Denník N

Je čas dať si od Orbána odstup

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Autor je poslancom NR SR za stranu Za ľudí,
predseda výboru pre európske záležitosti

Taký politik sa ešte nenarodil, čo by dobrovoľne priznal prehru. Viktor Orbán oslavuje ako víťazstvo kompromis, ktorý vo štvrtok večer ukončil maďarsko-poľské veto rozpočtu Európskej únie. No to isté tvrdia lídri Francúzska či Holandska na opačnej strane. Tak ako to teda je?

Tu sú fakty: Budapešť a Varšava neuspeli v hlavnej požiadavke. Chceli „zásadné zmeny“ v novom mechanizme EÚ, podľa ktorého vlády, ktoré porušujú princípy právneho štátu, dostanú menej z eurofondov. Ten však ostáva na mieste a nezmenený.

To, čo si Budapešť a Varšava vybojovali v politickej deklarácii prijatej na samite, je odklad – kým je podaná sťažnosť na Európsky súdny dvor, nové nariadenie nebude platiť. Eurokomisárka Jourová to odhadla na pár mesiacov, skeptickejšie hlasy na rok-dva. Predpokladám, že Orbán bude bojovať o posun až na obdobie po maďarských parlamentných voľbách v roku 2022. Rozhodnutie bude na sudcoch v Luxemburgu.

Zvyšné „ústupky“ našim severným a južným susedom sú z kategórie slamených strašiakov. Lídri krajín Únie uistili Maďarsko a Poľsko, že im nebudú krátené eurofondy za hodnotové rozdiely s inými krajinami EÚ. Fajn, ale to nikdy nebolo v hre. To len Budapešť a Varšava tvrdia, že zvyšok Únie ich trestá za to, že razia konzervatívnu politiku. Že to fakticky nesedí, dokazuje aj to, že sa k nariadeniu prihlásili aj všetky štáty Únie, ktoré vedú konzervatívne vlády, a že Fidesz je na prahu vylúčenia z európskej rodiny konzervatívnych politických strán, EPP.

Ďalší bod deklarácie uvádza, že tresty – čiže suma eurofondov, ktorá bude odobraná dotknutému štátu – musia byť proporcionálne porušeniu zákona. To dáva zmysel, ale v praxi by to asi bolo tak aj bez tohto spresnenia, lebo premrštené tresty by si ťažko získali podporu kvalifikovanej väčšiny členských krajín Únie. Maďarsku a Poľsku bolo ďalej sľúbené, že Európska komisia nebude smieť krátiť eurofondy bez diskusie v Európskej rade – diskusia však neznamená veto, čiže naďalej platí, že o skrátení eurofondov rozhodne kvalifikovaná väčšina členských krajín Únie.

Na záver: kompromis spresňuje, že možnosť krátiť eurofondy sa vzťahuje až na budúci rozpočet, ktorý začína platiť od 1. januára 2021. Neviem o tom, že by niekedy bolo seriózne v hre, že by sankcie platili retroaktívne, takže toto víťazstvo takisto patrí do kategórie fiktívnych.

Podčiarknuté a zhrnuté: nariadenie o krátení eurofondov ostáva v platnosti. „Víťazstvo“ Viktora Orbána je kombináciou odkladu, spresnení vecí, ktoré boli aj tak relatívne jasné, a popretia obáv, ktoré reálne nikdy neexistovali. Je dobré, že rozpočet EÚ nebude odložený a že nový mechanizmus ochrany právneho štátu vstupuje do platnosti.

Obe tieto veci sú v záujme Slovenskej republiky. Že potrebujeme rozpočet, netreba extra vysvetľovať. Maďarské a poľské veto, ak by nebolo bývalo prišlo k dohode, by nás mohlo vyjsť draho. Plán obnovy EÚ, z ktorého plánujeme investovať 5,84 miliardy eur do reforiem, by sa zrejme odložil o niekoľko týždňov či mesiacov. Už teraz sú v ňom dosť šibeničné termíny – stihnúť reformy typu modernizácie železníc za pár rokov je na hranici realistického. Prípadný odklad by ten čas na reformy mohol ešte skrátiť. Tým by bolo bývalo narástlo aj riziko, že niektoré reformy nestihneme a o peniaze prídeme.

Aj preto som rád, že Slovensko sa od Maďarska a Poľska v tomto spore dištancovalo. Ešte silnejší dôvod dať od nich ruky preč v tomto spore spočíva v zásadnom rozdiele v názore na právny štát. Slovensko má silný záujem na tom, aby členské krajiny Únie nezačali ohýbať justíciu v prospech vládnucej moci. Ak totiž raz v Európe prestaneme dôverovať rozhodnutiam súdov iných členských krajín, tok investícií a tovaru cez hranice vyschne. Prečo by mal niekto investovať desiatky či stovky miliónov v strednej Európe, keď im ich môže nejaký miestny oligarcha ukradnúť bez možnosti dovolať sa spravodlivosti na súde?

Pre Slovensko ako jednu z najotvorenejších ekonomík Európy, pre ktorú je spoločný trh Únie kľúčom k prosperite, je kolaps fungovania právneho štátu a spoločného trhu cestou k chudobe. S Maďarskom a Poľskom máme dnes teda nielen taktické rozdiely (boli sme proti vetu), ale aj obsahové (podporujeme nový mechanizmus EÚ na ochranu právneho štátu). Dostávame sa do čoraz hlbšieho konfliktu medzi našimi záujmami a tými, ktoré presadzujú Budapešť a Varšava. Keď k tomu ešte prirátam reputačné škody – Vyšehrad sa stáva vo zvyšku Európy pejoratívom –, tak je načase dať si trochu odstup.

To neznamená zabuchnúť dvere; susedov máme iba jedných a ani Orbán a Kaczyński nebudú pri moci večne. Ale prestal by som so samitmi V4 pred stretnutiami európskych lídrov. Máme čím ďalej, tým menej spoločných cieľov v Európe, rozchádzame sa v metódach, ako si v Únii presadiť to svoje, a asociácia s V4 je nám dnes najmä na príťaž.

Politici píšu

Komentáre

Teraz najčítanejšie