Denník N

Románom dala hlas ženám, ktoré pre predsudky nepočuť

Bernardine Evaristová a obálka českého prekladu jej románu Girl, Woman, Other. Foto- Acthom123
Bernardine Evaristová a obálka českého prekladu jej románu Girl, Woman, Other. Foto- Acthom123

Dielo Girl, Woman, Other označil Barack Obama za knihu roka. Vlani zaň britská autorka Bernardine Evaristová dostala prestížnu Booker Prize.

Niektoré sú slobodné, iné zadané. Jedny sa ničoho neboja, tie ďalšie bezvýsledne trpia. Všetky však túžia, milujú, dúfajú. Volajú po záchrane, ktorú hľadajú v mužovi, dieťati, mame alebo v partnerke.

Britská autorka Bernardine Evaristová v románe Dívka, žena, jiné (Host, 2020) odkrýva svet žien. Nerobí to však povrchne, ale komplexne. Jej postavy pochádzajú z rôznych sociálnych tried a kultúr, majú odlišné vzdelanie aj politické presvedčenie. Spája ich jediné – majú tmavú pleť, a preto čelia predsudkom.

Evaristová vo svojej knihe, ktorá vlani získala prestížnu Bookerovu cenu, nerieši len feminizmus a postavenie žien v patriarchálnej spoločnosti. Kritizuje rasizmus a poukazuje na prekážky, s ktorými ženy zápasia, ak nemajú bielu pleť.

Kulisy zo smetiska

V centre románu je Amma, feministka a lesbička, ktorej sa po päťdesiatke podarilo presadiť. Jej hru totiž uvádza londýnske Národné divadlo. Úspech, o ktorý sa roky snažila, ju zbavil viacerých obáv, no vystavil ju novým.

Väčšinu života totiž rebelovala proti mainstreamu, narúšala predstavenia výkrikmi, aby si neskôr založila vlastné divadlo.

Román vyšiel v českom preklade Viktorie Hanišovej. Foto – hostbrno.cz

„Skúšky prebiehali v obývačkách, rekvizity sa prevážali v starých vrakoch, kostýmy sa zháňali po second handoch, kulisy sa vyhrabali na smetisku,“ opisuje Evaristová podmienky neistých začiatkov aj ďalších pokračovaní. Vychádza pravdepodobne z vlastných zážitkov, keďže v 80. rokoch minulého storočia takisto viedla divadlo. Zmieňuje sa o bežných starostiach ľudí, ktorí žijú z grantov a každý deň pochybujú o svojom talente.

V prípade Ammy sa to však zmenilo, keď jej zavolala nová riaditeľka divadla. Z neznámej umelkyne je zrazu osobnosť, o ktorej sa píše v celoštátnych novinách aj na Twitteri.

Pred premiérou však tŕpne strachom z reakcií publika a recenzií. Nervózne sleduje posledné prípravy a spomína na detstvo a bujarú mladosť.

Na to plynule nadväzuje jedenásť ďalších postáv, z ktorých sa viaceré stretávajú v divadle na Amminej premiére. Niektoré sú si blízke, pretože sú priateľky, príbuzné alebo milenky. Evaristová ich približuje v ôsmich kapitolách, analyzuje ich vzťahy, stretnutia, prešľapy.

Nerobí to chronologicky, čím odhaľuje nové rozmery príbehov a nečakané prepojenia. Vďaka tomu môžeme na jednotlivé postavy nazerať z rôznych perspektív.

Takisto im prispôsobuje jazyk. Pri mladších používa slang aj vulgarizmy, staršie sa zas vyjadrujú kultivovane, ale do viet niekedy zamiešajú slová, ktoré si priniesli z domu.

Niektoré sa totiž v Británii nenarodili, ale o začlenenie sa snažia rovnako ako ich dcéry. Oveľa viac však narážajú na rozpor medzi tradíciou svojej kultúry a modernosťou Londýna, kam pred rokmi pricestovali a kde sa pokúsili usadiť.

Komplexy a strachy

Každá postava románu je svojská, každú ovplyvnili iné skúsenosti, voľby a možnosti. Napriek tomu ich spájajú

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie