Historička medicíny: Keď počúvam dnešných antivaxerov, mám déjà vu. Je to hlboké 18. storočie

Beata Ricziová je vyštudovaná jazykovedkyňa. Pracovala v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra, potom prednášala na Lekárskej fakulte a zaoberá sa históriou medicíny v Uhorsku, lekárskym názvoslovím a dejinami očkovania. V rozhovore hovorí:

• prečo od 16. storočia prepukali epidémie pravých kiahní a ako postihovali Bratislavu v 18. storočí,
• o variolizácii, teda predchodkyni vakcinácie, ktorú podstúpila aj Mária Terézia a jej deti,
• o tom, ako ľudia v Uhorsku odmietali očkovanie a očkovateľom podľa dobových správ vraj hrozilo ukameňovanie,
• ale aj o tom, že vakcínami z matérie z kravských kiahní sa u nás očkovalo už v roku 1801, päť rokov po pokusoch v Anglicku.

Keď chceme hovoriť o histórii očkovania, mali by sme si asi najprv povedať o epidémiách pravých kiahní, ktoré v priebehu 16. storočia začali trápiť Európu. Kde sa táto choroba vzala a prečo sa práve v 16. storočí začala tak rozširovať?

Pravé kiahne sa neobjavili zo dňa na deň. Táto choroba je stará ako celá história ľudstva. O pravých kiahňach máme doklady zo Stredného východu, Egypta, Číny či Indie. Otázka skôr je, prečo vypukli epidémie pravých kiahní.

Tak odpovedzme na tú.

V stredoveku bojovala Európa najmä s morom. Kým kiahne sú vírusové ochorenie, mor bol bakteriálne ochorenie. Samozrejme, takto to vnímame z dnešného hľadiska, v stredoveku ľudia nevedeli pôvodcov týchto chorôb medicínsky odlíšiť. Epidémie moru a pravých kiahní sa v Európe vyskytovali dlho popri sebe. Posledná epidémia moru bola v Bratislave ešte v rokoch 1712 až 1714. Popritom sa už od 16. storočia vyskytovali častejšie i epidémie pravých kiahní. Rozšírenie moru súviselo s veľmi nízkou úrovňou hygieny obyvateľstva a obydlí, mestá boli naozaj neuveriteľne špinavé.

To zrejme bakteriálnej infekcii nahrávalo.

Áno, ale mor sa šíril v Európe aj vďaka mobilite ľudí. Napríklad mnohými vojenskými ťaženiami, v Uhorsku to boli protiturecké boje či protihabsburské povstania. Takto sa okrem moru šírili aj ochorenia ako týfus. Navyše, „morom“ sa často označovali hocijaké epidémie, niekedy aj epidémie kiahní. V starovekých Aténach bola obrovská epidémia, o ktorej sa hovorí, že ju mohli zapríčiniť kiahne.

Video: Ako sa začalo očkovať proti covidu-19 na Slovensku (autorka: Martina Koník)

Taktiež veľká smrtiaca epidémia v Ríme nazývaná ako „Antoniov mor“ mohla byť epidémiou kiahní, keď rímska armáda zavliekla kiahne do Ríma z Mezopotámie. Preto hovorím, že sa kiahne neobjavili odrazu v 16. storočí, boli tu vždy.

Ale predsa len sa v tomto období viac rozšírili.

Zvýšila sa trochu hygiena, mor ustúpil, jednu chorobu nahradila iná. Epidémie vírusových ochorení vznikajú pri väčšej hustote obyvateľstva. Čiže kiahňam nahrávalo zahusťovanie obyvateľstva v Európe a veľká mobilita na vojensky nepokojnom kontinente, akým bola Európa.

Veľkú rolu zohral aj blízky kontakt s úžitkovými zvieratami. Vírusy prechádzali na človeka veľmi často práve zo zvierat. Najmä na dedinách ľudia žili so zvieratami prakticky pod jednou strechou. V 17. a 18. storočí už máme z prameňov doložené naozaj vážne a veľké epidémie kiahní, ktoré zasahovali dospelých, ale najmä detskú populáciu.

Ako sa kiahne medzi ľuďmi prenášali?

Tak ako dnes covid, čiže kvapôčkami a blízkym kontaktom. Prevenciou proti kiahňam bolo to, čo je dnes prevenciou pred koronavírusom