Denník N

Komička Simona: V šiestich rokoch som zbierala mamine zuby zo zeme. Nemyslím si, že som reálne zažila detstvo

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Otec dlhé roky týral jej mamu, s bratom preto vyrastala u starých rodičov, v detskom domove aj u tety, ktorá ju pred maturitou vyhodila z domu. Dnes je jednou z mála slovenských komičiek, pre koronakrízu však prišla o väčšinu príjmov.

Komička Simona v rozhovore hovorí:

  • o poslednom roku, v ktorom jej prácu výrazne ovplyvnil covid-19;
  • ako jej Vianoce aj detstvo poznačilo domáce násilie;
  • prečo sa vzdala viery;
  • ako znáša hejt a nenávistné správy od sympatizantov ĽSNS;
  • ako po rozvode vychováva syna.

V jednom statuse ste napísali: „Všímajme si dobré veci, lebo tie zlé sú vyčerpávajúce.“ Čo bolo pre vás tento rok dobré?

Je toho asi trochu menej, je to ťažký rok. Všetci dúfame, že sa skončí a zmení sa to. Ale čo sa zmení 1. januára 2021? Ohňostroj nebude striekať vakcínu ani prášok na chudnutie. Jediné, čo sa môže zmeniť, sme my a o to som sa snažila celý rok. Inak to nešlo. Veci sa stále menili a u mňa k horšiemu. Jediná alternatíva je zmeniť svoje myslenie a sústrediť sa na dobré veci, ktorých je menej, ťažko sa na ne pozerá, ale sú tam.

Čo tam teda vidíte?

Medzi veľké dobré veci by som zaradila svojho nového priateľa (stand-up komik Joe Trendy, vlastným menom Teodor First – pozn. red.). Rozbehla som sociálne siete, lebo som tam bola veľký flákač a cítim od ľudí podporu. Potom je tu veľa malých dobrých vecí. Máme prosecco, máme mandarínky, vieme si urobiť vanilkové rožky. Kde je problém?

Ste komička, umelkyňa, matka samoživiteľka, máte malého syna. Aj napriek pozitívnemu pohľadu to muselo byť tento rok náročné.

Ešte stále to je ťažké a situácia sa konštantne zhoršuje. Môže to byť tým, že som neschopná, ale nenašla som žiadny spôsob, ako získať podporu od štátu. Jediné, čo mi prišlo, sú výzvy zo sociálnej a zdravotnej poisťovne, ktoré v tomto období poľujú na ľudí ešte viac ako predtým. Priateľ je tiež komik a obaja prežívame strašne ťažké obdobie, lebo nie je podpora, len povinnosti. Je tu Fond na podporu umenia, ktorý nám zamietol projekt, lebo nebol v správnej kolónke. My pritom už takmer rok nevystupujeme. Nedostali sme žiadne helikoptérové peniaze. V iných povolaniach či podnikoch ukázali, aké mali výpadky, a dostali z toho časť ako podporu. Som rada, že takúto pomoc dostali, nezávidím im, ale my sme museli podať projekt, nedostali sme náhradu za ušlé príjmy.

Ako dlho sa to dá takto vydržať?

Z biológie si pamätám pojem polčas rozpadu. Rozmýšľala som, aký je môj polčas rozpadu, koľko vydržím, kým ma úplne klepne. Asi až kým sa peniaze neminú úplne. Máme šťastie, že sú ľudia, ktorí na nás nezabúdajú. Veľké firmy nás zavolali moderovať online vianočné večierky, niektoré nám ponúkli spoluprácu. To je pre nás veľmi príjemným spestrením rozpočtu, ktorý je naozaj frustrujúci.

Žijete z úspor?

Áno a tie sa už míňajú. Čosi som mala našetrené, viem sa veľmi uskromniť, keď treba. To mi celkom pomohlo. Dokedy sa to bude dať, neviem, ale máme na výber? Nie.

Chýba vám publikum?

Veľmi mi chýba. Pomohlo mi, keď som teraz bola u pána Marcina v Neskoro večer a bolo tam niekoľko ľudí v komparze. Bolo to krásne. Veľmi mi chýba živý divák, nikdy nebude reakcia na môj vtip na Instagrame či Facebooku taká ako na javisku. Preto sa nemám ani šancu rozvíjať v písaní stand-upov. Vystúpenie bola katarzia aj pre mňa, vypustila som stres a negatívne veci, ktoré som si držala v hlave. Pretože humor funguje tak, že reflektuje pravdu. Keď na niečo vymyslíte vtip – od politiky až po „prečo muži cikajú s doskou hore“, tak podľa toho, či sa ľudia smejú alebo nie, vidíte, kde je pravda. Humor by sa mal robiť zo všetkého, lebo to je jediný spôsob, ako môžeme zistiť, čo je pravdivé. Preto je pre mňa živá komédia absolútne nevyhnutná k životu. Preto som už ako vyschnutý kaktus a silne verím, že sa to zmení, lebo online vianočné večierky sú síce super, ale je to len objektív kamery.

Na začiatku roka ste v rozhovore v SME povedali, že si po čerstvom rozvode ešte len zvykáte na úlohu matky samoživiteľky, o dva mesiace nato prišiel covid. Čo bolo počas tohto obdobia pre vás najťažšie?

Prvá vlna karantény bola veľmi ťažká. Pre mňa ako matku samoživiteľku

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodičovstvo

Rozhovory

Vzťahy

Životy žien

Kultúra

Teraz najčítanejšie