Denník N

Sestra z ARO: Dva a pol mesiaca som nebola v potravinách, moje deti potrebujú pekné Vianoce

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ivana Ondrejková je vedúca sestra v oddelení ARO v trenčianskej nemocnici. V tomto oddelení sa starajú o pacientov v najvážnejších stavoch s covidom, ktorí bojujú o život. Doma o práci nehovorí. „Snažíme sa bez následkov prežiť, čo je tu práve teraz.“

Osobnosťou roka 2020 sú podľa veľkej ankety Denníka N zdravotníci z prvej línie. Jednou z nich je aj Ivana Ondrejková, vedúca sestra oddelenia ARO v nemocnici v Trenčíne. V rozhovore opisuje, ako sa pandémia covidu dotkla jej práce, ale aj jej rodiny. Pri synovi prvákovi vidí, že už je naňho priveľa, ako často je preč z domu.

V rozhovore sa dočítate:

  • ako pacientom dávajú najavo, že vonku na nich niekto myslí;
  • ako pracujú na tom, aby zdravotníci prekonali obavy z nákazy;
  • v čom je iná práca na ARO a na záchranke;
  • ako vníma dezinformácie
  • a čo ju ešte dokáže v práci prekvapiť.

Aký bol pre vás posledný rok?

Veľmi ťažký. Som vedúca sestra rok a pol, pre mňa to teda bol rok plný zmien. Keď prišla prvá vlna covidu-19, bol to veľký boom, zrazu som musela vytvoriť úplne nové ARO. Musela som zorganizovať ľudí, prácu, služby. Keď sa niečo mení, niektorí ľudia sú s tým stotožnení, niektorí nie. Bolo to zaujímavé, ale aj ťažké obdobie.

Pamätáte si ešte na marec, keď sa začali objavovať prvé informácie a prvé prípady covidu?

Bolo to rozpačité – na jednej strane sme sa báli, lebo ochorenie bolo pre nás neznáme, nikto sa s tým ešte nestretol. Museli sme vymyslieť, ako

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

      Rozhovory

      Rodina a vzťahy, Slovensko, Zdravie

      Teraz najčítanejšie