Denník N

Historička medicíny: Keď počúvam dnešných antivaxerov, mám déjà vu. Je to hlboké 18. storočie

Dobová protivakcinačná karikatúra. Znázorňovala, ako ľudia po očkovaní matériou z kravských kiahní dostanú kravské črty. Zdroj - Beata Ricziová
Dobová protivakcinačná karikatúra. Znázorňovala, ako ľudia po očkovaní matériou z kravských kiahní dostanú kravské črty. Zdroj – Beata Ricziová

Očkovať proti kiahňam sa dala aj Mária Terézia. S novou metódou, vakcináciou, sa začalo v Uhorsku už v roku 1801, vraví historička medicíny a jazykovedkyňa Beata Ricziová.

Beata Ricziová je vyštudovaná jazykovedkyňa. Pracovala v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra, potom prednášala na Lekárskej fakulte a zaoberá sa históriou medicíny v Uhorsku, lekárskym názvoslovím a dejinami očkovania. V rozhovore hovorí:

  • prečo od 16. storočia prepukali epidémie pravých kiahní a ako postihovali Bratislavu v 18. storočí,
  • o variolizácii, teda predchodkyni vakcinácie, ktorú podstúpila aj Mária Terézia a jej deti,
  • o tom, ako ľudia v Uhorsku odmietali očkovanie a očkovateľom podľa dobových správ vraj hrozilo ukameňovanie,
  • ale aj o tom, že vakcínami z matérie z kravských kiahní sa u nás očkovalo už v roku 1801, päť rokov po pokusoch v Anglicku.

Keď chceme hovoriť o histórii očkovania, mali by sme si asi najprv povedať o epidémiách pravých kiahní, ktoré v priebehu 16. storočia začali trápiť Európu. Kde sa táto choroba vzala a prečo sa práve v 16. storočí začala tak rozširovať?

Pravé kiahne sa neobjavili zo dňa na deň. Táto choroba je stará ako celá história ľudstva. O pravých kiahňach máme doklady zo Stredného východu, Egypta, Číny či Indie. Otázka skôr je, prečo vypukli epidémie pravých kiahní.

Tak odpovedzme na tú.

V stredoveku bojovala Európa najmä s morom. Kým kiahne sú vírusové ochorenie, mor bol bakteriálne ochorenie. Samozrejme, takto to vnímame z dnešného hľadiska, v stredoveku ľudia nevedeli pôvodcov týchto chorôb medicínsky odlíšiť. Epidémie moru a pravých kiahní sa v Európe vyskytovali dlho popri sebe. Posledná epidémia moru bola v Bratislave ešte v rokoch 1712 až 1714. Popritom sa už od 16. storočia vyskytovali častejšie i epidémie pravých kiahní. Rozšírenie moru súviselo s veľmi nízkou úrovňou hygieny obyvateľstva a obydlí, mestá boli naozaj neuveriteľne špinavé.

To zrejme bakteriálnej infekcii nahrávalo.

Áno, ale mor sa šíril v Európe aj vďaka mobilite ľudí. Napríklad mnohými vojenskými ťaženiami, v Uhorsku to boli protiturecké boje či protihabsburské povstania. Takto sa okrem moru šírili aj ochorenia ako týfus. Navyše, „morom“ sa často označovali hocijaké epidémie, niekedy aj epidémie kiahní. V starovekých Aténach bola obrovská epidémia, o ktorej sa hovorí, že ju mohli zapríčiniť kiahne.

Video: Ako sa začalo očkovať proti covidu-19 na Slovensku (autorka: Martina Koník)

Taktiež veľká smrtiaca epidémia v Ríme nazývaná ako „Antoniov mor“ mohla byť epidémiou kiahní, keď rímska armáda zavliekla kiahne do Ríma z Mezopotámie. Preto hovorím, že sa kiahne neobjavili odrazu v 16. storočí, boli tu vždy.

Ale predsa len sa v tomto období viac rozšírili.

Zvýšila sa trochu hygiena, mor ustúpil, jednu chorobu nahradila iná. Epidémie vírusových ochorení vznikajú pri väčšej hustote obyvateľstva. Čiže kiahňam nahrávalo zahusťovanie obyvateľstva v Európe a veľká mobilita na vojensky nepokojnom kontinente, akým bola Európa.

Veľkú rolu zohral aj blízky kontakt s úžitkovými zvieratami. Vírusy prechádzali na človeka veľmi často práve zo zvierat. Najmä na dedinách ľudia žili so zvieratami prakticky pod jednou strechou. V 17. a 18. storočí už máme z prameňov doložené naozaj vážne a veľké epidémie kiahní, ktoré zasahovali dospelých, ale najmä detskú populáciu.

Ako sa kiahne medzi ľuďmi prenášali?

Tak ako dnes covid, čiže kvapôčkami a blízkym kontaktom. Prevenciou proti kiahňam bolo to, čo je dnes prevenciou pred koronavírusom

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Koronavírus

Očkovanie proti koronavírusu

Rozhovory

Slovensko, Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie