Denník N

Hypotéza o príčine, prečo je Slovensko demokratickým štátom

Znie to možno ako konšpiračná teória, ale slovenskú demokraciu zachraňujú knihy jedného vydavateľstva.

Prečo je Slovensko napriek korupcii, súčasnému chaosu a biednej úrovni politickej triedy stále demokratické, kým Poľsko a Maďarsko spadli do autoritárskych režimov a ani Česi už nám nemôžu byť vzorom? Ako je možné, že národy s takou bohatou kultúrnou tradíciou sa dnes správajú menej kultúrne než slovenská spoločnosť, v ktorej ešte donedávna väčšina ani nevedela čítať?

Možných odpovedí je veľa – vrátane tej, že za demokraciu na Slovensku vďačíme len súhre náhodných okolností, ktorá sa môže kedykoľvek pominúť. Ale ja sa prikláňam skôr k vysvetleniu, že naším šťastím bol paradoxne práve náš kultúrny schodok.

Veľmi dobre si spomínam na to, ako som si hneď po novembri 1989 položil skľučujúcu otázku: Ako máme založiť demokratický štát, keď nepoznám takmer nikoho, kto by naozaj rozumel tomu, ako fungujú demokratické inštitúcie? Mne samotnému trvalo týždne, kým som ako-tak pochopil aspoň rozdiel medzi parlamentom, vládou a politickými stranami (za komunizmu sa totiž zlievali do jednej mocenskej hrče).

Na púšti

Poliaci aj Maďari mali už vtedy police knižníc nabité dielami vlastných aj svetových autorov, ktorí po stáročia premýšľali vo veľkorysom civilizačnom rámci. Česi mohli čítať aspoň T. G. Masaryka, Jana Patočku alebo Budování státu od Ferdinanda Peroutku. Ale my? Pokiaľ išlo o knihy z oblasti spoločenských vied, november ’89 nás vyviezol na púšť.

Prvý, kto pochopil, že Slováci sa musia rýchlo dovzdelať, bol László Szigeti, maďarský spisovateľ z Dunajskej Stredy. Založil vydavateľstvo Kalligram, ktoré za 25 rokov svojej existencie vydalo viac než dvetisíc kníh.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie