Súd v rozhodnutí o Haščákovi: Vyšetrovanie Gorily doteraz významne brzdili

Všetky doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú podozreniu, že partner finančnej skupiny Penta Jaroslav Haščák sa v súvislosti s kauzou Gorila dopustil trestného činu podplácania a legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Konštatoval to Špecializovaný trestný súd v rozhodnutí, ktorým zobral Haščáka do väzby.

Súd v pondelok toto rozhodnutie sprístupnil médiám.

Sudkyňa pre prípravné konanie Pamela Záleská rozhodla o väzbe pre Haščáka 4. decembra. Do väzby zobrala aj bývalú príslušníčku SIS Danu Arpášovú. Podozrenia podľa súdu vyplývajú z výpovedí svedkov alebo výpisov z účtov spoločností Identita a Barkont.

Haščák, Arpášová a jej manžel a bývalý šéf kontrarozviedky SIS Ľubomír Arpáš sú obvinení, že Arpáš odovzdal Haščákovi za úplatok nahrávku Gorily. Arpáš je už vo väzbe v kauze Božie mlyny a za vydieranie podnikateľov.

Legalizácia

Obvinenie hovorí, že predaj Gorily Haščákovi prebehol v roku 2006, keď bol Arpáš riaditeľom sekcie D na 56. oddelení Slovenskej informačnej služby. Presne vyčíslená suma úplatku je 194-tisíc 765 eur. Arpášovci vzápätí vytvorili spoločnosť Identita a Haščák im za Gorilu zaplatil cez spoločnosť Barkont.

Schéma vyzerá takto: Arpáš (Identita) Haščákovi (Barkontu) odovzdával analýzy zdravotníckeho trhu, podľa vyšetrovateľov však tieto analýzy nemali v čase vytvorenia žiadne využitie a tento vzťah nemal žiadne reálne ekonomické opodstatnenie. „Jeho skutočnou podstatou bolo zakryť pôvod a účel vyplatených finančných prostriedkov v trestnej činnosti,“ myslí si prokurátor Ondrej Repa.

Haščák počas svojho výsluchu odmietol, že by zmluva s Identitou bola fiktívna. Nikde v spise o tom podľa neho nie je dôkaz. Penta podľa neho kúpila 17 nemocníc aj mäsokombináty, a tak vraj vo výsledku využila Arpášom poskytnuté služby.

O tom, že zmluva bola neefektívna, vypovedali viacerí svedkovia.

Haščák sa bránil aj tým, že z rozhovoru medzi Dobroslavom Trnkom a Marianom Kočnerom vyplýva, že nikdy neprejavil záujem o získanie nahrávok týkajúcich sa Gorily. Z tohto rozhovoru pritom vyplýva pravý opak – Haščák podľa Kočnerových slov zaplatil za Gorilu Kočnerovi milión eur a bol nahnevaný, keď ho prišli s nahrávkou znovu vydierať Dobroslav Trnka a jeho kamaráti. Jednému z nich, Lórantovi Kósovi podľa Kočnera zaplatil znovu – za informácie, kto ho vlastne vydiera. Haščák tak podľa doterajších podozrení zaplatil za Gorilu už trikrát.

Video: Najšokujúcejšie momenty nahrávky Kočner – Trnka (s titulkami), autori: Martina Koník, Braňo Bezák

Brzda Kováčik

Prokurátor Repa odôvodňoval návrh na väzbu už samotným charakterom trestnej činnosti. Podľa neho skutkové okolnosti, teda získavanie spravodajských informácií, ich zbieranie a využívanie vo vlastný, a to aj majetkový prospech, možno označiť za kolúzne správanie.

Vyhlásil aj to, že treba brať do úvahy aj vplyv v tom čase dozorového prokurátora Dušana Kováčika.

Súd sa s tým stotožnil. „V spise tiež nemožno prehliadnuť spôsob, akým prišlo k zrušeniu uznesenia o začatí trestného stíhania, či dôvody rozhodovania o zmenách v osobe vyšetrovateľa (odňatie a prideľovanie), ktoré majú spoločného menovateľa – JUDr. Dušana Kováčika, ktorý ako v tom čase špeciálny prokurátor vykonával vo veci dozor,“ konštatovala sudkyňa Záleská. Povedala, že veci treba vnímať aj dnešnou optikou – Kováčik je stíhaný za zneužitie právomocí verejného činiteľa, ako aj za podozrenie z korupcie.

Kováčik kedysi odňal spis týkajúci sa Arpáša vyšetrovateľovi Gorily Marekovi Gajdošovi a dal ho inému policajtovi. Nesúhlasil ani s tým, aby bol vo veci vypočutý vtedajší riaditeľ SIS Ján Valko.

Aj nový generálny prokurátor Maroš Žilinka v piatok v Rádiu Expres povedal, že nové obvinenia v kauze Gorila mohli prísť až po tom, ako z prípadu odišiel Kováčik. V jeho kancelárii tiež objavili mnoho iných spisov, s kolegami si ich rozdelili a začali na nich pracovať.

Súd povedal, že všetko bude vecou dokazovania, „ktoré bolo podľa názoru súdu významne brzdené, o čom svedčí aj časový odstup medzi spáchaním skutku a rozhodovaním súdu o väzbe obvinených“.

Atómový kufrík

Súd ďalej upozornil na to, že Haščák sa dlhodobo „úporne“ venuje kauze Gorila, „pričom nie je úplne bez významu, že tak robí aj prostredníctvom médií, internetovej stránky a aj podaniami na súdy a orgány činné v trestnom konaní v snahe ovplyvniť nielen mienku verejnosti, ale predovšetkým aj svedkov“.

„Súd sa stotožnil s argumentáciou prokurátora, že kauza Gorila je jedna z najväčších korupčných káuz v histórii SR a že jednou z osôb, ktoré v nej rezonujú, je obvinený Haščák, ktorý vyvíja od jej zverejnenia kroky na to, aby sa o tejto kauze nehovorilo, nepísalo a aby bola zničená zvuková nahrávka, keďže predmetné informácie v tejto kauze by sa mali týkať aj jeho údajnej trestnej činnosti,“ píše sa v rozhodnutí.

Podľa súdu vzhľadom na to, že Haščák vlastní médiá, existuje dôvodná obava, že by obvinený mohol „systematicky a sofistikovane usmerňovať vydavateľskú činnosť tak, aby výsledkom bolo zosúladenie výpovedí svedkov a obvinených v jeho prospech“.

O tom, že médiá sú pre Pentu „atómový kufrík“, hovoril v roku 2015 spolumajiteľ finančnej skupiny Marek Dospiva. „Nebudem chodiť okolo horúcej kaše. To, že vlastníme médiá, nám dáva istotu, že pre kohokoľvek bude horšie nás iracionálne napádať. To iracionálne by som podčiarkol,“ povedal vtedy Dospiva pre české Hospodářské noviny.

Radšej do väzenia ako na úteku

Súd vzal Haščáka do väzby z dôvodu možného ovplyvňovania svedkov. Prokurátor žiadal aj útekovú väzbu, tú však súd neuznal. Prokurátor upozornil, že Haščák disponuje značným majetkom, do jeho portfólia patria aj banky, a tak má vytvorené podmienky na to, aby sa dlhodobo zdržiaval i v zahraničí, a to aj v krajinách mimo EÚ.

Sudkyňa Záleská však vyhlásila, že veľký Haščákov majetok nevytvára automaticky obavu, že utečie. „Taká obava nevyplýva ani z konania obvineného, ktorý má na Slovensku pevné rodinné väzby a zázemie – manželku, dve maloleté deti, rodičov a priateľov, ako aj rozsiahle pracovné a podnikateľské aktivity, pričom doposiaľ bol opakovane pre orgány činné v trestnom konaní vždy dosiahnuteľný.“

Aj Haščák súdu povedal, že „radšej by strpel výkon trestu ako žil na úteku“.

Súd ďalej odmietol námietky obhajoby, že zásah polície voči Haščákovi alebo Pente bol neprimeraný, nezákonný a aj námietky proti jeho medializácii. Súd na to reagoval, že nevie ovplyvniť médiá a pri rozhodovaní sa nimi nijako neriadil, rovnako ani vyjadreniami politikov či iných predstaviteľov štátnych orgánov.

Obhajcovia okrem toho namietali, že skutok sa stal pred štrnástimi rokmi. „Skutky nie sú podľa doterajších zistení premlčané a súd nezistil ani žiadne iné závažné skutočnosti, ktoré by významným a právne relevantným spôsobom ovplyvnili zákonnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní,“ píše sa v rozhodnutí.

Námietku, že ide o starý skutok, predniesla aj obhajkyňa Dany Arpášovej Júlia Vestenická. Ďalej povedala, že ide o politický proces. Súd to odmietol.

„V danej veci ide o prípad, ktorého okolnosti vykazujú prevahu záujmu spoločnosti na jeho spoľahlivom objasnení nad právom obvinených na ich osobnú slobodu,“ povedal súd. Haščák je odvtedy vo väzbe v Ilave.

Voči rozhodnutiu súdu sa Haščák odvolal, definitívne o jeho väzbe rozhodne Najvyšší súd o niekoľko dní.