Denník N

Vpred za radostné zajtrajšky!

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Tiež sa každé ráno budíte s nádejou, že deň nebude šialenejší než ten včerajší? Dá sa to. Ja občas odložím mobil a dožičím si pár minút či dokonca hodín blaženej nevedomosti. Pozerám, ako vtáci lietajú medzi kúpadlom a kŕmidlom, čo najpomalšie uchlipkávam z espressa a tvárim sa, že čas neexistuje.

Potom nastúpi realita, síce virtuálna, ale krutá. Po deviatich mesiacoch života v izolácii mi k návratu do zúfalstva stačí vidieť kolegov hudobníkov, ako sa niekde snažia hrať. S rúškami, dištančne, bez obecenstva, len tak z domu strímujú alebo s ďalšími kolegami nahrávajú niečo spoločne, čo síce vyzerá úžasne, ale má to ďaleko od normálneho hrania. Už sa mi nechce zoomovať, whatsappovať, messengerovať, signálovať, viberovať, instagramovať, skypovať, facetimovať, tweetovať a oveľa radšej by som išiel na koncert. Alebo aspoň na pivo.

Iste, zatiaľ som sa nenakazil, aj keď som v rizikovej skupine, mám strechu nad hlavou, rodinní príslušníci sú zdraví, svetový ani lokálny ozbrojený konflikt v bezprostrednej blízkosti zatiaľ nevypukol, v gulagu nie som a moja mama, aj keď úplne otrávená, sedí vo svojom byte v Petržalke a nie vo vlaku do Osvienčimu. Ale už sme v štádiu, že potrebujeme pomerne silné porovnávacie muštry, aby sme sa utvrdili, že môže byť aj horšie.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Donald Trump

Komentáre

Teraz najčítanejšie