Po sto rokoch vyšla kniha zabudnutého vzdelanca európskeho formátu Jána Lajčiaka
Keď teológ Samuel Štefan Osuský v roku 1920 objavil a pripravoval na vydanie knihu Slovensko a kultúra od jedného z najväčších slovenských vzdelancov európskeho formátu Jána Lajčiaka, napísal v texte charakterizujúcom toto nedokončené dielo i život jeho autora aj vetu: „Nechcem už nadužívať vašou trpezlivosťou, nemožno mi všetko bohatstvo myšlienok nastoliť, len odporúčať, že keď dielo vyjde tlačou, ráčte si ho zadovážiť.“
Mal som to šťastie, že som sa nemusel unúvať a „ráčiť si ho zadovážiť“, keďže mi knihu posunul priamo do rúk Stanislav Vallo, jeden z trojice iniciátorov jej opätovného vydania (ďalšími sú Anton Baláž a Ján Juráš). A nie hocijakého, ale reprintu toho pôvodného, od ktorého uplynulo práve sto rokov.
Iste, toto Lajčiakovo kľúčové dielo už vyšlo viackrát v súčasnej slovenčine, no napriek tomu ťažko možno tvrdiť, že by s ním širšia verejnosť bola dostatočne oboznámená.
Takže terajšie vydanie knihy je v každom prípade splácaním dlhu voči polyglotovi a polyhistorovi, doktorovi filozofie z univerzity v Lipsku a teológie z parížskej Sorbonny, prekladateľovi z gréčtiny a hebrejčiny, autorovi orientalistických štúdií. Originálna podoba Lajčiakovej knihy prináša okrem cennej dokumentačnej hodnoty aj pôvab slovenčiny spred sto rokov, takže tento elegantný raritný výtlačok môže pritiahnuť k autorovmu dielu aj nových čitateľov.
V knihe autor podrobil vedeckej analýze stav slovenskej spoločnosti na začiatku 20. storočia. Napríklad Slovákov z hľadiska národného povedomia delil do piatich skupín
