Denník N

Čo o covide-19 tvrdí krajná pravica v krajinách V4

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Vo všetkých krajinách sa dá nájsť päť nepravdivých tvrdení, ktoré šíri krajná pravica.

Autor je politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky

Pandémia koronavírusu ako máloktorá iná udalosť porovnateľného typu (celosvetový rozsah, riziko pre zdravie a život ľudí, dôsledky pre ekonomiku jednotlivých štátov a svetový obchod, vplyv na medzinárodnú politiku a pod.) vytvorila priaznivé prostredie pre stúpencov konšpiračných interpretácií reality.

Od začiatku roka 2020 sa svetom prevalili dve vlny pandémie a zároveň nespočetne väčšie množstvo vĺn konšpiračných naratívov. Komunita ich nositeľov a šíriteľov je svojím zložením veľmi rozmanitá – sú tu politici, profesionálni konšpirační „teoretici“, aktivisti, experti všetkých možných špecializácií, rôzne mediálne platformy, diskusné skupiny na sociálnych sieťach, blogeri, youtuberi a iní zvestovatelia.

Predvoj konšpiračno-dezinformačných vojsk 

Toto neformálne celosvetové hnutie „majiteľov pravdy“ od samého začiatku pandémie pôsobí ako pestrofarebný prúd ideologických preferencií jeho účastníkov. Nájde sa v ňom všelikto a všeličo. Ak by sa však dala vyčleniť v tejto bublajúcej rieke najkompaktnejšia a najrelevantnejšia skupina, tak to je nepochybne extrémna (krajná, radikálna) pravica, agresívne fašizoidné spolky, príslušníci hnutia „alt-right“ – avantgarda konšpiračno-dezinformačných vojsk.

Práve tento názorový prúd sa ukázal ako najaktívnejší, pokiaľ ide o zámer sprítomniť agendu covidu-19 v jej konšpiračno-dezinformačnej podobe vo vlastných politických stanoviskách. Súviselo to predovšetkým s tým, že „konšpiračný gén“ je imanentnou súčasťou ideovo-politickej DNA európskej krajnej pravice a šírenie toxických obsahov je súčasťou jej bežného modus operandi.

Experti zo štyroch stredoeurópskych analytických centier – think tanku Political Capital (Maďarsko), Inštitútu pre verejné otázky (Slovensko), Inštitútu pre politiku a spoločnosť (Česká republika) a Inštitútu pre spoločenskú bezpečnosť (Poľsko) spojili v roku 2020 svoje kapacity, aby podrobili analýze aktivity krajnej pravice v krajinách V4 v období pandémie covidu-19. Koordinátorom projektu, podporeného nemeckou Nadáciou Friedricha Naumanna, bol Political Capital.

„Covid-credo“ krajnej pravice 

Výskumníci monitorovali a analyzovali šírenie konšpiračno-dezinformačných naratívov krajnou pravicou počas prvej vlny pandémie. Brali do úvahy osobitosti postavenia extrémnej pravice v jednotlivých krajinách V4 – jej miesto v systéme politických strán, silu volebnej podpory, zastúpenie alebo absenciu v parlamentoch, spôsob interakcie – napríklad vzájomné ovplyvňovanie alebo konfrontáciu – s inými politických aktérmi a pod.

Pri všetkých zistených špecifikách výskumníci našli veľa spoločného v prístupoch krajne pravicových aktérov ku covidu-19, ako aj v obsahu nimi rozširovaných tvrdení o pandémii.

Vo všeobecnosti sa dalo konštatovať, že v prostredí radikálnych a extrémistických síl v krajinách V4 vznikali a šírili sa také naratívy, ktoré obsahovali konšpiračné predstavy, nedôveru k vedeckým poznatkom, spochybnenie univerzálnych sociálnych hodnôt, odpor voči režimu liberálnej demokracie a európskej integrácii. Nositelia takýchto myšlienok obviňovali mainstreamovú politickú elitu vo svojich krajinách a vo svete, ako aj demokratické štáty Západu, ich zoskupenia vrátane EÚ a NATO a ďalšie medzinárodné inštitúcie z toho, že utajujú pred obyvateľstvom pravdu a maskujú svoje skutočné zámery. Naratívy šírené krajnou pravicou otvorene spochybňovali nevyhnutnosť implementácie ochranných a preventívnych opatrení, hľadali za nimi skryté motívy, ktoré mali škodiť ľuďom.

Išlo o naratívy, podľa ktorých je Európska únia neefektívna, nerobí to, čo má, zaoberá sa nepodstatnými záležitosťami, snaží sa zneužiť pandémiu na riešenie iných otázok, pričom jej jednotlivé členské krajiny sa vraj navzájom zámerne poškodzujú. Tieto tvrdenia zároveň ignorujú alebo prekrúcajú informácie o krokoch podniknutých EÚ, o jej programoch technickej, materiálnej a finančnej pomoci členským štátom, vrátane celoplošného programu na obnovu ekonomiky, ignorujú aj informácie o aktivitách NATO na zvládnutie pandémie v jednotlivých členských štátoch.

Posúdenie kontextov situácie, vzniknutej v dôsledku pandémie, umožnilo výskumníkom dospieť k záveru, že autori a šíritelia naratívov tohto typu konajú fakticky ako aktéri zahraničného vplyvu, ako podporovatelia nepriateľských dezinformačných kampaní, zorganizovaných vonkajšími autoritárskymi silami.

„Covid-naratívy“ krajnej pravice

Stredoeurópski experti identifikovali 5 základných skupín konšpiračno-dezinformačných naratívov pochádzajúcich z dielne krajnej pravice (alebo ňou adaptovaných), ktoré zahlcovali verejný, najmä virtuálny, priestor v krajinách V4 počas pandémie. V konkrétnom podaní sa tvrdenia príznačné pre tieto typy naratívov často objavovali naraz, vzájomne sa argumentačne dopĺňali, respektíve sa prelínali.

1. Naratív protizápadný a protidemokratický, provýchodný a proautoritársky („Západ a Európska únia zlyhali, Východ uspel a poskytol pomoc.“). Patrili sem tvrdenia o úspechoch autoritárskych štátov v boji proti covidu-19, o ich pomoci iným krajinám. Základné posolstvo bolo jasné: koronakríza odhalila, že liberálny Západ totálne zlyháva, nie je schopný sa poriadne postarať o vlastné obyvateľstvo ani pomôcť iným, pričom na scénu prichádzajú efektívne a priateľské krajiny, ktorým patrí budúcnosť – Čína a Rusko.

O tom, že čínske vedenie utajovalo informácie o šírení nákazy, porušovalo ľudské práva obyvateľov a prenasledovalo kritických lekárov, novinárov a blogerov, že značná časť čínskej pomoci boli komerčné predaje a že často boli z Číny dodávané nefunkčné prostriedky, že Rusko dodalo do Talianska na 80 percent nepoužiteľné zariadenie a využívalo pobyt vyslaných vojenských odborníkov na iné aktivity než boj proti epidémii a že obidve autoritárske mocnosti rýchlo zahájili dezinformačné kampane proti demokratickým štátom, sa z publikácií spomínaných platforiem a autorov dozvedieť nedalo. Po prijatí rozsiahleho plánu obnovy ekonomiky členských štátov Európskej únie sa extrémisti sústredili na jeho spochybnenie.

2. Naratív o globálnej kontrole („Pandémia je nástrojom globalistov na nastolenie kontroly nad svetom.“). Sem patrili objavné „zasvätené“ tvrdenia, že covid-19 je prostriedkom určitých spoločenských síl v úsilí ovládnuť svet, že pandémia ako taká je logickým produktom globalizácie a dôsledkom činnosti globálnych elít. V extrémnej podobe tento naratív obsahoval dokonca uvažovanie o tom, že koronavírus bol špeciálne vyvinutý ako biologická zbraň zameraná proti jednotlivým štátom alebo národom.

3. Naratív protivakcinačný („Vakcinácia je zbytočná a nebezpečná, slúži iba pre zisky nadnárodných korporácií a farmaceutického biznisu.“). Globálny charakter a fatálne následky koronavírusovej infekcie pre obrovské množstvo ľudí, ako aj intenzívna debata o tom, že jediným spoľahlivým prostriedkom proti covidu-19 môže byť iba vakcína, na vytvorení ktorej začali pracovať tímy odborníkov na celom svete, zatlačili spočiatku odporcov vakcinácie do defenzívnej pozície. Tí sa však úplne nestiahli a pokračovali v propagovaní „alternatívnych“ metód liečenia a prevencie. K spochybňovaniu vakcinácie alebo k tvrdeniam o jej škodlivosti (čo je ústredný bod antivaxerského hnutia) pridali extrémisti varovania, že za snahou o povinné očkovanie sa skrýva zámer ovládnuť obyvateľstvo pomocou nanočipov, ktoré sa vraj majú vkladať do očkovacej látky.

4. Naratív protiimigračný („Vírus bol zavlečený do Európy migrantmi.“). Obsah tohto xenofóbneho naratívu, zvlášť obľúbeného krajnou pravicou, je jednoduchý: migračná politika Európskej únie, ktorá otvára brány kontinentu pre bezbrehý príval migrantov, spôsobila nekontrolovateľný pohyb roznášačov vírusu pochádzajúcich z cudzích štátov a práve oni, migranti z Afriky a Ázie, sú dnes zodpovední za to, že jednotlivé európske štáty musia prijímať obmedzujúce opatrenia a Európania sa musia vzdávať svojho doterajšieho spôsobu života.

5. Naratív skeptický („Nijaký koronavírus neexistuje.“). Tento exotický naratív obsahuje tvrdenia, že covid je zámerne šírený výmysel, „hoax“, s cieľom dezorientácie obyvateľstva, že v skutočnosti ide o obyčajné chrípkové ochorenie. V pozadí všetkého je vraj zámerná mediálna hra a hneď ako médiá prestanú prinášať informácie o koronavíruse, automaticky zmizne.

Pozor na nenapraviteľnú katastrofu

Výskum toxických naratívov šírených krajnou pravicou v krajinách V4 priniesol zaujímavé zistenia hodné ďalšej analýzy. Najmä dôsledkov faktickej informačnej vojny, ktorú extrémisti vedú proti vlastným štátom, na správanie obyvateľov, na ich schopnosť zaujať zodpovedný postoj voči svojmu zdraviu a zdraviu svojho okolia (napríklad pri očkovaní, ktoré by už dávno malo byť vyhlásené vládou za povinné).

Je tu jeden dôležitý aspekt, ktorý si treba uvedomiť. Vidíme aj doma na Slovensku, aj v okolitých krajinách, ako ťažko sa štátne inštitúcie vyrovnávajú so zhoršujúcou sa epidemickou situáciou, s nepriaznivou štatistikou, s nedostatočnými a zastaranými kapacitami, s organizačnými deficitmi. Robia pritom chyby (o často zlej a chaotickej komunikácii nehovoriac).

O čo vážnejšia až zúfalejšia by však pre zdravie a životy ľudí bola situácia, keby extrémistické sily získali podiel na moci a pokúsili by sa prakticky uskutočniť svoje predstavy o covide-19. Treba preto pozorne počúvať, čo rozprávajú, nebrať ich blúznenie na ľahkú váhu a nedovoliť im a ich spojencom uskutočniť to, čo by pre našu spoločnosť mohlo znamenať nenapraviteľnú katastrofu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie