Denník N

Peter Bič: Nevolím, na politiku som sa vykašľal v štrnástich počas revolúcie, keď na kandidátku dali strašného komunistu

Peter Bič. Foto - Dominika Kentošová
Peter Bič. Foto – Dominika Kentošová

Peter Bič Project mal byť len dočasnou záležitosťou pre kluby bez komerčného úspechu. Anglicky sme spievali zámerne, lebo sme vedeli, že rádiá to považujú za trápne, tvrdí v rozhovore Peter Bič, ktorého kapela uspela aj mimo Slovenska.

V rozhovore sa okrem iného dočítate:

  • o jeho otrave alkoholom, liekmi, depresiách, sebapoškodzovaní a zásahu prúdom,
  • prečo mu úspech hitu Hey Now v zahraničí nepriniesol aj peniaze,
  • prečo zložil skladbu na poctu Jánovi Kuciakovi a Martine Kušnírovej,
  • prečo odmieta voliť a veriť akémukoľvek politikovi.

Ako hodnotíte tento rok?

V osobnej rovine? Pozitívne aj negatívne. Zlé bolo, že sa nehralo, že nám padli koncerty a, logicky, aj príjmy, že sme nemali možnosť stretávať sa s fanúšikmi. Dvakrát sme museli prekladať celé turné a ani teraz nevieme, či sa uskutoční v plánovanom termíne.

Na druhej strane ma teší úspech singla Stoj z albumu Labyrint, ktorý sa stal jedným z najhranejších v našich rádiách, zároveň sme ako kapela získali divácku cenu OTO. Celkovo mám zmiešané pocity, rozhodne som si chcel tento rok užiť viac.

Neprišiel aj strach z toho, čo bude?

Na začiatku som bol hysterický z totálnej zmeny. Keď sa počas prvej vlny všetko zavrelo, nechápal som, naša generácia nikdy nič podobné nezažila. Rozladenie ma však pomerne rýchlo prešlo. Som optimista, treba sa cez to preniesť a vydržať. Upadať na duchu je ľahké, lepšie je začať na sebe pracovať a tvoriť nové veci. Voľno sa dá premeniť aj na relax. Veľmi som si užíval, že som mohol byť oveľa viac so svojou dcérou.

Depresie som, našťastie, nemal, lebo nemám problém vydržať sám so sebou. Dvadsať rokov som bol tak veľmi namočený v hudbe, v neustálom skladaní, nahrávaní a koncertovaní, že čas na seba samého mi výrazne pomohol. Byť doma, premýšľať nad životom a vychovávať dcéru je skvelé.

Vy ste však hviezda kapely, ktorá má príjmy z viacerých zdrojov, napríklad v RTVS máte reláciu 3 pódiá, k tomu tantiémy z obrovského množstva projektov, na ktorých ste sa za celé tie roky podieľali. Čo ostatní v kapele Peter Bič Project?

V kapele mám muzikantov, ktorí učia v hudobných školách, prípadne podnikajú v iných odvetviach, zásadný strach som o nich preto nemal. Jasné, že pre nich bolo náročné stratiť príjem zo živého hrania, tobôž ak ide o projekt, ktorý je rozbehnutý a darí sa mu. Hypotéky nepočkajú, o to radšej som, že majú prácu aj vtedy, keď naša kapela nevystupuje.

Žiadali ste o pomoc od štátu?

Žiadal, lebo som nevedel, čo sa bude diať a ako dlho to bude trvať. Myslím si, že o pomoc požiadal každý, koho živí muzika. Neviem, ako to dopadne, ale každá pomoc umelcom je vítaná. A nielen umelcom, ale najmä tým, čo stoja za nimi – zvukárom, osvetľovačom, technikom a ďalším.

Pravda je taká, že pomoc neprišla adekvátne rýchlo. Na druhej strane rozumiem, že pandémia sa tu rozbehla v čase nástupu novej vlády, ktorá prebrala moc po strane, ktorá tu robila hrozné veci 12 rokov. Keď preberiete krajinu s prázdnymi účtami, nemôžete čakať zázraky, najmä ak sa vláda musí sústreďovať na pandémiu, s ktorou si nevie poradiť nik na svete.

Problém je aj v tom, že na pandémiu a následnú krízu v kultúre neboli pripravení ani muzikanti. Od pádu komunizmu neboli schopní vytvoriť niečo ako odbory, spolok, ktorý by ich všetkých zastupoval pri rokovaniach so štátom. Všetko sa teraz rieši za jazdy, čo je v krízovom období náročné.

Ak tomu dobre rozumiem, máte porozumenie pre vládu aj pre muzikantov.

Presne tak, rozumiem obom stranám. Tomu, že vláda nestíha dokonale reagovať, ale aj rozhorčeniu a podráždenosti muzikantov, ktorí sú bez príjmov. Na to, čo sa deje, doplácajú aj hudobné kluby. Ak krízu neprežijú, kapely nebudú mať kde hrať ani po tom, čo sa zrušia opatrenia. Koľko vydržia, keď nik nevie, kde to má koniec? Majitelia klubov sú bez príjmov a dotovať svoje podnikanie dokážu len istý čas.

Vyrastali ste na košickom sídlisku Nad jazerom. Je pravda, že prvú otravu alkoholom ste mali už v deviatich rokoch?

Je.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie