Denník N

Fíni plnia Sulíkovi sen o odvodovom bonuse

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Fínska vláda zvažuje základnú štátnu dávku, ktorá je veľmi podobná tej, o ktorej hovoril Richard Sulík, keď presadzoval odvodový bonus.

Fínska vláda zvažuje, že bude ľuďom platiť základnú štátnu dávku bez ohľadu na to, či pracujú, alebo nie. Detaily projektu, napríklad v akej výške by dávka mohla byť a ako by sa zdaňovala, ešte nie sú známe. No v krajine sa už o tom živo debatuje, píše BBC.

Fínsky premiér Juha Sipila nápad ocenil: „Pre mňa základná dávka znamená zjednodušenie záchranného sociálneho systému.“

Schéma je zaujímavá pre ľudí bez práce. Miera nezamestnanosti sa vo Fínsku zvýšila na 10 percent, bez práce je tam 280-tisíc ľudí. Rastúca nezamestnanosť takejto sociálnej dávke, zdá sa, iba nahráva.

Sulíkovci to ešte nevzdali

Na Slovensku niečo podobné pred pár rokmi presadzovali Richard Sulík a jeho SaS. Oni to nazvali odvodový bonus.

„Jasné, že som tomu rád,“ reagoval Sulík na úvahy fínskej vlády. „Európa sa tomu nevyhne. Skôr či neskôr to dôjde aj na Slovensko. Hranica medzi tým, kto je pracujúci a nepracujúci, je tenká,“ pokračuje. Inak povedané, nastaviť hranicu dávok tak, aby to ľudí motivovalo pracovať a nebyť na dávkach, nie je jednoduché.

Sulíkov odvodový bonus predpokladal, že namiesto niekoľkých desiatok sociálnych dávok (v tom čase ich bolo 70) by bola jedna základná vo výške životného minima (dnes by to bolo asi 200 eur). Okrem toho by bolo ešte šesť mimoriadnych sociálnych dávok, napríklad na dieťa.

Na základnú štátnu dávku by mal nárok každý občan nad 15 rokov bez ohľadu na to, či má prácu, alebo nie. S rastúcim príjmom by jej výška klesala. Základná dávka by sa zdaňovala.

Pre vládnu koalíciu počas Radičovej vlády to bola citlivá téma, model napríklad rátal so zavedením superhrubej mzdy. Radičovej vláda to však primárne nezamietla. Prišli však predčasné voľby.

Sulík pripomína, že strana má odvodový bonus stále vo svojom programe. Momentálne chystajú na túto tému už tretiu knihu.

Fíni to najprv otestujú

Aj vo Fínsku priaznivci základnej štátnej dávky veria tomu, že to môže byť alternatíva k zložitému a nákladnému modelu fínskych sociálnych dávok. „Základná dávka by mala motivovať ľudí, aby vzali príležitostnú prácu,“ hovorí Paivi Hietikko z centra pre nezamestnaných v meste Pori na západe krajiny. Aj keď nemá práve prácu, základnú dávku dostane. No otázka znie aj tak, či to neodradí ľudí od hľadania si práce.

Premiér je naklonený myšlienke, že základnú dávku najprv otestujú na geograficky ohraničenom území krajiny.

Ekonóm Ohto Kanninen z Tank Research Centre si myslí, že by sa to mohlo vyskúšať na vzorke 8-tisíc ľudí s nízkym príjmom, a testovali by sa jej štyri úrovne – od 280 do 500 eur. „Ak by sa počas testovania ukázalo, že to má katastrofálny vplyv na zamestnanosť, tak by sa nezaviedla v širšom meradle,“ uvažuje Kanninen.

BBC pripomína, že jedinou prekážkou testovania môže byť fínska ústava, ktorá hovorí, že všetci občania sú si rovní.

Základnú štátnu dávku chce na jeseň testovať aj holandské mesto Utrecht a vo svojom programe ju má aj britská Strana zelených.

Denník N sa snaží o kvalitnú žurnalistiku bez vlastníckych tlakov. Podporiť nás môžete kúpou predplatného. Ďakujeme.

Teraz najčítanejšie