych, ktorí si to v septembri doniesli z Chorvátska, mi potom telefonovalo:

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Divadlo

Koronavírus

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie