Futbal

Denník NDžentlmen, ktorý slovenskému novinárovi ponúkol odvoz. Zomrel Gérard Houllier

Lukáš VráblikLukáš Vráblik
Zdieľať
Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Legendárny manažér Gérard Houllier zomrel vo veku 73 rokov, v Paríži pred smrťou podstúpil operáciu srdca.

Liverpool dlhé roky čakal na nejaký úspech, ale priniesol ho až on. Anglický veľkoklub sa v 90. rokoch trápil.

Arsenal práve začínal dominovať s manažérom Arsènom Wengerom. Funkcionári Liverpoolu si možno mysleli, že našli svojho Wengera – jeho francúzskeho krajana Gérarda Houlliera.

Hoci Houllier podľa novinára Guardianu Sachina Nakraniho „nespravil francúzsku revolúciu“, Liverpool dotiahol do 21. storočia.

Trénoval aj Paríž Saint-Germain či francúzsku reprezentáciu, najviac si ho však pamätajú vďaka pôsobeniu v Liverpoole (1998 – 2004). Bolo to najkrajšie obdobie jeho kariéry.

Keď pred piatimi rokmi po trénerskej konferencii Slovenského futbalového zväzu poskytol rozhovor Denníku N, hneď na jeho začiatku nám oznámil: „Ale žiadne otázky o Liverpoole. Už som na to všetko odpovedal miliónkrát!“

Nebol však arogantný, práve naopak, bol výborným spoločníkom. Skôr bol unavený z toho, že stále odpovedá na rovnaké otázky.

Zo seneckého hotela nám dokonca ponúkol odvoz, a tak nás jeho šofér cestou na viedenské letisko odviezol do Bratislavy.

V Liverpoole mu najviac vyšla sezóna 2000/2001, keď vyhral FA Cup, Ligový pohár a po finálovej výhre nad Alavésom aj Pohár UEFA.

Liverpool dotiahol i naspäť do Ligy majstrov. Premier League nevyhral iba preto, že narazil na éru s dvoma nesmierne silnými gigantmi: Manchestrom United a Arsenalom.

Keď sme sa ho teda spýtali, ktorý úspech v jeho bohatej kariére mu najviac chýbal, odpovedal: „V Premier League sme s Liverpoolom skončili sezónu s viac ako 80 bodmi, ale nakoniec sme majstrovský titul aj tak nevyhrali, pretože Arsenal mal skvelú formu.“

Hoci ešte pár minút predtým o Liverpoole rozprávať nechcel, nakoniec ho sám spomenul.

Pôsobenie v Anglicku z neho spravilo svetoznámeho manažéra. Do základnej zostavy ako prvý poriadne zapracoval mladučkého Stevena Gerrarda, jednu z najväčších klubových legiend. Ten Houlliera vo svojej autobiografii opísal ako „otcovskú postavu“.

Zapracoval Gerrarda

Houllier o Liverpoole rozprával aj svojim zverencom v ďalších kluboch. Stephen Ireland na jeho pôsobenie v Aston Ville spomínal: „Každý jeho príhovor bol o Liverpoole. ‚Poďme chalani, lebo Gerrardovi či Dannymu Murphymu som vtedy povedal toto a išli a spravili to v druhom polčase.‘ Nechápal som, či nás chce vyhecovať tým, že nám bude rozprávať o Gerrardovi a Murphym. Všetci sme sa po sebe nechápavo pozerali.“

Ireland ho nemal rád: „Nechápem, ako mohol niekedy dostať prácu vo futbale. Myslel som si, že mu nerozumie. Trénovali sme ako blázniví, aby sme boli cez víkend pripravení, ale on sa prechádzal po štyroch ihriskách v tréningovom centre, pozeral sa na kvety a mal ruky za chrbtom.“

Houllier sa prvý raz ocitol v Liverpoole na konci 60. rokov. Študoval tam angličtinu a vyučoval ako asistent na strednej škole pár kilometrov od tréningového centra FC.

Chodil aj na zápasy a zažil éru Billa Shanklyho, najslávnejšieho manažéra v klubovej histórii. Potom sa vrátil do Francúzska, kde sa stal mladým trénerom.

V roku 1986 priviedol PSG k titulu a bol asistentom reprezentačného kouča Michela Platiniho. Keď Platini odišiel, Houllier nastúpil na jeho post. V kvalifikácii na MS 1994 však Francúzsko zlyhalo, vypadlo po šokujúcej prehre doma s Bulharskom.

Potom chvíľku pracoval iba pri mládeži. Národný výber do osemnásť rokov priviedol k titulu európskeho šampióna v roku 1996, v útoku vtedy mal Thierryho Henryho, Nicolasa Anelku a Davida Trezegueta.

O dva roky neskôr už trénoval Liverpool. Klub ho najal, hoci nechcel z postu manažéra vyhodiť jeho predchodcu Roya Evansa. Tím mali vtedy riadiť dvaja muži.

Hoci sa Houllier správal ako džentlmen, po čase sa začali hádať – najmä o základnej zostave. Funkcionári sa následne rozhodli, že Houllier bude pracovať sám. V prvej sezóne skončil siedmy a začal s prestavbou kádra.

Zahraniční manažéri neboli v 90. rokoch v Anglicku samozrejmosťou. Prvým bol Slovák Jozef Vengloš, nasledoval napríklad Wenger.

Houllier nám vysvetľoval: „V anglickom futbale bola takzvaná boot room tradícia – názov je podľa miestnosti, v ktorej sú kopačky. A v Liverpoole predo mnou bol Shankly, Paisley či Dalglish a bolo veľmi ťažké tam prísť, lebo som sa stal v ich histórii prvým manažérom z cudziny. Museli sme ľudí najskôr presvedčiť, aby sme mohli robiť svoju prácu.“

Houllier to však dokázal. Podobne ako Wenger, aj on zmenil stravovacie návyky a tréningové metódy. Do klubu pritiahol aj množstvo cudzincov, čo mu neskôr niektorí fanúšikovia vyčítali.

Nebolo to však úplne fér: práve on totiž do kádra plne zapracoval Gerrarda a Jamieho Carraghera a spoliehal sa aj na Dannyho Murphyho či útočníkov Robbieho Fowlera a Michaela Owena.

Vždy hovoril, že je dôležité, aby dával šancu najväčším talentom z akadémie. Mrzieť ho však mohol odchod krídla Steva McManamana do Realu Madrid, s ktorým sa Liverpool nedohodol na predĺžení zmluvy.

Zastavilo ho srdce

„Tréningy boli intenzívnejšie a lepšie rozvrhnuté. Podobalo sa to na Arsenal pod Wengerom. (Houllier) priniesol skvelé princípy ako disciplínu a to sme naozaj potrebovali. Ale po futbalovej stránke zaviedol aj tzv. team-block culture (tím sa spoliehal na bránenie v blokoch – pozn. red.), ktorá bola trochu primitívna. Nešlo o revolúciu ako v prípade Wengera,“ hodnotil Houllierov bývalý zverenec David Thompson.

Houllierovi zo začiatku vynikajúco vychádzali prestupy, kúpil napríklad Samiho Hyppiu, Dietmara Hamanna či Vladimíra Šmicera. Kvalitnými cudzincami vhodne doplnil anglickú kostru tímu, na prelomenie hegemónie United a Arsenalu to však nikdy nestačilo.

Keď sa o niečo podobné pokúsil v lete 2002, zlyhal. Na Anfield Road vtedy kúpil Salifa Diaa, El Hadji-Dioufa či Bruna Cheyroua, ale ani jednému z nich sa nedarilo.

Vtedy už mal zdravotné problémy. V októbri 2001 počas zápasu s Leedsom United pocítil veľkú bolesť na hrudníku, cez polčas ho previezli do nemocnice. Diagnostikovali mu disekciu aorty.

Lekári mu povedali, že ak by prišiel až po zápase, vzhľadom na prehustenú premávku okolo štadióna by sa do nemocnice už nedostal nažive. Operácia mu zachránila život, ale na lavičke chýbal ďalšie štyri mesiace.

Hráčom chýbal, útočník Emile Heskey ho opísal ako ich „lídra“ a „talizman“.

Hoci Liverpool sa stále pohyboval na čele Premier League, na titul nedosiahol. Houllier vraj v závere svojho pôsobenia hráčom opakoval, že iba „čakajú, kým ho vyhodia“. Podľa Murphyho sa správal veľmi „paranoidne“.

Keď tím skončil v sezóne 2003/2004 na štvrtej priečke, odišiel. Prišla éra ďalšieho cudzinca, Španiela Rafu Beníteza. Ten v Istanbule na konci svojej prvej sezóny vyhral Ligu majstrov.

Houllier neskôr trénoval Olympique Lyon a Aston Villu. Z Premier League však musel odísť po ďalších problémoch so srdcom.

V roku 2015 nám povedal, že ak by ich nemal, určite by ešte trénoval. „Chýba mi každodenné zapojenie sa do fungovania klubu aj vedenie hráčov na ihrisku,“ sťažoval sa.

Pre Athletic minulý rok v rozhovore priznal: „Keď som odišiel z Aston Villy, dostal som sa do depresie. Je to nesmierne ťažké, keď vám povedia, že vaša trénerská kariéra sa skončila. Nikdy sa cez to neprenesiete. Či máte päťdesiat, alebo osemdesiat, vždy vám to bude chýbať. Aj keď sa rozprávam s Arsènom Wengerom, aj jemu to chýba.“

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].