Lekár Sabaka: Mnohí cez sviatky neodolajú stretnutiam s rodinou, no ide o jednu z najrizikovejších aktivít

V rozhovore sa dozviete aj:

• ako si čo najbezpečnejšie uzavrieť vianočnú bublinu;
• aké testy a rúška použiť, ak sa chcete stretnúť s rodinou;
• čo netreba podceniť, ak sa počas sviatkov začnete cítiť zle;
• v akom stave sú momentálne nemocnice;
• na čo doplácajú zodpovední ľudia pri sprísnených pravidlách.

 Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award – oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Pracujete na infektologickej klinike na bratislavských Kramároch, kde sa staráte o pacientov s covid-19. Ako to tam momentálne vyzerá?

Situácia v nemocniciach je pomerne ťažká. Neustále máme obsadených 100 percent lôžok. Každé ráno, keď vieme, že budeme potrebovať prijať nových pacientov, sa snažíme vytvoriť nové. Toto momentálne zvládame. Samozrejme, najhoršia situácia je na jednotkách intenzívnej starostlivosti.

Prečo sa lôžka na jednotkách intenzívnej starostlivosti (JIS) nedajú tak ľahko navýšiť?

Na JIS musí mať každý pacient monitor napojený na centrálu a aj nároky na personál sú vyššie. Tiež je veľmi náročné pretransformovať lôžko na JIS z necovidového na covidové. Preto sa snažíme pacientov čo najrýchlejšie presúvať na bežné oddelenia. Samozrejme, bezpečnosť a zdravie pacienta sú pri takýchto presunoch prioritou. Je nesmierne vyčerpávajúce udržiavať takýto rýchly tok pacientov funkčný. Momentálne sme na hrane toho, ako dokážeme naše kapacity „nafúknuť“. Ak budú pacienti pribúdať, tak sa dostaneme do bodu, keď to už nebudeme zvládať. Za našu nemocnicu poviem, že je nevyhnuté spomaliť nárast šírenia covidu-19 v Bratislave, aby sme to ustáli a nezomierali ľudia, ktorí by inak mohli žiť.

Ako grafy o šírení nákazy čítate vy ako lekár?

Posledné dva týždne to nevyzerá dobre. Tieto grafy sú odrazom mobility a správania obyvateľstva. Je to v podstate rovnaké vo všetkých krajinách. Veľké šírenie vírusu sa zrazí buď lockdownom, alebo kombináciou opatrení a plošného testovania, ako to bolo u nás. Potom príde k uvoľneniu opatrení, zvýši sa mobilita obyvateľstva a zase to začne rásť. Problém je, že krivka nárastu je exponenciálna. Keď ju stlačíme na pár prípadov denne, ako sme mali na jar, trvá pár mesiacov, kým sa dostaneme na tisícky denných prírastkov. Keď to stlačíme z tritisíc na tisíc a otvoríme, tak sme za mesiac tam, kde sme boli. Tak to proste funguje.

Je z tohto kolobehu nejaké východisko, alebo ho ukončí až očkovanie?

Túto krízu neukončí nič iné, iba dosiahnutie kolektívnej imunity. To sa dá dvoma spôsobmi. Ten prvý je premorenie a rovno treba dodať, že by to v praxi bola katastrofa, ktorú si človek zo „západného sveta“ nevie ani predstaviť. Spájal by sa s ním kolaps nemocníc a veľmi veľa mŕtvych ľudí, ktorí by za iných okolností mohli žiť plnohodnotným životom.

Jediná schodná cesta je nejak vydržať pri čo najmenších škodách na životoch, ekonomike a psychickom zdraví do nástupu vakcíny a plošných vakcinačných programov. To bude asi niekedy na jar. Európska lieková agentúra vyhlásila, že by vakcínu mala schváliť 29. decembra, a dúfame, že bezprostredne potom začneme očkovať najrizikovejšie skupiny. Nič iné nám veľmi nezostáva.

Šíreniu vírusu napomáha mobilita. Sú Vianoce a Silvester najrizikovejším obdobím v roku?

Určite. Veľmi sa toho obávam, pretože jedna z najrizikovejších aktivít je úzky kontakt na rodinných stretnutiach alebo oslavách. To potvrdilo niekoľko štúdií. Ľudia sú blízko seba, jedia a pijú v interiéri, kde sa môže hromadiť infekčný aerosól. Úplne normálne sa tak môže stať, že keď je v miestnosti povedzme osem ľudí a jeden je infekčný, nakazí všetkých v miestnosti. Je jedno, že sa človek cíti dobre, lebo najväčšiu vírusovú nálož má deň až dva dni pred rozvinutím príznakov. Je jasné, že mnoho ľudí neodolá tomu, aby sa na sviatky stretli so svojou rodinou. Pre mnohých je to nepredstaviteľné. Problémom je, že práve takéto stretnutia sú veľmi rizikové.

Pomôže, ak pôjdem pred stretnutím s rodinou na test?

Skúsim to zoradiť z hľadiska bezpečnosti. Úplne najbezpečnejšie je nestretnúť sa a skontaktovať sa iba elektronicky. Viem, že to nie je ono a je to veľmi ťažké, ale s osobnými stretnutiami by bolo fajn počkať do očkovania. Druhý najbezpečnejší variant je stretnúť sa s čo najnižším množstvom ľudí a cez sviatky ich neobmieňať. Americké CDC (Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb, pozn. red.) to definovalo ako vianočnú bublinu. Len treba dať pozor na to, aby sa členovia bublín nemiešali. Lebo vianočná bublina, v ktorej sú piati ľudia, znie síce dobre, ale keď sa jeden z nich stretne s kamarátom číslo šesť a donesie do bubliny infekciu, je vám celý koncept nanič. Ideál je, keď sa členovia bubliny dajú predtým otestovať a potom sa už nemiešajú. Tretí spôsob je stretávať sa nadivoko a ten by som rozhodne neodporúčal.

Aký test je pred zatvorením sa do vianočnej bubliny najvhodnejší?

PCR test je spoľahlivejší ako antigénový, ale závisí to aj od situácie. Keď sa mi termín PCR testu podarí vybaviť na dnes, ale s rodinou sa stretávam za štyri dni, počas ktorých chodím do práce, tak sa za tie štyri dni môžem nakaziť. Vtedy by bolo asi lepšie dať si spraviť antigénový test tesne pred stretnutím.

Ak už k stretnutiu dochádza, ako ho urobiť čo najbezpečnejšie?

Mať rúško, nepodávať si ruky, neobjímať sa a byť aspoň dva metre od seba v miestnosti, ktorá je vetraná. Skupina by nemala byť veľká, momentálne sa dá stretávať v skupine maximálne šesť ľudí, a to treba dodržiavať.

Záleží na tom, ako dlho stretnutie trvá?

Čím dlhšie ste spolu, tým je väčšie riziko. Ak mi do dýchacích ciest doputuje jedna častica vírusu, nič mi to nespraví. Ide hlavne o vírusovú nálož, ktorá sa volá aj infekčná dávka. Tá musí byť dostatočná na to, aby sa človek nakazil. Keď je nižšia, imunitný systém zlikviduje vírus ešte v sliznici a je to v pohode. Aj od toho, ako dlho som s infikovanou osobou, závisí, koľko častíc od nej dostanem. Presne sa to ohraničiť nedá, ale platí: čím dlhšie, tým horšie.

Aké rúška sú najspoľahlivejšie a akým sa radšej vyhnúť?

Vďaka štúdiám, ktoré sa zaoberali šírením kvapôčok pri kýchaní, kašľaní a rozprávaní s rôznymi typmi rúšok, o tom máme spoľahlivé dáta. Úplne najefektívnejšie sú FFP2 respirátory. Najmä tie bez výdychového ventilu. Ak si cez ventil dáte ešte povedzme chirurgické rúško, ochranu zvýšite. Pokiaľ by som mal takýto respirátor a prekryté oči, môžem sa rozprávať aj s pozitívnym človekom a pravdepodobne sa nenakazím. Potom sú bežné chirurgické rúška, ktoré sú z netkanej textílie a majú viac vrstiev. Vďaka tomu sú veľmi efektívne v zachytávaní častíc. Potom sú látkové rúška. Najlepšie sú viacvrstvové, ktoré majú v sebe netkanú textíliu. Nasledujú jednovrstvové bavlnené rúška a úplne na konci sú šatky a rôzne nákrčníky. Ale hocičo, čo prekryje dýchacie cesty, je ďaleko lepšie ako nič.

Rozhovor robíme v pondelok poobede a ešte nie je jasné, ako budú sprísnené vianočné opatrenia. Čo by podľa Vás malo platiť cez sviatky?

Áno, rozprávame o vianočných bublinách, ale všetkému sú nadradené opatrenia, ktoré budú prijaté. Treba dodržiavať protipandemické pravidlá minimálne v takom rozsahu, ako sú nastavené. Momentálne je situácia v nemocniciach taká, že lockdown so zákazom vychádzania je podľa mňa nevyhnutný na to, aby sme to ustáli.

Na aký režim sa v nemocnici pripravujete počas vianočných sviatkov a Silvestra?

Obzeráme sa po možnostiach, ako navýšiť náš lôžkový fond. Hovorili sme veľa o klinike infektológie, ale oddelenia pre pacientov s covidom-19 sú aj na iných oddeleniach. Cez sviatky to asi budeme musieť ešte rozšíriť. Sviatočný nápor bude závisieť od toho, aké protiepidemické opatrenia sa nakoniec prijmú. Ďalšia vec je, že môžeme prijať hocijaké pravidlá, ale aby sa to v nemocniciach prejavilo, ľudia ich musia dodržiavať. Vždy je nejaká časť ľudí, ktorá bude dodržiavať aj sprísnenú verziu a zlízne si to za tých, ktorí ignorovali základné pravidlá. Tí pravdepodobne nebudú dodržiavať ani prísnejšie nariadenia. Nie je to fér, ale je to tak.

My sa medzitým snažíme navýšiť lôžka, ustáť to a prežiť. Situácia je náročná, hlavne keď nám vypadne zdravotník, ktorý sa nakazí. Diery v personálnom zabezpečení musíme potom zaplátať, čo vytvára väčší tlak na ostatných zamestnancov. Vďakabohu, zatiaľ nie je taká situácia, aby museli pracovať aj infikovaní.

Čo majú ľudia robiť, ak sa počas sviatkov začnú cítiť zle, poprípade už majú pozitívny test, a práve cez Vianoce sa u nich začnú prejavovať príznaky? 

Najdôležitejšie je, že keď sa človek začne cítiť nezvyčajne, mal by sa izolovať. Niekedy sú prvé príznaky veľmi vágne, napríklad je slabší či má plný nos. Potom sa treba dať otestovať a liečiť pokojom na lôžku, dostatkom tekutín a liekmi proti horúčke. Keď to dospeje do bodu, že sa mu začne zle dýchať, väčšinou to býva tak po týždni, treba vyhľadať nemocnicu.

Momentálne v nemocniciach zomiera každý piaty pacient, ako sme na tom v porovnaní so zahraničím?

Koľko pacientov umiera, nie je ukazovateľ toho, ako sa o nich vieme postarať. Ovplyvňuje to veľmi veľa faktorov, najmä ich vek. Na začiatku druhej vlny sme mali na oddelení skoro samých mladých ľudí a skoro nikto nám neumrel. Ako nám začali pribúdať pacienti nad 65 rokov s vážnymi chronickými ochoreniami, efektivita sa zhoršila a umiera každý piaty.

Je však dôležité povedať, že smrť nehrozí len ľuďom nad 65 s chronickými chorobami. Momentálne máme na našej jednotke intenzívnej starostlivosti tridsiatnika, ktorý nie je nejako zvlášť chorý, a keď sa vylieči, môže bez problémov žiť ešte ďalších 50 rokov. Máme tam zastúpené aj všetky staršie vekové skupiny. Každý z nich tú intenzívku potrebuje, ale je ďaleko väčšia pravdepodobnosť, že prežijú tí mladší. Pri starších je väčšia pravdepodobnosť, že sa do ochorenia pridružia nejaké komplikácie, ktoré by ich mohli pripraviť o život.

Ako túto situáciu zvládate na oddelení po psychickej stránke?

Ťažko. Nápor na psychiku aj fyzické možnosti je silný a už je toho naozaj veľa. Napríklad v piatok večer som pomáhal sanitárom sťahovať postele, lebo sme rýchlo potrebovali premiestniť pacienta, pričom celý deň sme riešili konzíliá. Včera som mal nočnú službu a už som bol naozaj hotový. A to som mladý a bez nejakých chronických problémov. Veľa našich sestričiek je však v preddôchodkovom či dôchodkovom veku. Zvládajú to bravúrne, za čo im patrí obrovský obdiv, ale otázka je, dokedy to bude únosné.

Pandémia si vyberá daň aj na psychike. Roky som pracoval na internom oddelení a videl som zomrieť veľa ľudí. Väčšinou to však bolo vyústením nejakej choroby. Toto je trochu iné, lebo viete, že tí ľudia by mohli ďalej žiť, ale z minúty na minútu sa nakazili a za dva týždne sú mŕtvi. Majú povedzme šesťdesiat rokov a my vieme, že za iných okolností by mali ešte kopec života pred sebou. Obzvlášť ťažké je vidieť, ako sa dusia. Človek pri plnom vedomí lapá po dychu a vie, že potrebuje kyslík. Jeho pľúca mu ho však nevedia zabezpečiť. To je hrozné a nedá sa na to zvyknúť. Od tohto štádia sa pacienta snažíme uchrániť, ale nie vždy to ide.

Prečítajte si

Je príšerné vidieť niekoho, ako sa dusí, hovorí infektológ z Kramárov, ktorý liečil aj pacientov z pezinskej DSS

Budete pracovať aj počas sviatkov?

Samozrejme.

Čo by ste ľuďom na sviatky odporučili?

Prajem im, aby sviatky prežili čo najšťastnejšie, ako je to možné. Tento rok by bolo fakt dobré prežiť ich v kruhu len najbližšej rodiny, s ktorou zdieľame aj domácnosť. Viem, že je to nesmierne ťažké, ale treba si to dobre rozmyslieť s ohľadom na riziká. Vianoce sú šťastným a rodinným obdobím, ale ak by počas nich malo dôjsť k tomu, že sa niekto nakazí a nebodaj zomrie, je to strašné pre celú rodinu. Takže odporúčam, aby sa snažili správať čo najbezpečnejšie.

Peter Sabaka (1984)

Vyštudoval Lekársku fakultu na Univerzite Komenského v Bratislave. Má špecializácie vnútorné lekárstvo a infektológia. Pracuje na Klinike infektológie a geografickej medicíny v Univerzitnej nemocnici v Bratislave.